Pálffyovská alej v Malackách

Zámocká ulica v Malackách dnes už len v náznakoch pripomína pôvodnú cestu lemovanú stromoradím, ktorá viedla od Čierneho kláštora do pálffyovského zámku. Pôvodne romanticky pôsobiaca lokalita si zachovala svoje čaro len v zámockom parku, mimo jeho hraníc sa zmenila na nepoznanie.  

 

Vek aleje

Všeobecne sa akceptuje názor, že zámocký park vznikol súčasne s vybudovaním zámku, teda v 17. storočí.  Nemusí to však znamenať, že alej vznikla tiež v tej dobe. Existenciu aleje ukazujú aj mapy z konca 18. storočia – zachovaný plán parku, ako aj mapa 1. vojenského mapovania. Staršie dokumenty nepoznáme.

Zámok bol postavený mimo mestečka. Do parku, ktoré ho obkolesujú, viedli dve veľké brány. Za hlavnú sa bežne považuje Čierna brána vedúca zámockou alejou od Čierneho kláštora. Existujú aj opačné úvahy – že pôvodne bola dôležitejšia Biela brána (z Rádku, dnes je čierna).

Zámocká alej v Malackách

Zámocká alej na mape z prvej polovice 19. storočia

„…během první polovice XIX. stol. podniknuto ještě několik menších úprav; k nimž náleží zejména zřízení hlavní příjezdní silnice k parku a brána od něho,“[1] uvádza sa v opise zámku z roku 1925. Z formulácie nie je jednoznačné, či išlo o dnešnú Zámockú ulicu alebo o Rádek. Z podrobnejšieho skúmania pamiatkarskych archívnych materiálov z obdobia po roku 1918 je zrejmé, že autor opisu disponoval prameňmi k histórii zámku a parku, ktoré nepoznáme. No na základe starších máp je zrejmé, že koncom 18. storočia existovali obe cesty i brány – v 19. storočí mohlo prísť k výraznejšej zmene podoby niektorej z nich.

Viaceré znaky však ukazujú na existenciu Čiernej brány v období baroka. “O existencii barokovej brány svedčí predovšetkým jej situovanie na os objektu zdôraznenú alejou, samotné kompozičné riešenie brány …, ale tiež dochovaná ornamentálna výzdoba volútového nadstavca brány pôvodne s Pálffyovským erbom.”[2] V citovanom materiáli sa zároveň píše o klasicistických úpravách brány – dekoratívna výzdoba strednej časti s dvojkrídlovou bránou, autori ju datujú do roku 1808 (vtedy prebiehala klasicistická úprava zámku).

Zámocká alej v Malackách

Čierna brána zámockého parku v Malackách. Vo vrchnej časti nadstavca brány je zreteľná grófska koruna. (Foto: Martin Macejka)

Súčasťou výzdoby nadstavca brány je grófska koruna (na rozdiel od kniežacej na priečelí zámku), ktorá naznačuje, že brána bola vytvorená pred rokom 1807 (keď získal Karol IV. Pálffy kniežací titul, dovtedy boli Pálffyovci grófmi). Ak by bola brána vybudovaná v 19. storočí, je pravdepodobné, že by sa vo výzdobe brány použila kniežacia koruna.

Dostupné informácie nám teda nedávajú jednoznačnú odpoveď o veku aleje a brány. A ešte viac situáciu zamieša príklad neďalekých Veľkých Levár, kde sa dnešná mohutná historicky pôsobiaca brána (v niektorých prvkoch podobná malackej Čiernej bráne) vedúca od hlavnej cesty objavila až v 20. storočí (historický vývoj tejto brány sme neskúmali).

Zámocká alej v Malackách

Porovnanie brán vedúcich do zámkov v Malackách (vľavo) a vo Veľkých Levároch (vpravo). Vo Veľkých Levároch je na pohľadnici z prelomu 19. a 20. storočia zobrazená malá bránka s kovovým plotom (hore). Neskôr ju nahradila väčšia brána (dole), ktorá je na svojom mieste dodnes. Tá sa niektorými znakmi podobá na malackú Čiernu bránu. (Foto: Martin Macejka a archív Pavla Vrableca)

Stromy tvoriace alej

V súčasnosti alej nie je zachovaná v plnom rozsahu. V zámockom parku ju tvoria platany, na Zámockej ulici gaštany (pagaštan konský) a na začiatku aleje stále stojí pôvodná lipa z pálffyovskej éry.

