Mestské inšpirácie (3) - Visuté záhrady v Central Parku

Pred niekoľkými dňami ste si mohli na Malackých pohľadoch prečítať článok o vertikálnej zeleni na malackom zámku. Popínavé rastliny na fasádach budov dnes na Slovensku skoro nevidieť a tak by sa mohlo zdať, že zelené fasády definitívne patria minulosti. Ale je to skutočne tak?

Dnešný diel mestských inšpirácii nebude ani zďaleka tak jednoducho realizovateľný ako ten minulý – skôr má za cieľ ukázať, že vertikálna zeleň má v mestskom prostredí svoje miesto a môže byť i súčasťou projektov, pri ktorých sa jej použitie môže zdať na prvý pohľad nereálne. Pre inšpiráciu opäť zostaneme v austrálskom Sydney. Sydneyská Broadway nie je na rozdiel od newyorskej známou svojimi divadlami, ale je len pomerne krátkou rušnou ulicou medzi hlavným vlakovým nádražim Central a Victoria Parkom. Sídli na nej sydneyská University of Techonology a práve oproti nej, na mieste bývalého pivovaru, vzniká jeden z najzaujímavejšich stavebných projektov v meste, Central Park a jeho súčasťou bude najvyššia vertikálna záhrada na svete.

O Patrickovi Blancovi ste mnohí z vás už určite počuli, zelené steny a fasády tohto francúzskeho umelca a botanika sú rovnako neprehliadnuteľné ako jeho „vodnícke“ zelené vlasy a nájdete ich v hojnom počte po celom svete – odnedávna dokonca i v bratislavskom hoteli Kempinski. Na rozdiel od iných projektov je tento výnimočný predovšetkým v tom, že vertikálna záhrada pokrýva prevažnú časť fasád stodesať metrovej veže projektu a jej približne o polovicu menšej „sestry“. Autorom samotného projektu je známy architekt a držiteľ Pritzkerovej ceny Jean Nouvel.

Pohľad na veže smerom od Centralu – sydneyského hlavného vlakového nádražia.

Ako vlastne vzniká vertikálna záhradu v takomto obrovskom rozsahu?

Základom je rozsiahly a komplikovaný zavlažovací sytém, ktorý okrem pravidelnej závlahy má na starosť i prísun dostatočného množstva živín. Samotné rastliny sú zasadené v 2 700 boxoch umiestnených na fasáde a obsahujúcich zmes špeciálneho „trvanlivého“ substrátu. Samotných zelených stien na fasáde bude dvanásť, najdlhšia z nich bude prechádzať až cez šestnásť podlaží. Patrick Blanc spolu so svojim tímom venoval špeciálnu pozornosť predovšetkým výberu vhodných rastlín, ktorých bude na fasádach po dokončení približne 100 000 sadeníc, a to z 360 druhov ako pôvodných austrálskych, tak exotických rastlín. Podstatnou otázkou bolo vybrať rastliny, ktoré nebudú mať problém so sydneyským počasím – pomerne vysokou vlhkosťou vzduchu, častými nárazovými vetrami a letnými horúčavami a zároveň budú schopné prežit na exponovaných miestach výškovej budovy – z tohto dôvodu vhodný výber rastlín testovali dokonca v aerodynamickom tuneli. Na záver testovania vznikol presný plán výsadby, ktorý určil, ktoré rastliny sú vhodné na to-ktoré konkrétne miesto fasády, a to na základe množstva dopadajúceho slnečného svetla a výskytu vetra.

Model projektu.

Projekt má pochopiteľne i svojich kritikov. Ich argumenty zdôrazňujú predovšetkým obrovské náklady na údržbu, ktoré sa po dokončení projektu prenesú na budúcich majiteľov bytov a tiež to, že celý projekt jednoducho môže po čase prestať „fungovať“, inými slovami rastlinám sa nebude dariť tak ako sa predpokladalo alebo komplikovaný zavlažovací systém bude trpieť neustálymi poruchami. Kto mal pravdu, ukáže až budúcnocť.

Súčasný stav. Časť rastlín je už vysadená na fasáde – na čierne miesta, pod ktorými sa skrývajú boxy so špeciálnym substrátom, pribudnú nové rastliny už onedlho.