Zatvorte oči, zhlboka sa nadýchnite a predstavte si Malacky. Čo cítite? Ja vôňu dreva. Borovicové lesy v Záhorskej a Borskej nížine, dubové a bukové lesy v Malých Karpatoch… A v centre mesta? Opäť drevo, avšak v mletej podobe a s prísadami rozpúšťadiel a lepidiel vo forme prachu zo závodov Swedwood Malacky.

Na Mestskom úrade majú obyvatelia Malaciek a ďalší záujemcovia možnosť zoznámiť sa s plánovaným novým závodom firmy Swedspan, ktorá plánuje vyrábať drevotrieskové dosky v Malackách pre nábytkársky koncern IKEA. Materiál je k dispozícii aj na stránke meste. Do 16. 9. je potom možnosť písomne na Ministerstve pôdohospodárstva, alebo osobne u Ing. Rehákovej na MÚ vzniesť k plánovenaje prevádzke pripomienky. Tieto pripomienky sa stanú súčasťou stanoviska ministerstva ŽP (alebo teraz min pôdohospodárstva), a stanú sa podkladom pre vydanie územného rozhodnutia v stavebnom konaní na stavebnom úrade. Majú teda pre zhotoviteľa aj investora záväzný charakter.

Spolu s niekoľkými Malačanmi a aktivistami som sa zúčastnil na verejnom prerokovaní tohto zámeru 31.8. Tu sú niektoré postrehy ohľadom nového závodu:

• Investuje spoločnosť Swedspan, nie Swedwood (avšak obe patria do skupiny dodávateľov IKEA)
• Navrhujú sa dva varianty pre závod – buď s kapacitou 375 000 m 3 drevotrieskových dosiek za rok (A), alebo 500 00 m3 (Variant B). Investor podľa svojho vyjadrenia uprednostňuje menší variant.
• Bude mať inštalované moderné technológie (na rozdiel od tých 30-ročných – morálne aj technicky zastaralých - ako povedal zástupca zhotoviteľa, ktoré sú v súčasnosti v Swedwoode)
• Závod bude mať asi trojnásobne vyšší komín (podľa vyjadrenia, neskúmal som súlad s projektom)
• Nový závod neprinesie žiadne nové pracovné miesta – budú doň presunutí zamestnanci súčasného závodu Swedwood – je možné to chápať ako udržanie pracovných miest
• Pôvodný projekt mal problém s rozptylovou štúdiou a prachovými časticami – prekročili limity, preto museli zmeniť niektoré prvky v projekte a tak síce bude vychádzať rovnako veľa prachu ako pôvodne, ale s vyššou teplotou, čiže čiastočky budú znečisťovať väčšie územie s menšou koncentráciou (až kým nazafúka silný vietor smerom do Malaciek)

Zástupcovia firmy Swedspan aj zhotoviteľa stavby uisťovali všetkých prítomných, že sa jedná vlastne o modernizáciu súčasnej výroby a prinesie to zníženie znečistenia životného prostredia v Malacách, či už v oblasti emisií, hluku, vôd alebo pôdy. Rád by som im veril, avšak chýbajú mi niektoré záruky:

• Zatvorenie súčasného závodu Swedwood a jeho zastaralých technológií ako podmienku pred spustením nového závodu – lebo inak sa môže stať, že síce budeme mať jeden ekologickejší závod, ale vedľa neho aj ďalší zastaralý, čiže znečistenie sa v konečnom dôsledku zvýši.
• Realizácia Variantu A, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu – je to síce plánované, ale kým to nie j ena papieri…
• Prísnejší dohľad nad prevádzkou závodu – zo strany Inšpekcie životného prostredia, ktorá v minulosti uložila podniku pokuty za prekročenie prašnosti.

Zapojte sa do verejnej diskusie aj vy a prispejte vašimi pohľadmi na tento zámer. Jedná sa o naše mesto a našu kvalitu života!

PS: V prípade otázok sa môžte obrátiť aj priamo na EHS manažérku Swedspanu, pani Annamarie Velic na t.č. 02 32 78 21 16 (ďalšie kontakty na vyžiadanie v redakcii).

Aký máte pocit zo svojho výkonu, ktorý ste predviedli v Singapure? Váš tréner Vladimír Handl vravel, že ste skákali technicky pekné pokusy.
Celkové umiestnenie sa mi nepáči, chcela som podať lepší výkon a umiestniť sa vyššie. Pred kvalifikáciou som túžila postúpiť do A finále. Mala som však nemalé problémy na doske, keď som už trafila, bol to dlhý pokus, ale s prešľapom.

Najdlhší meraný pokus 561 cm ste skočili v poslednej sérii počas kvalifikácie. Váš tréner Handl vravel, že ste skákali na istotu a ak by ste zariskovali, možno by ste postúpili do A finále.
Neskákala som na istotu. Jednoznačne som pomýšľala na A finále a vedela som, že musím skočiť osobný rekord. No nevyšlo to, hoci bol z toho najdlhší pokus.

Prečo to nevyšlo?
Niekedy sa nedarí. Verila som, že to príde aspoň v B finále.

Tam ste striedali prešľapy s nedošľapmi. Ani raz vám nevyšiel dobre rozbeh – poznáte príčinu?
Rozbeh mi poriadne nevychádzal ani v kvalifikácii, v B finále sa navyše točil vietor, raz fúklo do chrbta, inokedy proti. To sa podpísalo pod fakt, že mi nevychádzal rozbeh. Že som striedala nedošľap s prešľapom, mi akosi uniklo.

