Prvé malacké knieža Karol IV. Pálffy

Karol IV. Pálffy bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov malackej línie Pálffyovcov. Práve on bol na konci kariéry povýšený z grófskeho stavu na knieža. V našom meste sa s ním spája napríklad socha sv. Floriána. Prednedávnom uplynulo 280 rokov od jeho narodenia.

Karol sa narodil 30. septembra 1735 vo Viedni ako Karol Jozef Hieronym. Bol druhým dieťaťom a prvým synom v rodine grófa Mikuláša VIII. Pálffyho (1710-1773), zakladateľa malackej línie rodu. Mama bola Mária Anna Sidónia z Althannu (1715-1790). 1. októbra ho vo Viedni pokrstil biskup Žigmund Kolonič, pochádzajúci z rodu veľkolevárskych zemepánov.

Karol IV. Pálffy s otcom Mikulášom VIII. a jednou so sestier

Karol IV. Pálffy (vľavo) s otcom Mikulášom VIII. a so sestrou

V roku 1763 sa Karol oženil s kňažnou Máriou Teréziou Liechtensteinovou, čo bola pre neho ako grófa z hľadiska spoločenského postavenia bezpochyby veľká vec. Mali dvoch synov Jozefa Františka (1764-1827), ktorý sa stal v poradí druhým kniežaťom, a Mikuláša X. Jozefa (1765-1800). Manželstvo netrvalo dlho – Mária zomrela ako 25-ročná v roku 1766.

Politická kariéra Karola IV. sa začala za vlády Márie Terézie krátko po dvadsiatke. V roku 1760 sa stal už dvorským radcom. Postupoval ďalej a v roku 1774 už bol viceprezidentom dvorskej komory. O dva roky neskôr sa stal uhorským vicekancelárom. Netrvalo dlho a stal sa zemplínskym hlavným županom (1779). Za Jozefa II. získal rád zlatého rúna (1782) a v roku 1787 sa stal kancelárom uhorsko-sedmohradskej dvorskej kancelárie. Dostal vyznamenanie veľkríž rádu sv. Štefana.

Po korunovácii kráľa Leopolda II. usporiadal Karol v Malackách poľovačku, ktorej sa zúčastnil aj nový kráľ so synmi. Je to jedna zo zriedkavých zmienok o ňom súvisiaca s Malackami. Nový panovník udelil Karolovi hviezdu Radu svätého Štefana.

V roku 1791 sa stal Karol hlavným županom bratislavskej župy. Vo vysokej politike zotrval aj za vlády Františka I., ktorý sa mimochodom tiež zúčastnil spomenutej poľovačky.

Celkovo strávil Karol v kráľovských službách 50 rokov. Funkcie kancelára sa vzdal v roku 1807, pričom za zásluhy bol 4. novembra toho istého roku povýšený do kniežacieho stavu. Kniežací titul získal on s manželkou, po jeho smrti vždy hlava rodu podľa vopred určeného nástupníctva. V erbe nahradila grófsku korunku kniežacia. V takej podobe sa zachoval erb na priečelí malackého zámku, na oltári na sv. schodoch a v kryptách Čierneho kláštora. Zvyšní členovia rodu zostali grófmi.

Postupne Karol opúšťal niektoré funkcie, napríklad bratislavským hlavným županom sa stal jeho syn Jozef už v roku 1808. Kráľovské dokumenty týkajúce sa Malaciek (mýtne privilégium 1806 a trhové privilégium 1807) boli adresované už grófovi Jozefovi Pálffymu.

Pálffyovský erb s kniežacou korunkou na priečelí malackého zámku

Karol IV. bol súčasníkom W. A. Mozarta. Počul ho hrať v Linzi v roku 1762, keď mal Mozart šesť rokov. Údajne už vtedy, ešte pred jeho príchodom do Viedne, šíril správy o jeho veľkej zručnosti a talente.

Žil v ére osvietenského absolutizmu. V tejto súvislosti je zaujímavý list, ktorý Karol v roku 1787 adresoval Jozefovi Petzelimu – prekladateľovi Voltairovej zbierky Henriáda a ktorého obsah publikovali vtedajšie noviny Pressburger Zeitung. List sa týkal najmä prekladateľa, ale Voltaira označil za veľkého muža Európy.

Karol nechal v Malackách postaviť sochu sv. Floriána, ktorej podstavec s pálffyovským erbom je zachovaný dodnes. Torzo pôvodnej sochy je v kryptách Čierneho kláštora, na podstavci v meste je nová socha z roku 2002.

S Karolom sa spája vznik majera Karlhof (Karolov dvor) v Suchohrade, vznik obce Karlova Ves (dnes súčasť Bratislavy) a snáď aj majera známeho naposledy ako Karolinenhof na Rádku v Malackách.

Karol IV. Pálffy zomrel vo Viedni 25. mája 1816. O tri dni neskôr jeho telo priviezli do Malaciek. Početný pohrebný sprievod, ktorého sa zúčastnili okrem iných františkáni a všetci kňazi panstva, poľovníci, úradníci a iní, išiel od farského kostola k Čiernemu kláštoru. Tam Karolove pozostatky uložili do rodovej krypty.

Zdroje:
Pressburger Zeitung č.45/1787
Hupko, D.: Pálfiovci z Malaciek a malackí Pálfiovci. In: Malacky a okolie 3, 2010
Szinnyei, J.: Magyar írók élete és munkái (http://mek.oszk.hu/03600/03630/html/p/p18775.htm)
Šíp, V. – Trebišovský, J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta, II. časť. Malacky 1996
http://www.musiklexikon.ac.at/ml/musik_P/Palffy-Erdoed_Familie.xml
http://genealogy.euweb.cz/hung/palffy2.html
Pálffyovský rodokmeň. cca 1867. Archív MCK Malacky

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.