Malokarpatské sedemstovky

Zatúžili ste niekedy zdolať najvyššie vrchy Malých Karpát a pokochať sa ich majestátnymi výhľadmi, ale nevedeli ste kam sa vybrať? Predpokladám, že najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767,4 m n. m.) – väčšine z vás v tejto súvislosti asi zarezonuje. Ako je to však s ďalšími najvyššími vrchmi tohto pohoria, ktoré vypĺňa obzor východne od Malaciek? Viete, kde sú lokalizované najvyššie vrchy Malých Karpát, ako vyzerajú a ktoré sú to? Tento príspevok vám snáď pomôže lepšie sa v nich zorientovať. A prečo práve uvedený názov príspevku? Nuž preto, lebo ako majú Himaláje svoje osemtisícovky, majú Malé Karpaty svoje sedemstovky…

 

Prehľad malokarpatských sedemstoviek

V Malých Karpatoch sa nachádza 11 vrchov, ktoré prevyšujú 700 metrov nad morom. Ak by sme za samostatné vrchy pokladali aj dve bezmenné vyvýšeniny vystupujúce z juhozápadnej časti masívu Čertovho kopca, potom je takýchto vrchov v Malých Karpatoch 13 (tab. 1).

Malokarpatské sedemstovky

Tab. 1. Najvyššie vrchy Malých Karpát a ich jednotlivých podcelkov.

 

Členenie Malých Karpát

Malé Karpaty sa geomorfologicky členia na štyri podcelky. Tieto sú ohraničené veľkými zníženinami, na dne ktorých prechádzajú dôležité komunikácie križujúce pohorie v smere východ-západ. Smerom od juhu na sever sú týmito podcelkami: Devínske Karpaty (plošne najmenšie), Pezinské Karpaty (plošne najväčšie), Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty (obr. 1).

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 1. Geomorfologické členenie Malých Karpát.

 

Najvyššiu priemernú nadmorskú výšku majú Pezinské Karpaty. Pri pohľade z diaľky sa dajú dobre diferencovať od ostatných podcelkov, nakoľko sú od nich v priemere o 300 m vyššie. Najlepšie je tento kontrast viditeľný keď ideme Dolným Považím a zahľadíme sa smerom na západ. Južne od Trstína uvidíme vrchy vystupujúce vysoko nad obzor, naopak, severnejšie od Trstína sa hrebeň vrchov prudko zníži a ledva vykúka spod obzora. Takto pekne vidno v teréne rozdiel medzi Pezinskými a Brezovskými Karpatmi (obr. 2).

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 2. Malé Karpaty zo severovýchodu, od obce Naháč (červeným písmom sú vyznačené malokarpatské sedemstovky). (Foto: P. Mereďa)

 

Rozmiestnenie malokarpatských sedemstoviek

Vrchy presahujúce 700 metrov nie sú v rámci Malých Karpát rozmiestnené pravidelne. Všetky sú koncentrované v Pezinských Karpatoch a v rámci nich v území severne od horského prechodu Pezinská Baba (obr. 3). Na druhej strane však malokarpatské sedemstovky neležia ani blízko seba a len máloktorí ich zvládnu prejsť pešou túrou za jeden deň (pozri takýto prechod). Priemerne zdatnému turistovi by ich návšteva zabrala 2-3 dni.

Väčšina z 11 spomenutých vrchov (celkovo 7) leží buď priamo na trase červeno značenej Štefánikovej magistrály, alebo táto magistrála tesne míňa ich vrcholy (tab. 1). Na návštevu dvoch ďalších sedemstoviek (Veľká Homoľa, Vysoká) je treba využiť iné turistické chodníky a na zvyšné dve sedemstovky (Čelo, Veterlín) turistický chodník nevedie a sú teda verejnosti neprístupné.

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 3. Lokalizácia najvyšších vrchov Malých Karpát a ich zoskupenie do väčších geomorfologických celkov, tzv. horských skupín (masívov). Červená farba – horniny kryštalinika, modrá farba – sedimentárne vápencové horniny, žltý trojuholník – najvyšší vrch Malých Karpát (Záruby).

 

Podľa geologického podložia a z neho vyplývajúcej geomorfológie územia môžeme malokarpatské sedemstovky rozdeliť do dvoch skupín. Sedemstovky ležiace severne od Kuchyne sa nachádzajú na príkrovoch tvorenými sedimentárnymi (usadenými) horninami, konkrétne vápencami. Majú malú základňu a strmé (často až kolmé) skalnaté svahy. Patria sem Vysoká, Vápenná a vrchy v horskej skupine Zárub (obr. 3). Naopak, sedemstovky umiestnené južnejšie, približne medzi Kuchyňou a Modrou, sú vyvinuté na kryštalickom podloží a tvorené sú buď vyvrelými alebo premenenými (metamorfovanými) vyvrelými horninami. Ich základňa, z ktorej vystupujú nad okolitý terén, je relatívne široká, svahy ich vrcholov sú mierne a s menším zastúpením skalných stien. Patrí k nim Veľká homoľa a vrchy v horskej skupine Čertovho kopca (obr. 3).

