Ako vyzeral kostol kedysi?

Františkánsky kostol (alebo Čierny kláštor) poznajú všetci v jeho súčasnej podobe. Ani najstarší pamätníci ho nevideli iný. Na zachovaných fotografiách je tiež taký ako teraz. Prestavby, ktoré dostali kostol do jeho súčasnej vonkajšej podoby, prebehli oveľa dávnejšie – pred viac ako sto rokmi.

Na predchádzajúcej fotke je kostol po druhej svetovej vojne, na tej nasledujúcej súčasný stav. V tomto článku sa budem venovať zmene, ktorá sa týkala strechy nad kaplnkami vľavo od hlavnej lode kostola.

Pri dnešnom pohľade z nádvoria vidíme, že strecha nie je symetrická. Kým ľavá časť zakrýva len hlavnú loď kostola, pravá časť pokračuje aj nad kaplnkami. Približne na úrovni pravého okna sa sklon pravej strany strechy mení, spád je miernejší. Rímsa nad oknami nasvedčuje, že pôvodne kostol vyzeral inak.


Počas nášho „výletu“ pod strechu kostola sme sa dostali aj nad Kaplnku Svätých schodov, kde sme sa posunuli bližšie k predstave, ako vyzerala táto časť kostola kedysi. Fotografia zachytáva pohľad na priestory pod strechou zakrývajúcou práve uvedenú kaplnku. Za stenou vpravo sa nachádza chrámová hlavná loď (ide o pohľad z opačnej strany ako na predhcádzajúcich fotografiách – v smere od veže, z prednej časti dozadu).

Detailnejšie pohľady na spomenutú stenu. Vidíme okná, úplne rovnaké ako tri okná pri pohľade z parku. No tieto okná sú zamurované.

Omietka a biele lemovanie okolo okien svedčí o tom, že niekedy tieto okná slúžili svojmu účelu a neboli schované pod strechou ako dnes. (Nápisy Jozef Vlk a Vendel Žáček tam zanechali zrejme majstri, ktorí v roku 1958 asi vykonávali opravu trámov, resp. strechy.)

Omietka nie je pod úrovňou okien – pod nimi sú len holé tehly, z čoho sa dá usudzovať, že táto časť už nebola vonkajšou stenou, ale začínala tu strecha nad kaplnkami, a teda podoba kostola na tejto strane mohla byť rovnaká alebo podobná ako na ľavej strane (od parku). Čiže predpokladáme, že stavba mohla byť symetrická.

Niečo o tom naznačuje aj pohľad z dvora (v súčasnosti školský dvor).

Detailnejší pohľad ukazuje, že kúsok strechy má možno pôvodnú (alebo „pôvodnejšiu“) podobu, keď strecha končí nad hlavnou loďou…

…a ďalej pokračuje aj nad Svätými schodmi.

Pohľad na miesto, kde prichádza k „zlomu“ zo strmšieho na miernejší sklon strechy.

Teóriu o tom, že strecha pôvodne bola len nad hlavnou loďou a nad kaplnkami bola strecha, ktorá začínala pod oknami, by mohlo potvrdzovať aj zobrazenie kostola z prvej polovice 18. storočia (publikovaná v Almanachu Spolku záhorských akademikov z roku 1938). Je však viac ako pravdepodobné, že ide skôr o náčrt ako o verné zobrazenie kláštora, je treba brať ju skôr ako zaujímavosť a nebrať ju celkom vážne.

Ale dá sa oprieť aj o fakty. Podľa informácie v publikácii Dr. Hallona Dejiny františkánskeho chrámu Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Malackách veľká rekonštrukcia strechy prebehla v dvadsiatych rokoch 19. storočia, kedy sa hlavná loď a kaplnky na pravej strane dostali pod jednu strechu.

Na základe uvedených dohadov a faktov je možné usudzovať, že kostol mohol mať takúto podobu:

Bez ohľadu na to, či je spomenutý predpoklad správny, je možné, že ani toto nebola pôvodná podoba kostola. Pri podrobnejšom skúmaní vyjde najavo, že kostol prešiel mnohými prestavbami, ktoré postupne menili jeho tvár. K tejto téme sa ešte v budúcnosti vrátime.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.