Rok 2008 v Malackách (3)

Dôležité udalosti uplynulého roka sme zaznamenávali a komentovali na Malackých pohľadoch priebežne. Teraz sa pokúsim stručne zhrnúť zo svojho pohľadu niekoľko oblastí a udalostí, ktoré sa ma dotýkajú alebo ktoré podľa mňa stoja za zmienku.

V rámci rekonštrukcie strechy františkánskeho kostola sa opravoval kríž na veži. Keď sa dával dole z veže, prvý raz po takmer sto rokoch, bola pri tom hŕstka záujemcov. Na mieste sa sklamaní dozvedeli, že guľa pod krížom bola prázdna. Až neskôr sa zistilo, že to bolo inak. Keď sa kríž vracal na vežu, s veľkou parádou, bol pozlátený. So správou pre budúce generácie, v plastovom obale. Posolstvo pravdepodobne sto rokov nevydrží v čitateľnej podobe, no bude svedectvom o súčasnej dobe lacných, no krátkodobo efektných materiálov. A ak sa obsah zachová, budúci historici si budú lámať hlavu, aký jazyk sa na Slovensku používal. Jeden obrázok na plastovom obale mal totiž poľský text… Svedectvom doby je tiež nedávna krádež odkvapových rúr pod zrekonštruovanou strechou. Ale to sa deje asi v každej dobe. Inak bola rekonštrukcia potrebná, zimná víchrica jej dala zabrať.

Deň Ústavy SR sa niesol v znamení symbolu – dvojkríža, ktorý bol umiestnený na Námestí SNP. Bol to dar od SNS, konkrétne od jej regionálneho predstaviteľa. Podstavec si „darovalo“ mesto samo. Hovorilo sa veľa, najmä o vlastenectve a národnej hrdosti. Nemám nič proti národnému symbolu ako takému. Ale viem si predstaviť a poznám aj lepšie prejavy hrdosti, resp. príklady, ktoré môžu inšpirovať a dodávať sebavedomie, ako ten náš malacký dvojkríž. A samotná akcia vo mne nevzbudzovala príjemné pocity. Skôr obavy pri pohľade na niektorých prívržencov spomenutej strany a pri predstave, čo by sa mohlo diať, keby ich Slota poslal „do tankoch“. A nevoľnosť z celej „ľudovej veselice“, ktorá akoby bola z inej doby.

V pálfiovskom zámku robili pamiatkári výskum a jeho výsledky boli prezentované na konci jari, spolu s návrhmi, ako by sa dal objekt využiť. Výskum určil obdobie a podobu stavby a prestavieb. Mestu priniesla kúpa kaštieľa skôr starosti, napriek tomu som rád, že sa podarilo kúpiť ho a zabrániť alebo aspoň spomaliť chátranie. O prehliadku priestorov kaštieľa bol veľký záujem, Malačania symbolicky prispeli aj na jeho rekonštrukciu. Zostáva veriť, že k nej naozaj príde a zámok bude robiť „dobré služby“. Pozoruhodné je slovné spojenie, ktoré som niekde čítal a ktoré malo budovu zámku označovať: zámocký kaštieľ.

Výstavba nového polyfunkčného objektu, ktorý by mal vyrásť na Mierovom námestí, sa zatiaľ odložila. Keď stojím na hlavnej križovatke a pozriem sa s prižmúrenými očami na Kláštorné alebo Mierové námestie, naskytne sa mi podobný pohľad ako môjmu dedovi alebo pradedovi v mojom veku. Samozrejme čas to všetko výrazne poznamenal, ale obrysy zostali zachované. Pre mňa je to potešiteľné. A že je tu viac herní a podobných podnikov ako kedysi, to zase hovorí o našej dobe a jej hodnotách.

Na starom cintoríne sa udialo niekoľko významných zmien. Bol zrekonštruovaný hlavný kríž. Počul som naň pozitívne aj negatívne reakcie. Vietor pravdepodobne strhol najstarší zachovaný pomník na starom cintoríne. Po víchrici zostal kríž z vrchnej časti náhrobku rodiny Entnerovcov ležať na zemi. Uvažuje sa o jeho rekonštrukcii, verím, že k nej naozaj príde. Busta Ľuda Zúbka zmizla v lete, zrejme kvôli „pár korunám“ a dodnes o nej nie sú žiadne správy a už ani nebudú. Možno niekto v budúcnosti bude neveriacky krútiť hlavou, čo sa v tejto dobe dialo…

Dobrovoľníci z MLOK-u zrekonštruovali kláštorné nádvorie. Klobúk dole pred celým dielom, ale aj pred ich obetavosťou. Prejdite sa po zrekonštruovanom parku na Kláštornom námestí a navštívte aj spomenuté nádvorie. A pozrite si rozpočet jedného a druhého projektu. Porovnanie a hodnotenie nechám na vás. Zaujímavosťou je, že približne rovnako, koľko si realizátori projektu vypočuli slov uznania, sa im dostalo kritiky a občas aj nadávok.

Dopravná situácia v meste sa stále zhoršovala. Mesto nie je pripravené a nezvláda zvyšujúci sa počet áut. Zápchy sa vytvárajú najmä ráno a poobede. Na niektorých miestach musí vodič pravidelne počítať so zdržaním. Ďalší problém súvisí s parkovaním a počtom parkovacích miest. Niektoré z uvedených problémov sa kompetentní rozhodli riešiť vytvorením jednosmerných ciest namiesto obojstrannej premávky. Pozitívom je vyšší počet parkovacích miest a snáď aj vyššia bezpečnosť na daných úsekoch, negatívom spomalenie premávky a predĺženie času potrebného na presun z bodu A do bodu B. Takisto pre cyklistov nie je stav v doprave priaznivý. Vychádza mi z toho všetkého, aj na základe skúsenosti, že je jednoduchšie chodiť pešo. Aj ako vodič aj ako chodec sa teším z nedávneho predĺženia času, kedy funguje na križovatkách svetelná signalizácia.

Malackej histórii nebol venovaný taký priestor, aký by si zaslúžila. Stále tu nie je inštitúcia, ktorá by bola zameraná na seriózny historický výskum „na plný úväzok“ a ktorá by s tým cieľom zhromažďovala materiály všetkého druhu. Snahy a hlasy, ktoré sa snažia v tomto smere niečo zmeniť, sa zatiaľ ďaleko nedostali. Napriek tomu je potešiteľné, že sa situácia predsa len mení, svedčia o tom prednášky a besedy o histórii, ktoré sa konali v MCK a ktoré budú onedlho zvečnené v zborníku. Významným príspevkom do k skúmaniu histórie mesta je kniha malackých fotiek (paradoxne zo súčasnosti) od autorov Yurkovic -Bellan. Necítim sa byť kompetentným túto knihu posudzovať, niektoré fotky sa mi páčia, niektoré menej, každopádne som rád, že kniha vyšla.

Malacké pohľady si zachovali priazeň čitateľov, dokonca ich počet sa takmer strojnásobil oproti minulému roku. Považujem to za úspech.

Martin Macejka, redaktor Malackých pohľadov