Späť k technike – pred odletom vám boli vyčítané najmä technické nedostatky. Po olympiáde vyhlásil Vladimír Handl, že ste na tom technicky tak dobre, že by nemal byť problém, aby ste v budúcnosti neatakovali medaily na majstrovstvách sveta alebo Európy… Ako to, že ste sa tak úspešne vyrovnali s technikou?
Myslím, že po toľkých tréningoch strávených v skokanských sektoroch bolo už konečne načase, aby som skákala dobre. A prišlo to v Singapure, chvalabohu. Stále sú tam nejaké medzery, ale to sa tréningom odstráni. Teraz treba pokračovať v rozbehnutej práci, aby sa výsledky v budúcnosti naozaj dostavili.

Vraj ste boli počas kvalifikácie nervózna a najviac to bolo vidieť v prvom pokuse v kvalifikácii.
Nemyslím si to, hoci tréner tvrdí opak. Ten prvý pokus bol, ako by som povedala, zahrievací. Nepociťovala som nervozitu, dokonca aj v zvolávacej miestnosti som sedela na zadku a čučala. Ak by som bola nervózna, pobehovala by som dokola, to už poznám.

Čo vám dali skúsenosti zo Singapuru?
Ten pobyt bol výnimočný po všetkých stránkach. Bola to prvá olympiáda mládeže, pre mňa aj pre ostatných členov výpravy veľký zážitok. Získala som penzum športových skúseností, najmä vrúcne publikum, ktoré podporovalo všetkých športovcov a hnalo ich k výkonom.

Na štadióne ste si pred pokusmi roztlieskali tribúny. Prečo niečo podobné nerobíte na Slovensku?
Práve pre spomínané publikum. To v Singapure bolo diametrálne iné, ako u nás. Domáce súťaže sú akoby bez záujmu, díva sa na vás len hŕstka ľudí. Bojím sa, že ak začnem tlieskať, pridá sa len minimum divákov na tribúne a efekt žiadny.

Po finálovej sobote ste ochoreli a zvyšok olympiády ste preležali v posteli. Napriek tomu, aké boli najsilnejšie dojmy z olympiády?
Skvelá bola prehliadka na otvorenom dvojposchodovom autobuse. Samotné mesto je úžasné, navštívili sme aj známy mrakodrap, ktorý má strechu v tvare lode. A už spomínané súťaže s výbornými domácimi fanúšikmi.

Oplatí sa obetovať svoj voľný čas, aby ste sa dostali na podujatia takého rangu, aké bolo v Singapure?
Určite! To, čo sme zažili my, nezažije niekedy človek za celý život. Stojí to množstvo tréningov a driny, ale má to svoje plody. Dúfam, že sa mi podarí postúpiť aj na seniorskú olympiádu.

Foto: -TK AC- a Martin Macejka

Kláštor približne v 20. rokoch minulého storočia. V starých časoch sa nazýval Čierny kláštor a bol plný františkánov – bývalo ich v ňom aj vyše 30. Záhrady slúžili najmä hospodárskym účelom. Takmer o storočie neskôr už po františkánoch nezostalo takmer nič, kláštor bol premenený na školu a záhrady na školský dvor. Dobrou správou je, že v minulých rokoch začala rekonštrukcia objektu a snáď sa nájdu peniaze aj na jej dokončenie.

Foto: Patrícia Jamrišková

Betónový plot Tekosu pri železničnej trati je vďačným miestom grafiťákov, značiek je na ňom neúrekom. Od soboty 4.9.2010 sa cestujúci v brzdiacich vlakoch ako aj okoloidúci môžu potešiť pohľadom na koncepčnejšie výtvarné umenie.

Graffiti jam bol usporiadaný v rámci akcie StreetSession vol.1.

Deti a mládež sa však festivalu nezúčastňujú len ako diváci, ale aj ako účinkujúci. Na našom festivale pravidelne vystupujú so svojimi predstaveniami nadané deti z Malaciek, či už žiaci dramatického krúžku ZUŠ, členovia Štúdia mladých a Detského divadelného štúdia DNH alebo študenti malackého gymnázia.

Každý festival spestrujú i sprievodné podujatia, akými sú napríklad workshopy, súťaže v improvizácii, výstavy, koncerty či tanečné zábavy.

Tohto roku v dátume 15. až 19. septembra sa bude festival už po štvrtý raz. Všetky tri predchádzajúce ročníky mali veľký divácky úspech a organizáciu a celkovú atmosféru si okrem divákov pochvaľovali aj samotné účinkujúce divadelné súbory.

Program

Streda 15.9. 2010

19.00 h (KD) – slávnostné otvorenie festivalu
DIVADLO ČERNÁ LABUŤ /CZ/
WILLY RUSSEL: SHIRLEY VALENTINE (One woman show ZUZANY KRÓNEROVEJ)
vstupné: 9 €

Štvrtok 16.9.2010

9.00 a 11.00 h (KD) – festival deťom
BRATISLAVSKÉ BÁBKOVÉ DIVADLO
MÁRIA PODJAVORINSKÁ: ČIN ČIN
organizované predstavenie

17.00 h (Galéria MCK – Záhorácka 1919)
ALFRÉD SWAN
Vernisáž výstavy
vstup voľný

19.00 h (KD)
MALÁ SCÉNA VŠMU
JÚLIUS BARČ IVAN – 3000 ĽUDÍ
vstupné: 5 €

Piatok 17. 9. 2010

10.00 h (KD) – festival študentom
STARÉ DIVADLO KAROLA SPIŠÁKA NITRA
JOZEF MOKOŠ: JÁNOŠÍK
organizované predstavenie

