Zuzka Abelová medzi najlepšími

Text: Jakub Valachovič, foto: Lukáš Kimlička a archív Zuzany Abelovej

Malačanka Zuzana Abelová sa 23. novembra predstavila v nitrianskom Divadle Andreja Bagara.

Nie však, ako herečka, ale ako účastníčka finále Miss aerobik 2008. Z tohto názvu je zrejmé, že Zuzka sa asi venuje aerobiku. Postúpiť do finále zrejme nie je jednoduché, keďže o súťaž je v našej republike veľký záujem. Z toho dôvodu nás vystúpenie Malačanky na galavečere, jej príprava, pocity a umiestnenie celkom zaujali.

Zuzka Abelová piata sprava pózuje pri bazéne počas sústredenia pred finále

Prejdime rovno k veci – ako si sa dostala až do finále?

Možno bude dobre, keď začnem s tým, že už minulý rok som sa do súťaže prihlásila, ale nestihla som sa zúčastniť semifinále. Žiaľ, mala som totiž iné povinnosti. Teraz som už na semifinále do Senca prišla a dostala sa rovno do finále.

Popíš nám to. Ak smiem teda prosiť…

Ešte pred semifinále musí prejsť človek výberovým kolom, ktoré sú organizované po celom Slovensku. Z nich vzíde tridsiatka účastníčok semifinále. Do finále postúpi dvanásť dievčat, prvé tri sú potom klasifikované. Tento rok sa finálový počet výnimočne „ochudobnil“ o jedno dievča, ktoré sa ospravedlnilo a nezúčastnilo sa.

Čo príprava na finále?

Na prípravu k finále som mala nejaké štyri mesiace. Počas tejto doby to bol každodenný dril v posilňovni a nacvičovanie vlastnej zostavy. Nechcem aby to vyznelo namyslene, ale myslím, že fyzickej príprave som venovala najviac času zo všetkých zúčastnených dievčat. Niektoré dievčatá nemali extra prípravu, ani neupravovali stravu. Prosto – nešli do toho tak „ostro“.

Čo to je vlastná zostava?

Každá účastníčka finále si musí pripraviť vlastné vystúpenie – aerobikovú exhibíciu. Skoordinovať všetky faktory a mať perfektne pripravené svoje „číslo“.

Čo ste ešte museli všetko predviesť okrem týchto vecí?

Súčasťou bola najviac bodovaná disciplína- promenáda v plavkách. Potom cyklistický spining, spoločná choreografia s cvičiteľom a akýsi rozhovor na náhodné otázky a odpovede, kde porota zisťovala, či dievčatá majú okrem postavy aj niečo v hlave. Moderátorom večera bol Tony Moyzes. Treba najmä zaujať. V porote bolo z asi dvadsať ľudí sedemnásť mužov. Ak chceš uspieť, musíš sa predať, ukázať, zaujať! To je kľúč k úspechu.
 

Boli v porote nejaké známe mená?

Karol Csino, Karol Kučera, nejakí ľudia zo Slovenskej televízie, sponzori… (Podľa našich zistení dokonca i Štefan Maixner, vyslúžilý futbalista. Prečo ho povolali do poroty? Nás sa nepýtajte…)

Honzík Novotný?

Nieee – Honzík Novotný nie!

Ako si sa dostala k aerobiku?

Už to bude asi sedem rokov, kedy som prvýkrát prišla na aerobik k Drahuške Lörincziovej do Maliny. Môj najpálčivejší problém na začiatku sa volal „koordinácia pohybov“. Nešlo mi to, dlho som sa musela učiť. Niektoré dievčatá sa na to „vykašľali“. Ja sa však trúfnem označiť za bojovníčku, ktorá skúša a skúša – až sa to napokon naučí. A postupom času som začala aerobik precvičovať i ja. Urobila som si licenciu – Tréner aerobiku 3 triedy, aby mali moje hodiny naozaj úroveň.

Zuzka sa popri aerobiku nechá prehovoriť i na modeling pre rôzne časopisy

Aké je to s hudbou v rámci tohto športu? Ak nemôžem vystáť dance štýl hudby, ale radšej počúvam Metallicu alebo Mozarta, čo potom?

Začnem tak, aby si pochopil význam hudby v aerobiku. Existuje skratka BPM, čo znamená „beats per minute“. Dá sa to vlastne preložiť, ako „jednotka rýchlosti hudby“. Priamo úmerne ti potom môžem povedať, že čím vyššia rýchlosť hudby, tým rýchlejšie musíš „makať“. Ak človek precvičuje spinning alebo pilates, stačí mu nižšie BPM. Moja pravidelná cifra je 140 až 150 BPM na aerobic a okolo 135 BPM na posilňovanie. To je význam hudby v týchto cvičeniach. Ak si namixuješ Metallicu na uspokojivú hodnotu BPM, tak cvič pokojne i na Metallicu. A Mozart? No, to už bude problém… V aerobiku ani nejde tak o to, kto je tvoj srdcový interpret, ako skôr o to, aby ťa tempo hudby sprevádzalo a vyburcovalo k športovým výkonom. Väčšinou ide o niekoľko mixtapov, ktoré tvoria nepretržitý 50 minútový sled. Obvykle začínam na 138 BPM a končím na 150.

