Rok 2006 v Malackách (3)
Aké boli Malacky 2006? Inorovnaké…
Boli iné a rovnaké zároveň. Ale to je už pre ne typické. A túto „inorovnakosť“ im závidia mnohé mestá Slovenska.
Prečo iné? No, menili sa, nestagnovali, nechátrali, rástli. Snažili sa vyťažiť z akéhokoľvek potenciálu, ba i z jeho náznaku a stále viac potvrdzovať slogan „dobré miesto pre život“.
A boli tiež rovnaké! Rovnaké v tom, že charakteristiku inakosti si so sebou nesú pekných osem rokov. A verím, že dvanástimi to neskončí.
Malacky sa tento tok stali Malackami PROJEKTOVÝMI. Dostali sa na špičku medzi slovenskými mestami v čerpaní eurofondov, pri čom pri projektoch myslia hlavne na ľudí. Na pracovné miesta, na voľný čas, na vzdelanie, na kultúru, na oddych, na dôstojnú starobu, na život…
Tento prívlastok však nie je všetko, Malacky sú aj ZELENÝMI. Končiaci sa rok priniesol mestu pokračovanie v rekonštrukcii Zámockého parku a prípravu ďalších etáp, výsadbu stoviek nových odrastených stromov, tisíciek kusov krov, úpravy obrovských zelených plôch…
HISTORICKÉ Malacky sa stali asi čerešničkou na torte tohto roka. Výnimočné oslavy 800-ročnice, úcta k tradíciám, návrat sochy Štefánika či obnova múzea. Mohli byť Malacky historickejšie…?
A čo majetok a financie? Samozrejme, že BOHATŠIE Malacky sú príjemným prívlastkom. Dve úžasné nezávislé ratingové hodnotenia nám pomôžu pochopiť, čo mestu pomohlo bohatnúť a udržať trend…
Aktívna spolupráca s partnerskými zahraničnými mestami a získanie nového talianskeho partnera, zriadenie a rozvoj Turistickej informačnej kancelárie, odhalenie stĺpu priateľstva či bicyklová expedícia po Británii len potvrdzuje vo mne domnienku, že Malacky sa stali INTERNACIONÁLNYMI…
Rok 2006 bol pre Malacky určite úspešný. Priniesol Malacky mnohých tvárí, priniesol dynamiku, mesto v pohybe.
Prívlastkov, ktoré získali Malacky v uplynulom roku, je veľa. Trúfal by som si vymenovať ďalšie. Ale na čo. Stačí sa len pozerať. A keď sa pozerám, tak mám dobrý pocit z toho, že som sa tu narodil a že pracujem v Malackách pre Malacky.
Teším sa na Malacky 2007. Teším sa na tú malackú „inorovnakosť“…
Ing. Richard Nimsch, projektový manažér
Prve co ma napadlo pri citani tohto prispevku je otazka: „Zijeme v rovnakom meste?“ 🙂
Nehovorim, ze to bol pre mesto zly rok, ale pohlad cez ruzove okuliare patri skor do reklamnych letakov. Prepac, ale tak to vyznieva.
NIKTO MA NECHVALI, NUZ CHVALIM SA SAM.
Nemam vo zvyku pripajat k clankom na internete komentare, ale tento ma „vybudil“. Plna stranka pismeniek ale ziaden obsah, len plno patosu. Na rozdiel od autora si myslim, ze cerpanie penazi a ich ucelne vynakladanie su dve rozne veci. Jeden priklad: nepremyslena predvolebna rekonstrukcia Zahorackej ulice priniesla do centra plno nevkusneho betonu, prehusteny les polulicnych lamp (kym inde chybaju) a parcik pri frekventovanej ceste s cestickou z antuky, ktora sa po dazdi meni na kasu. Namiesto vyrubanych stromov sa vysadili topole, ktore sice rychlo rastu, ale v obdobi kvitnutia zneprijemnuju zivot tisickami poletujucich chumacikov. Skuste sa po tejto vynovenej strane Zahorackej prejst v lete, ked je vyse tridsat. Sadli by ste si tam na lavicku? To je len jeden priklad ako sa pri projektoch „mysli hlavne na ľudí. Na pracovné miesta, na voľný čas, na vzdelanie, na kultúru, na oddych, na dôstojnú starobu, na život…“ A to nespominam skvosty typu LIDL vedla synagogy (viete o tom, ze ostatne prace architekta, ktory ju projektoval su vo svete vysoko cenene?).
A o zelenych Malackach by sme sa tiez mohli dlho bavit. Prejdite sa po meste este raz. A tento raz otvorte oci a nevynechajte cetrum (kde stromov ubuda), uzemie medzi dialnicou a Tovarenskou (kde nam mizne les priam zavratnou rychlostou) alebo sidlisko JUH, kde by si ludia tiez zasluzili zit v kulturnejsom prostredi…
myslim, ze kolegyna z predchadzajuceho prispevku to vyjadrila dostatocne jasne. ale neda mi nespomenut ako mi prisiel clanok pana Nimscha. Cista komunisticka propaganda, kde vsetci zijeme v hojnosti, mieri a dychame len pre socializmus. Ciste kaleraby… nevidim, ziadny rozdiel medzi televiznymi prispevkami z 80tych rokov a tymto vypotom pana Nimscha.
cest praci!