Krásne Malacky v lete 1855

V Slovenských novinách z polovice 19. storočia sme našli zaujímavú zmienku o Malackách. Sobotňajšie vydanie vo Viedni vychádzajúcich novín z 11. augusta 1855 na titulnej strane v rubrike Dopisy publikovalo článok o Malackách. Autora nepoznáme. Z textu sa dozvedáme, že nebol domáci a strávil v meste niekoľko letných dní na začiatku augusta. Malacky označil lichotivo ako lepotvárné (teda krásne). V článku sa venuje dvom udalostiam, ktoré sa v tom období odohrali na jednom mieste – v Čiernom kláštore a jeho okolí: slávnosť Porciunkuly a pohreb kňažnej Karolíny Pálffyovej, manželky kniežaťa Jozefa III. Pálffyho.

Porciunkula

Porciunkula je slávnosť viazaná na františkánske kostoly. Pomenovanie Porciunkula sa odvodzuje od kostolíka s rovnakým názvom, ktorý sa nachádza v Taliansku, neďaleko Assisi. Tam položil sv. František základy svojej františkánskej rehole. Kresťania tu mohli od 13. storočia získať plnomocné odpustky. V 17. storočí pápež rozšíril možnosť získania odpustkov na všetky chrámy františkánskej rehole a aj na iné na to splnomocnené kostoly. V súčasnosti možno porciunkulové odpustky získať v každom františkánskom a farskom kostole od 12.00 h 1. augusta do večera 2. augusta za obvyklých podmienok.

Čierny kláštor v Malackách

Čierny kláštor. (Foto: Martin Macejka)

Prvého augusta celé stovky Slovákov putujú do tých miest, v ktorých sa nachodí kláštor a kostol synov sv. Františka, obecne Františkánov. Duševná žatva býva bohatá najmä vo vysluhovaní sviatosti pokánia. Na niektorých miestach v ten deň konajú sa i jarmoky, čím nával veriacich sa ešte zväčší,“ napísal v roku 1944 františkán P. Libor Mattoška. Napriek tomu, že františkáni už v Malackách nepôsobia, tento sviatok má v meste tradíciu a slávi sa každý rok 1. augusta aj v súčasnosti za veľkej účasti domácich i ľudí z okolia.  

Pohreb kňažnej Pálffyovej

Autor článku v Slovenských novinách podrobne opisuje pohreb zosnulej členky pálffyovského rodu. Išlo o kňažnú Karolínu Pálffyovú, rodenú grófku Hohenfeld. Táto 81-ročná vdova po Jozefovi III. Pálffym a matka vtedajšej hlavy rodu kniežaťa Antona zomrela v rakúskom Badene 28. júla. V malackej matrike o tom nie je zmienka. Do Malaciek jej pozostatky podľa kláštornej kroniky priviezli 1. augusta popoludní a pochovali ju na druhý deň predpoludním. Podrobnosti opisuje aj spomenutý článok: okolo pol druhej popoludní gvardián kláštora za prítomnosti početného davu odprevadil truhlu s pozostatkami zosnulej do kaplnky sv. Rocha (dnešná kaplnka Božieho milosrdenstva v juhozápadnej bašte). Pohrebu sa zúčastnilo množstvo ľudí zo širokého okolia vrátane kňazov. Neprišli kvôli pohrebu, ale kvôli slávnosti Porciunkuly. Bohoslužieb sa údajne zúčastnilo tisíc ľudí. Prítomní boli okrem Pálffyovcov aj gróf Kolonič z Veľkých Levár s celou rodinou a ďalší hodnostári.

Detail tabule so zoznamom pochovaných Pálffyovcov v rodovej krypte Čierneho kláštora v Malackách. (Foto: Martin Macejka)

Pozoruhodný je fakt, že manžel zosnulej Jozef III. Pálffy, ktorý zomrel v roku 1827, nebol pochovaný v malackej krypte. Jeho pozostatky boli uložené v samostatnom hrobe pri kostole v Bátorových Kosihách, ktoré boli súčasťou pálffyovského fideikomisného majetku. Syn zosnulej Mikuláš XI., ktorý tragicky zahynul v roku 1830, bol zase pochovaný na cintoríne v Plaveckom Podhradí. Rovnako jej ďalší syn knieža Anton Pálffy, ktorý zomrel o 24 rokov neskôr ako jeho matka. 

Jarmok

V novinovom článku sa spomína malacký jarmok, ktorý sa konal (už v neprítomnosti pisateľa novinového článku) vo štvrtok 9. augusta 1855. Podľa slov autora bol jarmok zaniknutý a konal sa prvý raz po niekoľkých rokoch. Z toho dôvodu predávajúci za trhové miesta neplatili – čo nebolo zvykom predtým ani potom. V rámci výskumu sa budeme zameriavať na jarmoky a zisťovať, v ktorých rokoch a prečo sa jarmoky, ktoré mali tradíciu od 16. storočia, v polovici 19. storočia nekonávali. 

Ďalšia otázka, ktorú priniesol citovaný článok, súvisí s časom konania jarmoku. Minimálne v 20. storočí bolo zvykom, že jarmok a Porciunkula bývali v (približne) rovnakom termíne. Podľa článku však v roku 1855 bol medzi nimi viac ako týždňový odstup. Autor však v čase konania pohrebu a Porciunkuly píše, že na ulici práve jarmočníci mali rozostavané svoje šiatre. V minulosti podľa dostupných materiálov zo skoršieho i neskoršieho obdobia vieme, že sa pravidelné konávali týždenné trhy a niekoľkokrát za rok (práve aj na Porciunkulu) veľké výročné trhy – jarmoky. Podľa článku to však v roku 1855 bolo ináč.

Čierny kláštor v Malackách

Čierny kláštor v Malackách. Vľavo vstup do pálffyovskej krypty, vpravo vstup do krypty františkánov. (Foto: Martin Macejka)

Slovenské noviny

Samotné Slovenské noviny, v ktorých článok vyšiel, vychádzali vo Viedni v dobách Bachovho absolutizmu, teda po revolúcii v rokoch 1848-49. Noviny boli považované za úradné noviny viedenskej vlády. Podliehali cenzúre, preto v zásade neriešili sporné národnostné otázky. Väčšinou nepoužívali slovenčinu, články písali v slovakizovanej češtine.

Na záver odcitujeme článok o Malackách v plnom rozsahu:

„V Malackách, dne 8. aug. Čeho jsem sobě již dávno taužebně žádal, tyto dni se mi vyplnilo. Viděl jsem lepotvárné Malacky, a pobyv tu několik dnů v kolu mých upřímných bratří, žalostným srdcem jsem se laučil, úplně spokojen jsa s mým výletem. Že jsem pak dne 1. aug. sem dorazil, měl jsem čest očitým svědkem býti dvojnásobné slavnosti, totiž: Porciunkule a slavného pohřebu v pánu zesnulé někdy kněžny Karoliny, Jeho knížecí milosti Josefa Pálffy-ho manželky, rozené hraběnky z Hohenfeld-u. Okolo 1/2 1-é četným zástupem bývalých poddaných sprovázenau mrtvolu převel. vrchní kláštera pokropil a do kaple Sv. Rocha církevným spůsobem doprovodil. Na druhý den následoval opravdu slavný pohřeb; nebo množství nábožného lidu z okolitých měst a věsnic se svým duchovenstvem za příčinou slavnosti Porciunkule sem přišlého, vraucný v něm podíl bralo. Jelikož pak na Porciunkulu připadnul pohřeb, služby boží se skořeji odbavily, při které příležitosti chvalně známý populárný věrověst, O. Gelás Guldan, za heslo maje: „Čiň pokání, obrať se k Bohu a obdržíš milost,“ svým srdce pronikavým hlasem nábožných posluchačů k pokání povzbuzoval. Chrám byl přeplněný, a slavnost svého cíle dosáhla; nebo výše tisíc nábožných pautníků ke štolu Páně přistaupilo. (Budiž tu mimochodem podotknuto, že i někteří z velebných pánů farářů zpovídati pomáhali, čímž sobě vděčnau uznalost získali). Po dokonané slavnosti této převel. p. Anián Dobšovič, vrchní kláštera, s četnou assistencí církevné obřady nad vysokou zesnulou konal. Rakev sprovázeli Jeho knížecí milost Anton Pálffy, hrabě Kolonič se svou chotí a jiní hodnostáři, jakož i okolití vel. páni faráři v superpeliciách, pak nesmírné množství lidu venkovského a věrní poddaní. Nad pořádkem bděli c. kr. četníci, špalír ale přes ulici (kde právě jarmačníci své šátry rozestavěné měli) mislivci v rovnošatě dělali. Po dokonaném pohřebě odbývaly se zádušnice, kterýmž vysocí příbuzní a hosté přítomni byli. Po zádušnicech zdejší převel. pán děkan slaužil velkau mši svatau, sprovázenau hudbou, čím se dvojnásobná slavnost završila. Podotknauti sluší, že vysoká zesnulá 28. jul. v Baden (v Rakausích) se odebrala na věčnost, počítajíc 81 roků bohumilého života svého. Pokoj prachu, a radostné z mrtvých vstání!
Zýtra ve čtvrtek dne 9. aug. bude se v Malackách již od několik let zaniklý trh po prvníkráte odbývati. Od místa se dle doslechu na tento čas nic platiti nebude.“

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.