Archív pre kategóriu: Vývoj správy regiónu

V roku 1848 prebehli revolučné vystúpenia vo viacerých krajinách vrátane Uhorska. Panovník Ferdinand V. Habsburský v ich dôsledku schválil tzv. marcové zákony prijaté predtým snemom. Tým sa v krajine skončila dlhotrvajúca doba tzv. feudalizmu a začalo nové obdobie. Bolo zrušené poddanstvo a s tým spojené poddanské povinnosti, zároveň boli dotknuté aj privilégiá šľachty. Revolúcia prijatím marcových zákonov neskončila, pokračovala najmä v podobe národnostných sporov. Z hľadiska vzťahu medzi zemepánmi a poddanými mali udalosti z roku 1848 veľký význam. V tomto období boli v Malackách kniežatami Pálfiovci Anton Karol (do roku 1879) a Mikuláš XIII. (pokračoval až do prevratu v roku 1918).

pict2936.jpg

(viac…)

Pavol IV. Pálfi prevzal panstvo po smrti Petra Balašu v roku 1621. Centrom panstva bol v tom čase ešte Plavecký hrad, o tri roky neskôr sa sídlom panstva stali Malacky. Malacky už boli v tom čase zemepanským mestečkom patriacim do bratislavskej (prešporskej) župy. Rod Pálfiovcov získal uznanie a významné postavenie v Uhorsku vďaka zásluhám Pavlovho otca Mikuláša II. v boji proti Turkom. Mikulášova manželka Mária Magdaléna rozdelila po smrti manžela rodový majetok medzi svojich štyroch synov. Pavol IV. Pálfi získal panstvá na západnej strane Malých Karpát. Stal sa zakladateľom tzv. malackej línie rodu Pálfiovcov.

veduta1826.jpg

(viac…)

V najstarších dobách stredoveku tvorilo Záhorie jednotný kultúrny región s územím na pravom brehu rieky Moravy, s dnešnou Moravou. Po vzniku Uhorska sa rieka Morava stala hranicou medzi českým a uhorským kráľovstvom a Záhorie bolo pohraničným územím, tzv. konfíniom. Toto bolo vo vlastníctve uhorského panovníka. Plnilo úlohu ochranného územia pred vpádom susedných štátov do Uhorska. Na tomto území preto neprichádzalo k donáciám, vlastníkom územia bol stále panovník.

erb001.gif

(viac…)