 

Skupina Zárub

Skladá sa z dvoch takmer paralelných hrebeňov, pretiahnutých približne v smere východ-západ. Na každom hrebeni sa nachádzajú dva vrchy presahujúce výšku 700 m, vrátane najvyššieho vrchu Malých Karpát – Zárub (767,4 m n. m.; obr. 4).

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 4. Horská skupina Zárub. Farebne sú vyznačené polohy presahujúce 600 m n. m. (fialová) a 700 m n. m. (červená).

 

Na rovnakom hrebeni ako Záruby leží aj 6. najvyšší vrch Malých Karpát – Havranica (717,1 m n. m.) a na južnejšom hrebeni leží 5. a 7. najvyšší vrch pohoria – Veterlín (723,5 m n. m.; obr. 5) a Čelo (716,0 m n. m.).

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 5. Veterlín zo severu (z Ostrého kameňa). (Foto: P. Mereďa)

 

Horská skupina Zárub tvorí výraznú dominantu najmä pri pohľadoch zo severu a východu (obr. 6). Je to totiž najseverenejšia horská skupina Pezinských Karpát, za ktorou nasledujú o ca 300 m nižšie Brezovské Karpaty.

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 6. Horská skupina Zárub z východu (od obce Naháč). Dve a dve sedemstovky sa nachádzajú  v zákryte. (Foto: P. Mereďa)

 

Krajinársky je uvedená horská skupina veľmi malebným územím. Jeho súčasťou je aj zrúcanina hradu Ostrý Kameň s príkrymi skalnými stenami v jeho okolí (obr. 7). Väčšia časť územia je súčasťou národnej prírodnej rezervácie (NPR) Záruby.

Malokarpatské sedemstovky

 Obr. 7. Masív Zárub z Ostrého kameňa. (Foto: P. Mereďa)

 

Vysoká

Je to druhý najvyšší vrch Malých Karpát. Leží nad obcou Kuchyňa. Ide o vápencovú príkrovovú dosku pretiahnutú v smere SV-JZ. Z týchto dvoch smerov má vrch aj najcharakteristickejší tvar pripomínajúci vyhasnutú sopku (obr. 8). Z južnej časti Záhoria je to najväčšia dominanta Malých Karpát, ktorú je len ťažko prehliadnuť. Vrch je totiž z tejto strany obklopený výrazne nižšími vrchmi a preto z terénu značne vyčnieva.

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 8. Vysoká zo severovýchodu od obce Naháč (A) a z juhozápadu od Stupavy (B, C). (Foto: P. Mereďa)

 

Vysoká je dostupná turistickým chodníkom a nachádza sa na nej rovnomenná prírodná rezervácia. Krajinársky je to jedno z najmalebnejších miest Malých Karpát. Hoci vrchol neponúka kruhový výhľad, v smere na sever, východ a juh sú výhľady otvorené a poskytujú najkrajšie panoramatické pohľady na Pezinské Karpaty (obr. 9). Z Vysokej je vidno v podstate všetky malokarpatské sedemstovky, ako aj množstvo ďalších významných vrchov a dolín (obr. 10-12).

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 9. Imaginárny panoramatický pohľad z Vysokej poskladaný z 5 fotografií. (Foto: P. Mereďa)

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 10. Výhľad z Vysokej smerom na severovýchod. (Foto: P. Mereďa)

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 11. Výhľad z Vysokej smerom na východ. (Foto: P. Mereďa)

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 12. Výhľad z Vysokej smerom na juh. (Foto: P. Mereďa)

 

Vápenná (Roštún)

Tretí najvyšší vrch Malých Karpát. Je to najľahšie dostupná malokarpatská sedemstovka, ktorej svahy ležia hneď za domami Sološnice (obr. 13).

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 13. Vápenná zo Sološnice (na odvrátenej strane vrchu sa nachádzajú krajinársky príťažlivé skalnaté steny). (Foto: P. Mereďa)

 

O Vápennej by sa dalo povedať, že je to menšia sestra Vysokej: má podobný tvar a geologickú stavbu, ponúka podobné výhľady, je rovnako dostupná turistickým chodníkom a taktiež je na nej rezervácia (národná prírodná rezervácia Roštún; pozri obr. 14). Hlavným vizuálnym rozlišovacím znakom týchto dvoch kopcov je to, čo postavili ľudia na ich vrchole. Na Vysokej stojí kríž; na Vápennej malilinká rozhľadňa (zmontovaná 5.-9. mája 2006), zakončená dvojkrížom a vlajkou (obr. 15). (Určite jedna z najmenších, akú ste kedy videli…)

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 14. Vrchy Vysoká a Vápenná. Farebne sú vyznačené polohy presahujúce 600 m n. m. (fialová farba) a 700 m n. m. (červená farba). 

