Malackí fotografi v 20. storočí

Minule sme písali o malackých fotografoch z prelomu 19. a 20. storočia. Pozrieme sa na ich pokračovateľov. Od 20. rokov 20. storočia to boli predovšetkým Maryniakovci.

V Malackách pôsobili dvaja Maryniakovci. Otec a syn. Obaja mali krstné meno Štefan. Štefan Maryniak starší nepochádzal z Malaciek, narodil sa v roku 1891. V zápisnici zo zasadnutia malackého obecného zastupiteľstva z 12. mája 1922 je záznam o jeho žiadosti o prijatie do obecného zväzku. Spolu s manželkou Máriou a synmi Štefanom a Eduardom. Máme teda konkrétnu informáciu o jeho príchode do Malaciek.

Začala sa tak polstoročná etapa, keď v Malackách slová fotograf a Maryniak boli synonymami. V medzivojnovom období bol podľa všetkého jediný profesionálny fotograf v meste. Jeho fotografie sú opatrované v rodinných archívoch a objavujú sa aj v internetových aukciách.

Fotografický podnik postupne prevzal syn Štefan Maryniak mladší, narodený v roku 1915. V Malackách sa meno Maryniak zvyklo vyslovovať „Mariňák“. Stal sa legendou.

Maryniakovci spravili tisícky fotografií. Mali vzorne vedený archív negatívov, všetky boli očíslované a evidované. Keď bolo treba spraviť fotografie, aj po niekoľkých rokoch nebol problém nájsť negatív a fotky vyhotoviť. „Mamo, dajte mi spravit fotku, dzite za Mariňákem, šak on mja pozná.“ Takéto požiadavky boli bežné.

Pamätníci spomínajú, že fotografie celý proces fotografovania trval podstatne dlhšie ako dnes. Bolo treba spraviť dokonalý záber, pokazená fotka by nespravila autorovi dobré meno. Menšie nedokonalosti zakrylo retušovanie. Aj táto časť výroby fotografií v minulosti sa dá považovať za umenie. Maryniak a jeho zamestnanci v tom vynikali.

U Maryniaka sa nerobili farebné fotografie, len čierno-biele. V prípade požiadavky zákazníka sa fotografie kolorovali. Toto sa dialo počas procesu vyhotovovania samotnej fotografie. Každá kolorovaná fotografia bola originálom.

V Malackách v medzivojnovom období vydávali pohľadnice Wiesnerovci, ale aj František Mikšík a Augustín Matušek. Nevieme, či fotili sami, alebo pre nich niekto fotil. Fotografické služby pre Malačanov bežne zabezpečovali aj fotografi z iných miest. Napríklad pre františkánske gymnázium fotil okolo roku 1930 kláštor aj zámok F. Šimeček zo Skalice, ktorý zhotovil aj tablo prvých absolventov gymnázia vrátane fotiek. Na tablách gymnázia sa v období v nasledujúcom desaťročí podieľal bratislavský ateliér Apfel, trnavský fotoateliér Vojtecha Strnáta a brniansky ateliér Evžena Petrůja.

Fotoaparát nebol v uvedenom období v domácnostiach rozšírený ako dnes, bol skôr výnimkou. Napriek tomu aj jednotlivci (amatéri) mali rozsiahle fotoarchívy, obsahujúce materiály najmä súkromného charakteru. Jedným z aktívnych bol napríklad Július Trebišovský, pedagóg a člen Spolku záhorských akademikov, ďalej advokát Adalbert Prenoszil. Z františkánov sa fotografovaniu venoval najmä P. Dezider Dubay a P. Vševlad Gajdoš.

Františkán P. Dezider Dubay ako fotograf. V Malackách pôsobil v 30. rokoch 20. storočia

Iný františkán P. Vševlad Gajdoš. Do Malaciek prišiel koncom 30. rokov 20. storočia a pôsobil tu osem rokov. Známy je najmä ako historik

Z prvej polovice 20. storočia sa tiež zachovali fotky z ateliéru Elite. O ňom zatiaľ nemáme bližšie informácie.

Keď prišlo v polovici 20. storočia k znárodneniu a ukončilo sa súkromné podnikanie, Maryniakovci zostali pri činnosti fotografov, s tým rozdielom, že boli zamestnanci komunálnych služieb. Zrejme v tom čase zmizla z rohu maryniakovských fotiek typická značka, podľa ktorej dnes môžeme staré fotky spoľahlivo identifikovať.

Maryniakovci bývali a mali ateliér na rohu ulíc Kostku a Hviezdoslavovej. Pôsobili tam do roku 1970, keď sa presťahovali do budovy Komunálu na Záhoráckej ulici (dnes UniCredit Bank).

Dom, v ktorom bývali a pracovali Maryniakovci

Po roku 1989 stratili komunálne služby mesta monopol a vznikli viaceré súkromné fotoateliéry. Ak sa zachovala aspoň časť bohatého Maryniakovho archívu, je v súkromných rukách.