15.30 h (SD)
DIVADLO GYMAL PRI GYMNÁZIU 1.MÁJA MALACKY
GENIE IN A BOTTLE
vstup voľný

17.00 h (SD)
DIVADELNÝ SÚBOR LDO ZUŠ MALACKY:
JAKUB NVOTA: MACBETH, ALEBO VEĽA KRVI PRE NIČ
vstup voľný

19.00 h (KD)
STARÉ DIVADLO KAROLA SPIŠÁKA NITRA
JOZEF MOKOŠ: JÁNOŠÍK
vstupné: 5 €

22.00 h (SD)
DIVADLO KBT
RIA KOTIBAL: ŽENA CEZ PALUBU
vstupné: 4 €

Sobota 18. 9. 2010

10.00 h. (pred SD)
MEDZINÁRODNÝ VÝTVARNO – HUDOBNÝ PROJEKT MITHOTE
vstup voľný

14.00 h (KD)
DIVADELNÝ SÚBOR LDO ZUŠ MALACKY
PRVÁ LÁSKA NA STORAKO
vstup voľný

16.00 h (KD)
ŠTÚDIO MLADÝCH DIVADLA NA HAMBÁLKU
CASTING
vstup voľný

17.30 h (SD)
BOJ O HAMBÁLEČEK
Detská improliga – súťaž v divadelnej improvizácii
vstup voľný

19.00 h (KD)
ZÁHORÁCKE DIVADLO SENICA
SIARHEJ KOVAĽOV, JOZEF MORAVČÍK: ZMRŇENÝ ČÉRT
vstupné: 4 €

22.00 h (SD)
CELKOM MALÉ DIVADLO ŽEMBEROVCE
ZDENĚK PODSKALSKÝ: NÁVŠTEVA MLADEJ DÁMY
vstupné: 3 €

Nedeľa 19. 9. 2010

16.00 h (KD) – otvorenie súťaže o najlepšieho detského diváka Divadelnej sezóny 2010/2011
BRATISLAVSKÉ BÁBKOVÉ DIVADLO
ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ: ČIN ČIN
vstupné: 2 €

19.00 h (KD) – slávnostné ukončenie festivalu
DIVADLO NA HAMBÁLKU
R.THOMAS: OSEM ŽIEN
vstupné: 3 €

Permanentka na všetky predstavenia: 25 €

Vstupenky je možné zakúpiť si aj v predpredaji, a to 2 hodiny pred každým filmovým a divadelným predstavením.

Zdroj: www.divadlonahambalku.sk

Posledný finálový deň a Leon
V predvečer konca olympiády sme navštívili centrum Singapuru. Bol to, ako sme aj predpokladali, zážitok. Zostali sme tu do polnoci. Tí, čo už niečo precestovali, vravia, že nočné mestá sú vždy najkrajšie. Pritrafila sa mi tu aj riadna nepríjemnosť. Kupoval som sebe aj niektorým svojim známym na Slovensku kožené opasky alebo peňaženky a zabudol som ich v autobuse. Išiel ma šľak trafiť! Bol som aj na stratách a nálezoch. Povedali, že ma budú informovať, ak sa veci nájdu – no som pesimista.

Včera sa naša slovenská výprava dočkala aj zlatej medaily z Hier. vybojovala ju džudistka Andrea Krišandová v súťaži družstiev.

Ja som sa však vybral do komplexu Marina Reservoir, kde prebiehajú súťaže kanoistov a kajakárov. Dúfal som, že by si Miro Urban mohol vybojovať jednu z medailí. Pred pretekom si trúfal dokonca na zlato, no jeho tréner Ivan Cibák mi hovoril, že Slovinec Simon Brus je vo veľkej forme a momentálne takmer nezdolateľný. Miro absolvoval skvelú jazdu a prebojoval sa až do finále, práve proti Brusovi.

Hoci zviedol tuhý boj, predsa len mal Slovinec mierne navrch, ale nás i strieborná medaila potešila. Navyše tretiu medailu získal český kajakár Jiří Prskavec, takže na stupienkoch sa vedľa seba postavili Slovinec, Slovák a Čech. Bolo to pekné vyhlasovanie, tréneri všetkých troch pretekárov sa navzájom poznajú ako vlastné topánky, takže dekorácia sa niesla v priateľskej atmosfére pod singapurskými mrakodrapmi.

Uplynulú noc som zažil v olympijskej dedine poriadny neporiadok. Mladí športovci v noci lozili cez okná, hrali futbal na chodníku a ešte aj o štvrtej ráno doslova revali. Pritom nás čakal ešte jeden finálový deň. Neuveriteľné – bolo to pre mňa sklamanie.

Claudia je stále chorá, doktor jej naordinoval antibiotiká, takže chudera leží a príliš si atmosféru Hier neužíva. Zato ja som si posledný deň súťaží užil mierou vrchovatou. Predtým, než som sa začal venovať atletike, som hrával volejbal a preto ma to ťahalo na finále chlapčenskej súťaže.V ňom na seba narazili juhoamerické tímy – Kuba a Argentína.

Čakal som napínavý zápas, už v rozcvičke to vyzeralo na napínavý zápas. Kubánci vyzerali opticky i herne lepšie, ale Argentína v semifinále „sfúkla“ silných Rusov 3:0, tak som veril, že Kubáncov budú riadne trápiť.

