Oprava veže Čierneho kláštora v roku 1916

Prednedávnom uplynulo storočie od rekonštrukcie strechy na veži Čierneho kláštora. Čo viedlo františkánov k rekonštrukcii práve vtedy, uprostred svetovej vojny?

Strecha bola zrejme v zlom stave. Dôvodov však bolo viac. Jedným bol vek – keďže veža bola do dnešnej podoby prevedená v roku 1737 a odvtedy nebola podľa všetkého rekonštruovaná. Ďalším dôvodom mohol byť požiar kláštora v roku 1910. Z fotografií sa zdá, že veža požiaru odolala, ale je možné, že k nejakému poškodeniu prišlo. Tretím dôvodom bola nepochybne rekvirácia zvonov, teda ich zabranie štátom pre vojnové účely. Kvôli tomu sa musela otvoriť časť veže.

Pri tej príležitosti pristúpili františkáni k rekonštrukcii strechy veže, pričom investorom bol knieža Mikuláš XIII. Pálffy. Práce trvali od augusta do novembra 1916, Zaujímavé je, že konštrukcia krovu na veži nebola drevená, ale betónová.

Po skončení rekonštrukcie umiestnili na vrch veže do gule pod kríž listinu s informáciami o rekonštrukcii a o dobe. Je to zaujímavé čítanie, zvlášť deklarovaný príklon františkánov k maďarskému národu. Silné slová súviseli snáď aj s vojnou, aj s faktom, že kláštor bol závislý od vrchnosti. Je to však pozoruhodné aj vzhľadom na to, že o niekoľko rokov neskôr bol malacký kláštor baštou slovenských aktivít. Pravdou však je, že osadenstvo kláštora sa v priebehu najbližších rokov takmer úplne vymenilo.

Čierny kláštor v Malackách

Čierny kláštor v Malackách

Prinášame celé znenie listiny z novembra 1916, v podobe, v akej bola publikovaná na stránke malacky.sk:

“Pozdrav pre čitateľa!

Keď tieto riadky uzreli svetlo sveta a dostali sa do veže svätyne nášho Boha, písali sa najotrasnejšie, najkrajšie a najhrdinskejšie stránky svetových dejín. Svetová vojna 1914 – 1917 liala krvavé pustošenie cez najkrajšie, najbohatšie a najhodnotnejšie časti Európy.
Dediny a mestá ostali v ruinách, pochované boli pod žeravý popol stáročné kultúry, poklady svetového umenia. Státisíce ľudí boli udupané v krvi, v očiach miliónov a miliónov ľudí boli vtlačené horké slzy. Stránky svetových dejín boli naplnené navždy najhrubším zabíjaním ľudí. Tento úporný boj národov a národností je však zároveň aj jagavým dôkazom nikdy nekončiacej sa maďarskej národnej sily a hrdinstva, ktorý aj v čase najťažších skúšok môže čerpať nádej a útechu z príkladu hrdinov veľkej vojny, od Duklianskych zasnežených štítov po dolný tok Dunaja, od hradieb Przemyslu po opevnenia v Namuri a Antverpách, od Brašova (Kronstadt) po Isonzo, ktoré nikdy nehynúcou slávou oznamovali úspechy maďarských zbraní a hrdinskú obetavosť maďarských sŕdc.

Františkánsky rád, ktorý je duševne spätý s maďarským národom, sa postavil do radu bojujúcich a položil na oltár obetavosti drahej domoviny svoje vlastenecké cítenie, duševnú aj morálnu silu. „Priatelia“ maďarského ľudu nepomáhali len svojou apoštolskou duchovnosťou ako vojenskí duchovní, ale laickí bratia so zbraňou v rukách slúžili svojej vlasti.

V čase týchto epochálnych udalostí sa rozhodol knieža Mikuláš Pálffy, mecenáš malackého františkánskeho kláštora, že obnoví schátrajúcu strechu kostolnej veže. Práce môžu prebiehať veľmi pomaly, keďže väčšina robotníkov z panstva bojuje na fronte. V auguste roku 1916 postavia lešenie a demontujú starú strechu. 23. októbra zložia z veže 2 zvony, aby slúžili vojnovým účelom. V tom istom roku v mesiaci november upevnia betónové trámy a začnú betonárske práce na veži. 11. novembra umiestnia na vežu kríž a do útrob jeho gule umiestnia tento spis spolu s inými spismi v nemčine, ktoré sa našli pri demontáži strechy na tom istom mieste.

Nech táto písomnosť zostane na večné časy pamiatkou tohto historického obdobia a pamiatkou veľkej obetavosti rodiny Pálffyovcov voči malackému kláštoru cez celé stáročia.

Tento spis vznikol v Malackách, 11. novembra 1916 roku Pána, keď cirkvi vládol pápež Benedikt XV.; v Maďarsku panoval František Jozef I .; na čele ostrihomského arcibiskupstva stál arcibiskup Dr. Ján kardinál Černoch; hlavou vetvy z Detrekő (Plavecký hrad –Detrekő vár) Pálffyovcov je knieža Mikuláš Pálffy a jeho manželka je Margita, rod. Zichy, provinciálom OFM bol P. Antal Ruttykay a vedením kláštora bol poverený P. Eustach Vilič.
Osadenstvo kláštora tvorili bratia P. Irén Petrášovič, P. Vojtech Macháček, P. Archanjel Molnár, P. Libor Mattoška, P. Atanáz Horváth,; bratia klerici Felicián Sojčák, Damian Plánder, Otmar Bakoš, Salvator Kóša, Viliam Galamboš, Agáp Malkušák, Henrich Mihalovič, Eusebius Uhlár, Lukáš Pekárovič, Móric Tóth, Tiborc Pintér, Aristid Nagy, Jakub Vavrek, Lazár Bokor, Ján Páčer, Melchior Pavčó, Elek Zubó, Oliver Horváth; laickí bratia Bernardin Rehák, Roman Vass.

A Vy teraz, naši potomkovia, naši milovaní bratia v Kriste, spomínajte na náš zomretý prach a do svojich modlitieb zaraďte Naše nesmrteľné duše.”

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.