Zápisky Vlada Handla z atletického šampionátu v USA (2)

Skvelé výkony na začiatok. Vytrvalci nadchli. Slávnostné otvorenie. Pokračovanie zápiskov Vlada Handla z juniorského atletického šampionátu v americkom Eugene.

Konečne sme sa dočkali prvého dňa šampionátu. Zatiaľ bez našej účasti, ale aj tak sa bolo na čo pozerať. Že je Eugene Mekkou americkej atletiky, vidíte na každom kroku. Dokonca je tu aj sídlo atletickej federácie USA, ktoré sa nachádza neďaleko štadióna. Ten už niečo pamätá! Američania zachovávajú jeho pôvodný ráz s minimálnymi obmenami. Nie je to žiadny luxus, ale štadión, ktorý žije atletikou a dýcha históriou. Miestni sú hrdí na svojho legendárneho bežca Steva Prefontaina, ktorý tragicky zahynul vo veku 25 rokov a nedajú dopustiť na značku Nike, ktorej spoluzakladateľom bol jeho tréner Bill Bowerman.

Preteky sa začali dopoludnia rozbehmi a kvalifikáciami a bolo veru na čo pozerať. Tribúny sa slušne zaplnili, takže atmosféra bola pre atletiku priam ideálna. Štadión je to čisto atletický, dokonca dva sektory pre vrh guľou zaberajú veľkú časť trávnatej plochy. Síce oštep sa dá hádzať len na jednu stranu, skok do diaľky v podstate tiež, kladivo sa tu hádzať nedá, ale tieto nedostatky vynahradí atletický Genus loci, ktorý z tohto miesta vyžaruje na každom kroku.

Aj mladí atléti sa obuli do pretekania jedna radosť, takže o kvalitné výsledky počas nasledujúcich šiestich dní by nemala byť núdza. Tento vek okolo 19 rokov je pre športovca ako stvorený. Fyzicky dospieva, nemá žiadne veľké starosti, užíva si najkrajšie roky mladosti a popri tom sa môže venovať svojmu obľúbenému športu na profesionálnej úrovni. Ďalej to už nie je také jednoduché. Nastúpia existenčné starosti, zodpovednosť za svoj ďalší život začína preberať na seba. Možno aj z toho dôvodu výkonnosť pretekárov na ME do 23 rokov nemá až tak stúpajúcu tendenciu, akú by sme očakávali. My sme však teraz na bezstarostnom zraze atletickej mládeže z celého sveta, ktorá chce všetkým ukázať, ako má vyzerať pravá atletika. Takže sa nechajme unášať touto vlnou mladosti a dravosti a s radosťou sledujme toto nádherné atletické divadlo.

Veď posúďte sami niektoré výkony z rozbehov a kvalifikácií. Prekážky 110m v čase 13,24s, 100m hladkých 10,13s, výška v sedemboji dievčat 194cm! Diaľka v sedemboji chlapcov 780cm, 100m ženy 11,18s. A to sme iba na začiatku.

Ale to najlepšie som si nechal nakoniec. Slávnostné zahájenie bolo pekné a dôstojné s predsedom IAAF Laminom Diackom a hneď po ňom sa už pri umelom osvetlení vydalo na finálovú trať 10 km 38 mladých vytrvalcov z celého sveta, aby nám pripravili fantastické divadlo. Zaslúžili sa o to aj dvaja japonskí pretekári, ktorí sa pustili do odvážneho sóla, ktoré im vydržalo 6 km. Štadión im fandil, hoci diváci tušili, že tento pokus nemá šancu na úspech. Japonci si však vytvorili slušný náskok takmer pol okruhu, takže niektorí diváci očakávali prekvapenie.

To sa však nekonalo. Skupina bežcov z Kene, Ugandy a Etiópie nasadila zdrvujúce tempo, ktorému nemohli Japonci odolať. Deviaty km za 2:45min a desiaty za 2:36min, tak to už bol riadny fukot. Japonci sa snažili zachytiť za tento šesťčlenný vláčik, ale ich snaha bola márna. Statočne však bojovali až do konca a vybojovali si siedme a ôsme miesto.

Posledných 200m nastúpil v úžasnom finiši ugandský pretekár Cheptegei a jeho krásnemu a dlhému kroku, na veľké sklamanie výpravy Kene, ich miláčikovia neodolali. Bola to skvelá bodka za dnešným dňom, ktorá nadchla aj takého nevytrvalca, ako som ja. Zajtra máme aj my naše prvé želiezko v ohni, Moniku Horňákovú v chôdzi na 5 km. Vyštartuje o pol jedenástej miestneho času a čaká ju 36 súperiek . U vás bude pol ôsmej večer, takže jej držte palce.

1 odpovedať

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.