Žiaľ, zápas nenaplnil moje očakávania. Argentínčania ťahali za kratší koniec od začiatku duelu, Kuba ich napokon bez väčších problémov porazila 3:1. Aj ten jeden set, ktorý Argentína vyhrala, bol zapríčinený tým, že Kubánci posadili na lavičku svoju najväčšiu hviezdu Juana Andresa Leona. Takého smečiara vidieť len málokedy. Kubánci útočili takmer výlučne cez neho a nebolo lopty, ktorou by nebodoval. Toto meno si treba do budúcna zapamätať – Leon.

Keď sa Iránci vodia za ruku
Tak sa nám to kráti. V kalendári je 26. august – dnes večer je na programe slávnostné ukončenie Olympijských hier mládeže tu v Singapure.

Moja posledná cesta viedla do malajskej štvrte. Opäť sme našli množstvo zaujímavých náboženských chrámov, ktoré stojí za to vidieť. Každé náboženstvo dokáže ohúriť svojimi stavbami. Návštevy svätých miest sú silným zážitkom, pre mňa možno najsilnejším vôbec.

Prešli sme i malajskými trhmi, tu by si zrejme prišli na svoje ženy. Ponúkajú tu neuveriteľné množstvo tovarov v nedostupných cenách. Pre nás, samozrejme. Dali sme si neodmysliteľné malajské pivo. Natiahli sme tak akúsi pivnú pravidelnosť tu v Ázii – po jednom pive sme vypili vo finančnom centre, v nočnom Singapure, v čínskej, indickej a teraz aj malajskej štvrti.

Singapur vraj treba zažiť v noci. Včera večer sme vyrazili v ústrety krásneho vysvieteného centra. To nám, s riečkou uprostred, pripomínalo Benátky v trochu krajšom prevedení. Dostali sme sa i do uličky, kde sme hneď vedeli, na čom sme. Postávali tu vedľa seba dievčatá, na pohľad celkom pekné. Nepristavili sme sa, len sme fotili. Priznám sa, že sme boli radi, keď sme sa pobrali preč – štvrť na nás nepôsobila dobrým dojmom.

Po pár minútach sme sa dostali do ulíc, ktoré boli zvrchu kryté, avšak vháňali do nich čerstvý vzduch cez veľké klimatizačné zariadenia. Najprv sme mysleli, že v Singapure je málo belochov – večer sa však nimi centrum len tak hemžilo. Cez deň asi vyspávajú.

Spomeniem jednu úsmevnú príhodu z olympijskej dediny. išli sme na autobus a pred nami kráčali vysokí, urastení športovci z Iránu. Držali sa za ruky – ako normálna dvojica. Bolo to skutočne milé a pre nás, mierne povedané, nezvyklé. Pozreli sme na seba a usmiali sa.

Nedalo mi to a večer som sa spýtal, čo je to za družstvo a či je to tam bežné. Ktosi mi vysvetlil, že v Iráne je takéto držanie sa za ruky dvoch chlapcov bežné a neznamená to nič iné, než len hlboký prejav priateľstva. proste sa dvaja chlapci vodia za ruku. U dievčat to tak v Iráne neplatí. Dnes som predsa len svoje poznatky zredukoval. Už o niekoľko okamihov vyrážame celá výprava na slávnostné zakončenie na Marina Bay.

Záver ako má byť
Včera sa ukončila olympiáda mládeže krásnym záverečným ceremoniálom. Na rozdiel od otvorenia, celý záver sa niesol v európskom duchu. Večerná panoráma Marina Bay je taká úchvatná, že pri oboch ceremoniáloch celý program značne umocňuje.

Spomínam si na moment, kedy som prvýkrát došiel na tribúnu. Teraz sa to celé opakuje, hoci už nie tak intenzívne. Zvykol som si. Opticky mám pocit, že mrakodrapy, ktoré boli ešte nedávno obrovské, akoby sa zmenšili.

Ak som sa na začiatku obával vyjsť do ulíc centra, aby som náhodou nezablúdil, teraz, pri pohľade na mesto, mám pocit niečoho dôverne známeho. Viem, kde sa nachádza konkrétna štvrť, kde sú zastávky metra, kadiaľ chodia autobusy. Prvopočiatočný strach z neznámeho je nenávratne preč. Moja angličtina sa rapídne vylepšila – denne som ňou musel komunikovať. Ak som mal prvé dni problém, niekoho sa spýtať, teraz sa pristavujem s domácimi a rozprávame sa o všeličom.

Olympijskú zástavu prebral starosta čínskeho mesta Nandžing, ktoré bude hostiť toto podujatie o štyri roky. Číňania pravda tvrdia, že už teraz budujú základy pre športoviská a chcú spraviť Hry na ešte lepšej úrovni, ako ich spravil Singapur. Majú čo robiť – latka je nastavená veľmi vysoko.

Mrzí ma, že mladí športovci nedodržiavajú disciplínu, ktorú by asi mali. Počas záverečného ceremoniálu boli oddelení od trénerov, divákov, novinárov a ostatných ľudí. Mali slávnostne vypochodovať na pódium a uctiť si záver olympiády. Miesto toho sa polievali vodou, hádzali po sebe fľaše a usporiadatelia mali čo robiť, aby ich udržali na uzde. Báli sme sa, že ak ich vypustia, tak sa udupú. Zvládlo sa to však bez problémov.

Po ceremoniáli sa konala megapárty v olympijskej dedine. Rozjarená mládež začala robiť taký neporiadok, že usporiadatelia mali vcelku oprávnené obavy, aby sa niečo vážne nestalo. Všetko mali pripravené na veľkú diskotéku, lenže komu niet rady, tomu niet pomoci – o pol jednej zhasli svetlá, zahlásili „ladies and gentleman – party is over“ a bolo po zábave.

