Muflón v Malých Karpatoch

Muflóny sa objavili v Malých Karpatoch niekedy koncom 19. storočia. Zaslúžili sa o to veľkostatkári a známi poľovníci Mikuláš Pálffy z Malaciek a L. Károlyi zo Stupavy. Prinášame základné informácie o začiatkoch chovu muflónov u nás. Vychádzame z textu pálffyovského lesného inžiniera Mikuláša Melcsiczkého z roku 1935.

Muflóny sa začali chovať v Rakúsko-uhorsku začiatkom 19. storočia neďaleko Viedne (Lainz). Na slovenskom území ich začali chovať na panstve K. Forgácha v Gýmeši. Práve z uvedených dvoch miest pochádzali potom malokarpatské stáda, dopĺňané priebežne zverou z Korziky. Boli chované v oborách.

„M. Pálffy začiatkom roku 1890 dodal k nim 5 kusov z obory v Lainzi, vypustil ich do skalnatej obory na Vysokej. V roku 1897 znovu kúpil 1 muflona a 2 muflonice z budapeštianskej zoologickej záhrady, ktoré boli gýmešského pôvodu. V tom istom roku kúpil pár mufloníc z Oponíc, kde mufloni boli osadení tiež z Lainzu roku 1880.“ Ďalšie kusy kúpil A. Zichy, ktorý ich umiestnil v Biksarde, a L. Károlyi, ktorý ich dal do obory pri Pajštúne.

Melcsiczký ďalej píše o úspechu pri chove muflónov: „Opätovné vypúšťanie a kríženie muflonej zveri sa natoľko vydarilo, že mufloni Malých Karpát majú krajšie a silnejšie rohy než korzické. Následkom zmenených klimatických pomerov a osvieženia krvi vykazujú títo mufloni kapitálne rohy.“

Malokarpatské muflóny (označené v texte ako kamzíky Malých Karpát, kvôli obľube skalnatých častí hôr) boli podľa Melcsiczkého čistokrvné, nekrížené s domácou ovcou. Dokladovala to srsť, ktorá priliehala k telu. Na rozdiel od krížených, ktoré mali vlnistú srsť a silne zakrútené rohy. Dospelé muflóny dosahovali hmotnosť až do 40 kg. Mali gaštanovohnedú farbu a po bokoch sivobiele pruhy.

Muflón je odolný, ale cez zimu potrebuje prikrmovanie. Cez tuhú zimu je dobré slabšie jedince chytiť a prezimovať v maštali. Melcsiczký opisuje skúsenosti z takýchto pobytov. „Mladý muflon vyskočil pri návšteve na čiastky voza, muflonica skákala pred fotografickým aparátom na štrkovisko na dvore.“

Muflonica v zime 1928/29

Počas prevratu v roku 1918 sa zničili ploty obôr a zrejme aj vďaka poľovačkám načierno sa počty muflónov v jednotlivých lokalitách zmenšili. V malackej lokalite bolo predtým okolo 400 kusov, v stupavskej o sto menej. V roku 1935 bolo v Karpatoch približne 500-600 kusov. Najviac v revíroch Kuchyňa, Rohožník a Sološnica.

Muflón v stodole.

Na záver Melcsiczký dodáva: „Podľa mojej skromnej mienky všeobecný zákaz poľovania nebol by potrebný. Omnoho primeranejšie by bolo nariadiť povinnú ochranu a kŕmenie v revíroch, v ktorých sa táto zver vyskytuje v zime Takéto opatrenie by iste vítali i majitelia lesných revírov, keďže ide i zver poľnému hospodárstvu neškodnú a okrem toho musíme dbať i na estetické a národohospodárske motívy. Poľovať na muflonov by som navrhoval povoliť od 1. októbra do 15. decembra.“ Celý článok končí slovami: „Bodajby majitelia revírov v Malých Karpatoch zveľadili stav tejto krásnej zveri a takto postavili živý pomník šľachetným darcom, ktorí s veľkou obetavosťou ju u nás udomácnili.“

Muflóny prežili v našom regióne dodnes. O súčasnom stave si môžete prečítať napríklad tu.

Zdroj: Melcsiczký, Mikuláš: Mufloni v Malých Karpatoch. In: Naše poľovníctvo. Bratislava: Academia, 1935

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.