Ak som profík v aerobiku (čo mimochodom nie som, lebo som drevený), čo je pre mňa na Slovensku športový vrchol? Aká súťaž? Existujú nejaké majstrovstvá Slovenska?

Neviem o nejakých majstrovstvách SR. Súťaž Miss aerobik je pomerne významnou a populárnou a mnohé dievčatá, ktoré sú v aerobiku dobré v nej chcú preraziť. Ja som ju brala ako veľkú výzvu a chcela som v tej konkurencii obstáť.
 

Obstála?

Myslím, že áno. Hoci som sa neumiestnila v prvej trojke, bola som so sebou veľmi spokojná. Tá súťaž nebola len o aerobiku. Počas finále po nás chceli predviesť rôzne „danceové“ štýly, ktoré som predtým poriadne nepoznala.

Vraj si počas prípravy prežila veľmi traumatizujúci zážitok…

Išlo konkrétne o môjho brata, ktorý mal ťažký úraz. Dokonca taký ťažký, že lekári nám nedávali skoro žiadnu nádej na záchranu jeho života. Dnes je tu s nami, v poriadku. Dodnes si myslím, že sa stal zázrak, lebo sa z toho dostal. Táto udalosť sa stala práve počas mojej prípravy na finále. Keď bolo najhoršie, tak som ani neuvažovala v cvičení. V živote sú isté priority a ja som mala myšlienky len na moju rodinu.
 

Ale napokon si sa k cvičeniu zrejme vrátila, keď si išla na finále…

Vrátila! Riaditeľka súťaže Petra Hlivová ma presviedčala, nech to skúsim. I moji najbližší príbuzní! Mamina mi povedala, že môj brat Juraj by chcel, aby som do Nitry išla. Tak som sa do kolotoča cvikov vrátila, pevne presvedčená, že na finále idem. A dva dni pred finále som sa dozvedela, že situácia s bratom sa rapídne zlepšila.
 

Kto ťa išiel z tvojich známych a blízkych podporiť?

Môj priateľ, jeho mamina a moji kamaráti. Spolu okolo pätnásť ľudí. A boli výborní. Nesmierne ma podržali a podporili. Rodičia zostali s bratom v nemocnici, a držali mi palce – to mi dodávalo veľkú silu.

Teraz otázka zo zákulisia. Ty si s ostatnými účastníčkami finále strávila množstvo času. Na fotografiách vždy všetky pôsobíte ako skvelé kamarátky na život a na smrť. Pritom si úžasne konkurujete. Ako si vnímala medziľudské vzťahy v období finále?

Medzi „babami“ som sa lepšie zoznámila s Romanou Bockovou z Holíča. Boli tam aj dievčatá, ktoré od začiatku išli „tvrdo po víťazstve“. Čo sa dialo za mojím chrbtom, neviem. Nemyslím si, že by tam boli ľudia, ktorí by ti zákerne podkopávali nohy. Ale máš pravdu – všetky sme vlastne protivníčky a ja zo skúseností viem, že z hľadiska „bezpečnosti“ nie je dobré si ľudí pripúšťať blízko k telu. Na súťaži i v živote.

Zuzka (prvá sprava) so svojimi súperkami (a kamarátkami… možno)

To je trochu negatívny postoj…

Je, ale v živote som sa pár krát „popálila“. Nie je to príjemné.

Dobre a čo teraz ďalej. Ty a aerobik! Kam sa chceš v budúcnosti posúvať v rámci tohto športu?

Paradoxne som počas prípravy zistila, že cvičenie v posilňovni ma baví pomaly viac ako samotný aerobik. Ten ti totiž postavu „len“ udržiava. V posilňovni si ju však formuješ. Rada pracujem s ľuďmi, v Maline dva krát do týždňa precvičujem aerobik pre dievčatá, ktoré sa mu chcú venovať. Je to pre mňa veľká radosť sledovať ich počas hodiny, ako na sebe pracujú a ak si na konci hodiny vzájomne zatlieskame cítim z toho obrovskú energiu. Teraz uvažujem, že si spravím trénerský kurz i do posilňovne.

Psa to evidentne nebaví

Kedy začneš?

Teraz sa snažím regenerovať, dolieha na mňa únava. Vediem pomerne hektický život, mám kopec záujmov, zamestnanie, končín štúdium na vysokej škole, mám rodinu, priateľa… Skĺbiť to nie je žiadna „sranda“ a niekedy si od toho človek musí oddýchnuť. Teraz cvičím „len“ dve hodiny týždenne a dve hodinky robím posilňovňu. Čo bude ďalej – uvidíme…

Trápna otázka na ukončenie rozhovoru: čo ti dáva šport do života?

Výborný pocit a fyzickú, avšak najmä psychickú silu! Radosť a úsmev – je krásne robiť niečo, čo Ťa naozaj baví.