Mladí sa potom rozpŕchli do ulíc a ešte okolo štvrtej v noci bol všade krik a hurhaj. V duchu som si vravel, že ak toto má byť budúci výkvet svetového športu, tak zbohom. Myslím však, že z týchto športovcov sa len veľmi malé percento presadí medzi dospelými. U drvivej väčšiny mi chýbajú morálno-vôľové vlastnosti.

Tri týždne nám dali zabrať, už sa tešíme domov. Vraciame sa síce do každodennej reality z tohto ostrova snov, ale o tom je život. Aby si človek vážil takéto „čerešničky na torte“, mal by na sebe tvrdo pracovať. Najmä – čo sa týka športovcov. Dostať sa na vrchol je mimoriadne ťažké, ale stojí to za to.

Občas mi je úprimne ľúto športovcov, ktorí premrhajú svoj talent. Vraví sa, že vrcholový šport je 10 percent talentu a 90 percent driny. S týmto, nech mi je odpustené, až tak nesúhlasím. Myslím, že dostať sa na vrchol – to je sto percent talentu a navyše ďalších sto percent driny. Tak – hor sa do tej driny, pretože myslím, že v Malackách talentované deti máme. Posledný pozdrav zo Singapuru posielajú aj naše dve atlétky Claudia Hladíková a Katka Strmeňová. Tešíme sa, že sa čoskoro s vami uvidíme. Plánovaný prílet do Viedne je v sobotu o 11:00 doobeda.

Vladimír Handl, Singapur
Foto: -TK AC-

Prvá pomôcka:

Druhá pomôcka:

Odhalenie:

Dve pomôcky stačili na to, aby “j. jozef” odhalil hľadaný detail budovy v Malackách. Pramienok vody vytekajúci originálne z fasády je skutočne na dome oproti Kulturnímu domečku - Kinu. Číslo popisné sedí presne, má bod!

Podelí sa s nami niekto o viac informácií o tomto zaujímavom domčeku?

Fotografie vznikli na Veľkomoravskej ulici. Ak ste tieto okamihy tiež zachytili fotoaparátom, podeľte sa o pekné fotky a pošlite nám ich na mp@malackepohlady.sk.

Zábery z Mierového námestia:

Fotky z ulice Ľuda Zúbka:

Pohľad zo Sasinkovej ulice na Kollárovu a samozrejme na dúhu.

Dúha bola vidieť v celých Malackách, v Kostolišti, vo Veľkých Levároch, v Borskom Sv. Jure a určite aj v iných obciach na okolí. Nasledujúce fotky sú z Veľkých Levár.

Aj opačným smerom, k zapadajúcemu slnku, bol pekný pohľad a podarili sa zaujímavé zábery.

Foto: Martin Macejka, Miro Konečný, Vojtech Planka, Patrícia Jamrišková, Ľuba Zaťková, Michaela Spuchláková,  Tomáš Richveis, Marián Baláž

Šiesty deň s prívlastkom medailový
(20. august) Hneď na úvod skvelá správa – Slovensko neodíde z Olympijských hier mládeže s prázdnymi rukami – vďaka tenistom. Ale k tomu sa dostaneme. Ja som dnes doobeda išiel na atletický štadión Bishan s tým, že si atletiku vychutnám.

Počas utorkovej kvalifikácie som bol nervózny a v napätí, ako bude Claudia skákať a tak som iným disciplínam nevenoval pozornosť. Zamieril som k menšiemu hľadisku, ktoré sa nachádza priamo pri doskočisku a kde som sedel počas Claudiiných pretekov.

Dnes bola na programe trojskokanská kvalifikácia dievčat. Domáce usporiadateľky ma však nechceli pustiť sadnúť na tribúnu. Vraj je rezervovaná len pre domácich divákov a trénerov, ktorých skokanky práve pretekajú. Ukázal som im svoju kartu a vysvetlil im, že som tréner skokov a že v hľadisku je miesta dosť.

Singapurčanky sa na mňa milo usmievali a povedali, že karta v tomto prípade nehrá úlohu, tribúna je len pre domácich fanúšikov. Povedal som si, že ich musím zlomiť – bola to výzva. Domáce dievčatá s milým úsmevom však boli neoblomné. Frustrovane som sa otočil, kopol do pletiva a pobral sa na hlavnú tribúnu. Singapurčanky sa naďalej usmievali – ale už to nebol srdečný úsmev, ale taký silený.

Janka Čepelová

Po atletike a obede v olympijskej dedine som šiel pozrieť na tenis, kde Janka Čepelová hrala súboj o bronzovú medailu s Maďarskou Babosovou. Obával som sa, aby nezačalo pršať, už tu pre počasie nejaké zápasy preložili. Našťastie však vyšlo počasie a darilo sa i našej Slovenke. Janka nedala v prvom sete Babosovej príliš šancí a s prehľadom vyhrala 6:2.

Začal som veriť, že budeme mať prvý cenný kov. Lenže v druhom sete sa situácia otočila a maďarská tenistka začala našu preháňať zle nedobre a viedla už 5:1. Bol som limitovaný časom, čakal ma tréning s Claudiou. Ak by sa mal hrať ešte jeden set, nestihol by som ho. Janka však bojovala a za stavu 5:3 som išiel pozrieť, kedy ide autobus. Až za 40 minút, vrátim sa ešte na ten tenis, hovoril som si. Keď som znova prišiel na kurty, bolo to už 5:5. Slovenka bojovala ako lev a v závere už nedala Babosovej šancu. Vyhrala celkovo 6:2 a 7:5 a získala bronz z olympiády mládeže.