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 15. Vrchol Vápennej v zime. (Foto: P. Mereďa)

 

Skupina Čertovho kopca

Plošne ide o najmasívnejšiu malokarpatskú sedemstovku, ktorú okrem samotného vrcholu Čertov kopec (751,8 m n. m.) a dvoch bezmenných menších vrcholov na jeho juhozápadných svahoch (vysokých ca 715 a 735 m n. m.), tvoria ešte ďalšie tri pomenované vrcholy prevyšujúce 700 m: Čmeľok (709,0 m n. m.), Skalnatá (704,2 m n. m.) a Javorina (703,4 m n. m.; obr. 16).

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 16. Horská skupina Čertovho kopca (vľavo) a Veľká homoľa (vpravo). Farebne sú vyznačené polohy presahujúce 600 m n. m. (fialová farba) a 700 m n. m. (červená farba). 

 

Napriek tomu, že masív Čertovho kopca sa skladá zo 4, resp. 6 vrcholov prevyšujúcich 700 m n. m., je to asi najnenápadnejšia sedemstovka pohoria. Masív tvorí veľmi plochý chrbát kryštalinika umiestnený v strede Pezinských Karpát. Nevyčnieva výraznejšie od okolia a preto ľahko ujde našej pozornosti (obr. 17).

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 17. Masív Čertovho kopca z Vysokej. (Foto: P. Mereďa)

 

Veľká homoľa

Ôsmy najvyšší vrch Malých Karpát. Má podobnú geomorfológiu ako susedný masív Čertovho kopca (obr. 18).

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 18. Veľká homoľa z Vysokej. (Foto: P. Mereďa)

 

Vďaka tomu, že je Veľká homoľa umiestnená viac pri okraji pohoria je oproti Čertovmu kopcu známejšia a lepšie viditeľná, najmä z Podunajskej nížiny (obr. 19).

Malokarpatské sedemstovky

Obr. 19. Veľká homoľa z Podunajskej nížiny (od obce Veľký Grob). (Foto: P. Mereďa)

 

Veľká homoľa sa stala vyhľadávaným výletným miestom najmä po tom, čo na jej vrchole postavili v roku 2001 turistickú rozhľadňu (prvá tu však stála už v roku 1894). Rozhľadňa je vysoká 20 m a ponúka panoramatický výhľad do širokého okolia. Z hľadiska návštevnosti je Veľká homoľa najrušnejšia malokarpatská sedemstovka. Umiestnená je totiž najbližšie k Bratislave, vedie na ňu až 5 turistických chodníkov a navyše blízko leží obľúbené rekreačné stredisko Piesok (obr. 16), odkiaľ za dobrého počasia prúdia na rozhľadňu davy turistov, vrátane školských exkurzií. V takých dňoch si tam človek veľa pokoja neužije a satisfakciou za tento ruch je mu aspoň spomenutý výhľad.

 

Malokarpatské sedemstovky na webe

Ak máte záujem popozerať si ďalšie fotografie z malokarpatských sedemstoviek, na internete možno nájsť veľa blogov s peknými fotografiami. Napr. od Martina Kiňa a Václava Suleka na portáli PlanetSlovakia.sk, Pavla Šrámka na palko.websnadno.cz/Male-Karpaty, Romana Gajdoša na malekarpaty.gajdos.sk, alebo od rôznych iných autorov na stránkach malekarpaty.com/tipy-na-vylet, hiking.sk a viacerých ďalších.

5 replies
  1. Jojan Kožuch
    Jojan Kožuch says:

    Kde je oficiálny začiatok tohoto karpatského pohoria? Je to Devínska Kobyla? A bolo by možné ku Karpatom priradiť aj vrchy na druhom brehu Dunaja v okolí Hainburgu? Pýtam sa, lebo tak mi pripadá, že v minulosti to bol asi jeden celok, cez ktorý sa potom zrejme podarilo preniknúť Dunaju a tak ich postupne rozdelil.

  2. Pavol Mereďa
    Pavol Mereďa says:

    Je to tak. Oficiálne sa k Malým Karpatom začleňujú aj Hainburské vrchy v Rakúsku. To len Dunaj a najmä štátna hranica ich oddelili natoľko, že v bežnom (slovenskom, ale ani v rakúskom) ponímaní sa Hainburské vrchy neoznačujú ako súčasť Malých Karpát. V texte to mohlo byť exaktne spomenuté.

  3. Maťo Kiňo
    Maťo Kiňo says:

    dobrý deň, veľmi pekný článoček o sedemstovkách. len malá drobnosť – obr. 15 má chybný popis. ide o vrchol Vápennej v zime.

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.