Alej bola v minulosti výlučne lipová. O pôvodnej aleji z čias prvých malackých Pálffyovcov, ak vôbec existovala už v 17. storočí,  to nemôžeme tvrdiť naisto, vzhľadom na absenciu dokumentov. Ale v 19. storočí to tak bolo, dokumentujú to aj fotografie zo začiatku 20. storočia.

Zámocká alej v Malackách

Alej v časti od železničného priecestia po Čiernu bránu na fotografii z prelomu 19. a 20. storočia. (Foto: Eduard Blaho)

Pálffyovskí úradníci Adalbert Prenoszil a Aladár Jávor s odstupom času spomínali spomínali: “Posledný užívateľ knieža Mikuláš Pálffy mal veľkú záľubu v parku. Nedovolil žiaden strom vykácať a staré lipy na hlavnej ceste boli stále ošetrované a hnilé čiastky murivom plombované.”[3] Neskôr, snáď  koncom 19. storočia, boli lipy, ktoré sa nedali zachrániť, na začiatku parku nahradené platanmi, na iných miestach bola potom alej dopĺňaná gaštanmi.

Pamiatkarka Veronika Vagenknechtová o tom píše: “Pravdepodobne posledným zbytkom pôvodnej pravidelnej úpravy v období baroka bola lipová alej vedúca od kostola až ku kaštieľu. Čiastočne bola alej obnovená a nahradená platanmi už za pôvodného majiteľa asi koncom 19. storočia. Nakoľko už vtedy v okolí boli vysoké stromy platany, mali snahu dostať sa čím vyššie a nemajú typický rozložený list. Vek pôvodnej lipovej aleje by sa dnes odhadoval na 230-260 rokov. Samotná alej bola podstatne staršia ako okolitá výsadba.”[4]

Zámocká alej v Malackách

Alej v časti od železničného priecestia po Čiernu bránu na fotografii z prvej štvrtiny 20. storočia. (Foto: MCK Malacky – Múzeum Michala Tillnera)

V 30. rokoch 20. storočia sa park dostal do správy františkánov. Tí sa obrátili na úrady so žiadosťou o povolenie výrubu chorých stromov. Okresný úrad v Malackách súhlasil s výrubom „veškerých nateraz už úplne suchých  alebo uschýnajúcich stromov v pamätnom parku v Malackách v počte … 4 kusov líp,… a po jednom kuse platánu, gaštana divokého a hrabu.“ Františkánom zároveň uložil, aby „veškeré v rámci tohto výmeru využitkovať sa majúce suché stromy v stromoradí pozdlž hlavnej aleje boli do konca roku 1934 novými okrasnými stromami (platá, lípa alebo gaštan divoký) nahradené.“[5]

Vo februári 1939 okresný úrad povolil františkánom vyrúbať okrem iných stromov jeden platan, dve lipy a štyri gaštany.[6] Ich presnú lokalizáciu nepoznáme. Je možné, že priebežne sa vyrúbali aj ďalšie stromy a príslušná dokumentácia v archíve sa nezachovala.

Výraznejšia zmena prebehla v roku 1969, keď bola úplne „odstránená stará lipová alej od vstupnej brány ku kaštieľu, nakoľko mnohé jedince ohrozovali chodcov padaním konárov…  Alej bola v roku 1970 znovu vysadená, avšak miesto lipy malolistej bol použitý Platan javorolistý.”[7] Niekoľko platanov bolo do aleje v parku doplnených aj v posledných rokoch.

Zámocká alej v Malackách

Lipa neďaleko Čierneho kláštora, posledná z pôvodnej pálffyovskej aleje. Vľavo vidieť mladšie stromy, vysadené po roku 1918. (Foto: archív autora)

 

Stavebné zásahy – ubúdanie stromov v aleji

Väčšiu časť pozemkov, ktorými prechádzala alej, vlastnili Pálffyovci – aj po revolúcii 1848/49. Aj vďaka tomu sa jej charakter dlho nemenil. V 19. storočí spôsobila zmenu v aleji mimo zámockého parku výstavba železnice. Vtedy bola trať jednokoľajná a zrejme kvôli nej veľa stromov neodstránili. Ale dôsledky tejto zmeny sa prejavili neskôr.