Späť som sa viezol v prázdnom autobuse na tréning. Claudia už bola rozcvičená, naša druhá slovenská atlétka, chodkyňa Katka Strmeňová z Banskej Bystrice mala dnes voľno. Dali sme zopár rozbehov, zo začiatku všetko pomalé a nevýrazné. Postupne však Claudia rozbeh zrýchlila a neskôr sa to skákanie už začalo ponášať na diaľku. Som zvedavý na sobotu.

Po návrate do dediny som sa dozvedel ďalšiu skvelú správu – aj naši dvaja tenisti Filip Horanský a Jozef Kovalík zdolali v súboji o tretie miesto v štvorhre Španielov Galeana a Rodrigueza 7:5 a 6:4. Je to už druhá medaila z olympiády pre Slovensko.

Navyše plavkyňa Katka Listopadová postúpila na olympiáde do svojho tretieho finále šiestym najrýchlejším časom. Môj spolubývajúci, tréner plavcov Peter Macho mi vravel, že to opäť môže byť súboj o jednu z medailí. Katka doteraz v oboch finále tesne prehrala boj o bronz a zostala vždy štvrtá. Hádam to vyjde do tretice. Športu zdar.

Predvečer finále – na ostrove milionárov
Dnes ráno nás zobudil dážď. Ale poriadny – nie len tak nejaký dáždik. Od šiestej do pol desiatej tak lialo, že keby tak pršalo u nás, bolo by pod vodou už celé Slovensko.

Ale späť k olympiáde. Atletické súťaže dnes neprebiehali. Kvalifikácia sa skončila a na štadióne Bishan sa bude už teraz zápoliť o medaily a konečné umiestnenia. Na ďalších športoviskách narobil riadnu šarapatu dážď, ktorý však našťastie okolo desiatej hodiny ustával a napokon už len mrholilo. Vtedy je tu v Singapure najpríjemnejšie.

Potuloval som sa po olympijskej dedine a natrafil na nášho lekára Romana Fana a trénera veslárov Alexandra Dénesa, ktorí sa chystali na poznávací výlet na ostrov Sentosa, kde žijú miestni milionári. Spolu s nimi išiel aj mladý veslár André Rédr, ktorý tak nešťastne dopadol počas semifinálovej rozjazdy, kedy pre krízu musel absolvovať i lekárske vyšetrenia. Už je našťastie v poriadku. Saša Dénes vravel, že sa k nám pridá aj litovský tréner so svojím zverencom Rolandasom Mascinskasom, ktorý sa stal mládežníckym olympijským víťazom medzi jednotlivcami veslármi.

Do centra sme sa vybrali metrom. Dostali sme karty, vďaka ktorým môžeme cestovať zadarmo po celom ostrove. Veľký je asi 40 x 40 metrov. Metro je úžasné a pri prestupovaní sú trasy označené farebne a nanajvýš zrozumiteľne. V centre sme sa doviezli na ostrov Sentosa zvláštnym vlakom.

Očakával som pláže na úrovni Talianska, ale skutočnosť bola iná. Sú tu prekrásne pláže! Nie sú veľké, ale sú čisté a útulné. Okolo nás rastú palmy a lesy. Na ostrov sa dalo dostať aj lanovkou, ale ja nemám rád výšky a keďže som zdola ledva dovidel na kabínky, prešla ma chuť na toto dobrodružstvo. Lanovka sa tiahne vysoko nad morom.

Na ostrove je aj akýsi zábavný park, ale nemali sme čas, prejsť ho celý. Našli sme však 3D kino a rozhodli sa ho navštíviť. Rútili sme sa džungľou, vodopádmi a museli sme sa uviazať, pretože sedadlá sa s nami kývali jedna radosť.

Cestou späť ma doktor Fano presvedčil, že keď som už tu, musím skúsiť lanovku. A stálo to za to. Tak vysoko som v lanovke ešte neviezol. Výhľad bol nádherný. Po príchode do centra sme sa ešte chystali nahliadnuť do čínskej a indickej štvrte, ale keďže som sa ponáhľal na tréning, musel som si už tento zvyšok výletu odpustiť.

Claudia na tréningovom štadióne rozdávala domácim autogramy a potom sme išli trénovať. V rozcvičke vyzerala celkom dobre a dúfam, že zajtra bude skákať jedna radosť. Taktiež chodkyňa Katka Strmeňová má zjavne formu a veľmi sa teší na chodecké finále. To je na programe o 19:00, Claudia bude o desať minút nato skákať B finále. Bude to náročný deň – držte nám palce.

Ešte k tej súťaži…
(22. august) Je ráno. Naše dve atlétky ukončili včera svoje olympijské účinkovanie a konečne si tiež môžu dopriať návštevy zaujímavých miest v Singapure. Nedá mi nevrátiť sa k včerajšiemu skákaniu. Claudia už nebola taká vystresovaná ako v kvalifikácii, B finále sme brali ako normálne preteky s vyrovnanými súperkami.

Obe finále sa skákali paralelne a veľký rozdiel medzi nimi nebol. V „béčkovom“ finále trafila Talianka Visibelliová dobre jeden pokus, ktorý meral rovných šesť metrov. Na desiate miesto bolo potrebných okolo 580 cm – tak sme to skúsili.

