Ako prechádzať v dopravnej zápche priecestie

Po náročnom dni ide človek z práce z Bratislavy, teší sa domov, a v Malackách dopravná zápcha. Dala sa čakať, nadjazd bude ešte mesiace uzatvorený, tak si pomaly zvykáme, že sa nestojí nad železnicou, ale pred a za traťou. Ale nie všetci, niektorí stoja aj na trati! K tomuto článku ma motivuje vlastná skúsenosť, ktorá prišla veľmi nečakane.

Zákon o cestnej premávke pozná každy, alebo aspoň rozumie tomu, ako sa v okolí železničného priecestia správať. Zvýšiť opatrnosť, znížiť rýchlosť, v prípade svetelných znamení nevstupovať na priecestie… Ale existujú ešte dve ustanovenia, ktoré stojí za to si pripomenúť:

§25 Vodič nesmie zastaviť a stáť g)  na železničnom priecestí,
v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi.

Tak ešte raz: Kolóna na Pezinskej ulici – autobus predo mnou vošiel na priecestie, žiadne výstražné znamenie, tak idem za ním, prejdem cez koľaje. Keď tu zrazu spomalí, až zrazu zastaví. Čo sa deje? Aha, semafór pri Partizánskej. Stojím rovno pod rampou. Začujem známy zvuk – ciling-ciling-ciling. Ej dokelu! Čo teraz? Autá v protismere stoja až po rampy, nie je ich kade obísť. Blíži sa ku mne policajt s napriahnutým terčíkom… Pomohol mi prejsť cez pruh oproti a zastaviť na chodníku. Pokute som sa vyhol, prijal som poučenie. Ale až doma ma premkla hrôza, čo sa všetko mohlo stať!

Viem, moja chyba – ale keď autá sa hýbali… Až kým nezastali. Píšem, aby som povedal tri veci:

1) Moja vina, mrzí ma to, nie som na to hrdý…

2) Dávajte si pozor – ľahšie, ako si myslíte, sa to môže stať aj vám.

3) Ak existuje niečo, čo môže urobiť Policajný zbor SR (okrem manifestačného zastavovania ľudí, ktoré pomôže iba niekoľkým), tak to prosím urobte. Napríklad vyhláška pozná inštitút Osoby pribratej na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia – bolo by rozumné ho využiť aspoň v čase dopravnej špičky: