Zámok v Marcheggu zachránili občania pred zbúraním

Zaujímavé informácie sme sa dočítali v knihe o dejinách Marcheggu. O tamojší pálffyovský zámok bol po smrti Pálffyovcov a po poškodení II. svetovou vojnou určený na zbúranie. Po začatí demolačných prác sa obyvateľom Marcheggu predsa len podarilo zabezpečiť záchranu dominanty mestečka.

Mikuláš XIII. Pálffy s manželkou odišiel na konci I. svetovej vojny z Malaciek. Napriek pôvodným plánom sa do svojho sídla už nevrátili, údajne kvôli falošným hrozbám zo strany úradníkov z Malaciek. Preto sa kniežací pár rozhodol presťahovať do svojho zámku v Marcheggu, ktorý mali Pálffyovci vo vlastníctve od 17. storočia – rovnako ako Plavecké panstvo. Predtým museli vyriešiť problém – zabezpečiť náhradné ubytovanie pre 20 nájomníkov, ktorí vtedy užívali priestory v tamojšom zámku. Vyriešila to prestavba a nadstavba niekdajšej budovy pivovaru neďaleko zámockého parku, ktorá zabezpečila potrebné ubytovacie kapacity.

Samotný zámok bol adaptovaný pre potreby Pálffyovcov v roku 1924, práce viedol viedenský majster Holey. O provizóriu, ktoré trvalo dovtedy, nemáme bližšie informácie. Predpokladáme, že zámok príležitostne využívali aj v predchádzajúcom období, a teda aspoň časť priestorov mali k dispozícii hneď. Po úpravách bol údajne zámok vybavený všetkým možným komfortom tej doby.

Pálffyovci si tento komfort príliš dlho neužili. V nasledujúcom roku zomrela manželka Mikuláša XIII. Margita a o ďalších desať rokov knieža sám. Potomkov (legitímnych) nemali, majetok zdedil bratranec Ladislav, ktorý sa počas II. svetovej vojny zdržiaval v Heidenreichsteine. Zámok bol v tom období využívaný ako vojenský lazaret.

Cez vojnu bola poškodená strecha a časť budovy marcheggského zámku. V roku 1946 bol zámok vyprázdnený. V nasledujúcom roku zomrel aj Ladislav Pálffy, ktorý bol bezdetný. Pre dedičku (nebola z rodu Pálffyovcov) bol zámok na príťaž, keďže bol poškodený vojnou a už len prevádzka objektu bola nákladná, navyše musela platiť dane. Rozhodla sa zámok predať, ale nikto oň nemal záujem. Preto sa nakoniec rozhodla, že ho nechá zbúrať. A hoci obyvateľov Marcheggu to pobúrilo a začali podnikať rôzne iniciatívy vrátane vytvorenia výboru na záchranu ohrozeného zámku, začiatok demolačných prác neprekazili.

Občania sa opäť chytili iniciatívy a začiatkom apríla 1953 dosiahli prerušenie demolačných prác na tri mesiace. Vytvoril sa tak priestor na opätovné hľadanie využitia zámku. Spomenutý výbor zorganizoval zbierky na záchranu zámku a rozposlal žiadosť o pomoc po celom Dolnom Rakúsku. Obecná rada sa uzniesla, aby dal každý volič v obci dobrovoľný príspevok na zámok vo výške 150 šilingov. Rátalo sa s tým, že vyzbierané peniaze (225 tisíc šilingov) postačia na kúpu zámku a nevyhnutnú opravu strechy. Ukázalo sa však, že to nebolo reálne.

Nakoniec sa však podarilo zámok zachrániť. Pálffyovskí dedičia vyšli mestu v ústrety a znížili cenu. Rovnako pomohla dolnorakúska vláda, ktorá poskytla mestu bezúročnú pôžičku. Tak získalo mesto Marchegg „jednu z najstarších stavebných pamiatok Rakúska, ktorej historická a kultúrna hodnota je nevyčísliteľná,“ uvádza sa v zmieňovanej knihe.

Nasledovala postupná rekonštrukcia časti zámku, na ktorej sa ako dobrovoľníci podieľali aj obyvatelia mesta a na ktorú prispel aj štát. Zrekonštruovalo sa čelné krídlo, niekdajšia kaplnka a rytierska sála. V septembri 1959 bolo v zámku slávnostne otvorené poľovnícke múzeum, ktoré malo vysokú návštevnosť. Fungovalo do roku 2000, potom bol zámok s priľahlými budovami využívaný príležitostne na koncerty a výstavy.

Pred niekoľkými rokmi bola v zámku zriadená expozícia zameraná tematicky najmä na obdobie Přemysla Otakara II., ktorý v 13. storočí založil mesto Marchegg a ktorý neďaleko zahynul, a na Pálffyovcov. Expozícia je otvorená počas letnej sezóny a teší sa záujmu turistov.

Zdroje:
Emil Mück: Die Geschichte von Marchegg. Heft 2. Marchegg 1959
http://www.natuerlich-marchegg.at/gruendung.html