Claudia vyzerala dobre a čo sa techniky týka – tak parádne. Prvý pokus mala nedošľap, bez dosky to bolo 545 cm. Vravela, že jej fúkal mierny protivietor. Druhý pokus sme posunuli a bol z toho centimetrový prešľap. Doskočila asi na úroveň 570 cm. Tretí pokus – rozbeh posunula o pol stopy dozadu a bol z toho zase nedošľap a výkon 540 cm. Výrazne bez dosky. Opäť sme to posunuli a štvrtý pokus Claudia prešliapla. Opäť to bol len centimetrový prešľap, Claudia letela ďaleko – určite k šiestim metrom.

Bol som spokojný – Claudia sa nestratila a už teraz viem, ako budeme trénovať budúci rok. Verím, že budeme mať skokanku, ktorá bude útočiť na medaily z majstrovstiev Európy a sveta – možno už o rok. Je na tom technicky tak dobre, že by to nemal byť problém.

Atletické preteky na štadióne Bishan majú kúzelnú atmosféru. Domáci fanúšikovia povzbudzujú jedna radosť. Výsledky sú dobré, neraz až neuveriteľné na túto vekovú kategóriu. Robin Reynoldsová z USA napríklad vyhrala štvorstovku v čase 52, 57 s. Víťaz na 100 metrov, Jamajčan Odane Skeen, mal v cieli čas 10, 42 s a ďalší šprintéri na úrovni 10, 50 až 10, 70 s. Sú to krásne Hry a ja som rád, že sme mohli byť ich súčasťou.

Tréner plavcov Peter Macho mi po skončení povinností, ktoré mal s plavcami, pomáhal aj počas atletických tréningov a pretekov. Som rád, že tu v Singapure funguje športová symbióza. Dnes tu s nami bola aj Danka Barteková, úspešná slovenská strelkyňa, ktorá je i svetovou rekordérkou v streľbe na skeet, ľudovo povedané – na holuby. V Singapure zastáva úlohu ambasádorky – jednej z tridsiatich na svete.

Medzi Číňanmi a Indmi a taktiež pozdrav od najúspešnejšej Slovenky
Dnes sa Katka aj Claudia vybrali na poldenný výlet, ktorý im pripravili usporiadatelia. Ja som chcel vidieť ďalšie finálové disciplíny v atletike na štadióne Bishan a tak som s nimi nešiel. S trénerom plavcov Petrom Machom som sa vybral na návštevu čínskej a indickej štvrte, ktorú som predvčerom musel odložiť pre tréning s Claudiou.

Čínska štvrť bola zaujímavá a vyzerala približne tak, ako v mojich predstavách. Nikdy predtým som však v žiadnej nebol. Snažil som sa čo najviac fotiť a nakrúcať, hoci niekedy sa mi až zdalo, že to nie je vhodné.

Tieto pocity ma prenasledovali najmä v chrámoch, ktoré sme navštívili. Boli nádherné a radšej som sa pýtal, či môžem fotiť. Do jedného nás nechceli pustiť v tričkách, tak sme sa museli zahaliť do ich úboru. Vyzerali sme dosť smiešne. V inom chráme bola požiadavka vyzuť sa a nefotiť.

Neskôr sme si sadli do pravej čínskej jedálne a objednali si nejakú čínsku špecialitu. Neviem už teraz akú, ale bolo to mäso s ryžou a malo veľmi špecifickú chuť. Možno to vyznie negatívne – to by som nerád. Chutilo nám – jedlo bolo podľa očakávania lepšie, ako v olympijskej dedine.

Prehodili sme pár slov aj s majiteľom reštaurácie a požiadal som ho, aby ma naučil jesť paličkami. S radosťou mi vyhovel – dal mi kurz paličkového jedenia a celé jedlo som zjedol bez problémov s paličkami. Dá sa to naučiť veľmi rýchlo. Keď sme odchádzali, daroval mi na pamiatku dva páry paličiek – zvlášť pre zeleninu a zvlášť pre mäso a ryžu.

Naša ďalšia cesta viedla do indickej štvrte. Je to len tri stanice metrom od čínskej, takže vlastne v susedstve. Keď sme vystúpili, všade naokolo samý Ind. Viem, boli sme predsa v indickej štvrti, ale aj tak ma to prekvapilo a zo začiatku som mal aj mierne obavy. Tie postupne pominuli.

Štvrť bola o poznanie chudobnejšia, snažili sme sa chodiť po uličkách, ktoré vyzerali biedne, no napriek tomu sme nemali pocit, žeby nám niečo hrozilo. Osobne sa mi táto štvrť páčila viac ako čínska.

Našli sme klasickú indickú piváreň, sadli si medzi Indov a dali si pivo. Keď som Indov nakrúcal na kameru, usmievali sa. Mal som pocit, že sedím v bežnej malackej krčme, akurát pivo nemali čapované, ale fľaškové.

Nemali sme príliš veľa času a museli už ísť, hoci by sme radi ešte chvíľu pobudli. Času tu mám stále málo, lebo už večer o šiestej utekám na autobus, ktorý ma vezme na atletický štadión. Pred odchodom som stretol úspešnú tenistku Janku Čepelovú, ktorá na olympiáde získala bronz z dvojhry a spolu s Chantal Škamlovou aj striebro zo štvorhry.

Odchádza aj s ostatnou tenisovou výpravou zo Singapuru skôr, pretože už o tri dni odlieta do USA na juniorský US Open. Mám od nej odovzdať špeciálny pozdrav malackým atlétom, ja som jej naopak zaželal i v Amerike veľa úspechov. Verím, že sa jej tam bude dariť aspoň tak ako v Singapure.

Našich atlétov v Malackách pozdravujem aj ja – Veronike Hruščovej gratulujem k osobnému rekordu v oštepe. Teším sa na preteky v septembri, ktoré už absolvujeme všetci spolu.

Vladimír Handl, Singapur
Foto: -TK AC-

Zľava tréner Vlado Handl a atlétky Claudia Hladíková a Katarína Strmeňová

Keď Claudia v máji na olympijskej kvalifikácii v Moskve dva razy po sebe zopakovala výkon 584 cm a postúpila na Letné Olympijské hry mládeže v Singapure, rozplývali sa tréneri v Malackách nadšením. V šestnástich rokoch si vyskákala skvelý „osobák“, navyše v konkurencii (najmä) 17-ročných dievčat. V Singapure boli jej ambície ešte o niečo vyššie.

Ambície v sobotu
Pred odletom na malý ostrov, ktorý je mestom i štátom súčasne, nedisponovala naša skokanka takou formou, akou by asi mala. Tréner Vladimír Handl jej vyčítal najmä technické nedostatky. Po prílete do centra diania absolvovala niekoľko tréningov a Handl bol opatrný vo vyhláseniach. V utorkovej kvalifikácii (17. augusta) skočila len 561 cm, čo jej stačilo na 12. priečku a účasť v B finále, kde sa malo rozhodovať o poradí na 9. až 15. mieste.

Tréner Handl pripomenul, že úspechom bol už postup na olympiádu a priamo v kvalifikácii ho potešil fakt, že Malačanka sa stotožnila s technikou. „Boli to pekné technické skoky. V danej situácii je toto pre mňa najdôležitejšie,“ referoval svoje dojmy. Očakávania do B finále neboli malé – veď ak sa skĺbi technika a možnosti, aké v Claudii sú, môže byť z toho nový osobný rekord – možno aj k šiestim metrom, ktoré chcela v Ázii Hladíková skočiť. Nestalo sa.

Ďalšie (výsledkové) sklamanie
Štyri sobotňajšie pokusy priniesli rozčarovanie pre priaznivcov atletiky na Slovensku. Naša skokanka zaznamenala len dva platné skoky, aj tie boli krátke – 545 a 542 cm. Jej vyjadrenie po výkone bolo stručné – sklamanie a nenaplnené ambície. Po súťaži mala skočený rovnaký výkon, ako Brazílčanka Fidelisová, ktorá však mala lepší pokus (544 cm), kým naša atlétka len 542.

Vladimír Handl hodnotil súťaž pozitívnejšie: „Budem sa opakovať – ale opäť to boli technicky pekné pokusy. Ak by skákala 540 cm a technicky zle, budem sklamaný. Takto nie som, ona je stále na začiatku kariéry a má dosť času. Podstatnejší bude budúci rok – verím tomu, že máme v Malackách skokanku, ktorá bude zanedlho útočiť na medaily z majstrovstiev sveta a Európy,“ vravel Handl.

Ostatní tréneri v hľadisku po jej pokusoch uznanlivo pokyvovali hlavami, pri poslednom, ktorý sa blížil k šiestim metrom, si dokonca vydýchli, keď sa v rukách rozhodcu objavila červená zástavka. „Viem, čo mám spraviť na ďalší rok. Z môjho pohľadu to boli úžasné skúsenosti pre Claudiu,“ povedal Handl. Hladíková bola piatou najmladšou účastníčkou skokanskej súťaže. O rok ju čakajú majstrovstvá sveta do sedemnásť rokov, ktoré sa budú konať vo francúzskom meste Lille.

Predsa len Nemka
Vo finále na seba narazili dve najväčšie favoritky na olympijské zlato. Nemka Lena Malkusová je na pohľad silový typ. Rumunka Alina Rotaruová je technická, talentovaná skokanka. Rumunka je staršia o dva mesiace, osobné rekordy majú obe dievčatá takmer totožné – Malkusová 644 cm, Rotaruová 640 cm. Ich vzájomný súboj mal byť vyvrcholením skokanskej súťaže.

Malkusová sa výdatne trápila v kvalifikácii, v ktorej si finále zaistila až posledným pokusom. To Rotaruová kvalifikáciu vyhrala a ešte si skočila osobný rekord 640 cm. Vo finále mala navrch Nemka, ktorá už prvým pokusom nastavila latku veľmi vysoko – namerali jej navlas rovnaký výkon, aký dosiahla Rotaruová v utorok -640 cm. Rumunka bojovala statočne o zlato, v prvej sérii zaznamenala 632, v druhej 631 cm. V tretej sérii prešliapla a keď štvrtým pokusom skočila 638 cm, nemecká výprava si vydýchla. V B finále potvrdila rolu favoritky Talianka Anna Visibelliová, ktorá skočila rovných 6 metrov a skončila deviata.

Výsledky diaľky:
Finále A: 1. L. Malkusová (Nem.) 640 cm, 2. A. Rotaruová (Rum.) 638 cm, 3. L. Pledgerová (USA) 617 cm – OR, 4. K. Soosarová (Est.) 615 cm – OR, 5. J. Takahašiová (Jap.) 608 cm – OR, 6. I. Dadičová (Rak.) 591 cm, 7. J. Russellová (Jam.) 583 cm, 8. M. Britsová (JAR) 571 cm.-

Finále B: 9. A. Visibelliová (Tal.) 600 cm, 10. R. Romuová (Kan.) 579 cm – OR, 11. D. Maherová-Smithová 562 cm, 12. A. Martinová-Sacristanová (Špa.) 556 cm, 13. A. Fidelisová (Bra.) 545 cm, 14. C. Hladíková (Slovensko) 545 cm, 15. P. Tantragoolová (Tha.) 524 cm.

Foto: -TK AC-