Začiatkom 20. storočia začala alej ustupovať pri výstavbe domov v časti Zámockej ulice od kláštora približne po dnešnú lekáreň – teda v lokalite, ktorá nebola vo vlastníctve Pálffyovcov. Zmeny nastali po roku 1918. Pribudla druhá koľaj železničnej trate a neskôr sa z aleje pred traťou vytvorila odbočka na Radlinského ulicu, čím vznikla dnešná Partizánska ulica.

Zámocká alej v Malackách

Zastavaná časť Zámockej ulice okolo roku 1930 bez stromoradia. Za Pomníkom padlých stojí posledná pálffyovská lipa. Alej pokračuje až na pálffyovskom pozemku vpravo. (Foto: archív autora)

Zámocká alej v Malackách, Pálffyovská lipa

Posledná pálffyovská lipa na Zámockej ulici v súčasnosti. (Foto: Martin Macejka)

Zmeny pokračovali aj v druhej polovici storočia – medzi železničnou traťou a Čiernou bránou sa vybudoval nadjazd s priľahlými cestami, ako aj nadchod pre peších (slimák). Kvôli tomu sa zrušila v tejto časti nielen alej, ale aj celé hospodárske zázemie zámku (majer a okolie) a charakteristické jazierko (Jursov rybník). A najmä – zrušilo sa priecestie. Ulicu (nie alej) poznačila aj výstavba hotela a administratívnej budovy Nafty. Charakter ulice sa zmenil a to trvá dodnes. A to sa ešte nezrealizoval plán uzatvoriť cestu od Pomníka padlých po dnešnú lekáreň.

Zámocká alej v Malackách

Jedno rameno cesty – diaľničného privádzača – postavili necitlivo pred Čiernu bránu. (Foto: Martin Macejka)

 

Záver

Naisto môžeme tvrdiť, že alej lemujúca cestu medzi Čiernym kláštorom a zámkom existovala minimálne od konca 18. storočia. A tiež, že minimálne v priebehu 19. storočia ju tvorili lipy. Postupne choré stromy nahradzovali platany, gaštany, ale aj lipy.

V súčasnosti je alej zachovaná v plnom rozsahu v zámockom parku.Mimo parku je z pôvodnej (staršej) aleje zachovaných sedem gaštanov a jedna lipa. Pred niekoľkými rokmi boli vysadené ďalšie gaštany (v časti okolo pošty a budovy polície – v počte päť) a lipy (pri odbočke na Partizánsku ulicu a pri bývalej budove mestského úradu, predtým Nafty – v počte sedem).

Zámocká alej v Malackách

Platanová alej v zámockom parku. (Foto: Martin Macejka

Zámocká alej v Malackách

Časť aleje na Zámockej ulici. Vľavo mladé lipy, naokolo vysoké gaštany. (Foto: Martin Macejka)

Zámocká alej v Malackách

Pôvodná pálffyovská lipa a vedľa nej mladé lipy vysadené pred takmer desiatimi rokmi. (Foto: Martin Macejka)

Poznámky (zdroje):

[1] Podrobný popis kaštieľa v Malackách, objektov a parciel požadovaných majiteľom. Archív Pamiatkového úradu SR, Archív Národného pamiatkového a krajinného centra,  Bratislava, fond Právni predchodcovia ústavu (1918 – 1951), krabica 60.

[2] Višváder, V.-Machata, T.-Záležáková, G.: Malacky – zámok – vstupná brána. Dokumentácia vykonaných prác. Bratislava 1997

[3] Prenoszil, A.-Jávor, A.: Park v Malackách. Nedatovaný strojopis. Archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera

[4] Vagenknechtová, V.: Malacky. Zámer obnovy pamiatky a program pamiatkovej úpravy parku. Bratislava 1983

[5] Kláštor rádu sv. Františka v Malackách – náhodilá drevoužitba v pamätnom parku. (Stanovisko Okresného úradu v Malackách) 27.10. 1933. Archív Pamiatkového úradu SR. Archív Národného pamiatkového a krajinného centra,  Bratislava, fond Právni predchodcovia ústavu  (1918 – 1951), krabica 60.

[6] Povolenie výrubu určených stromov. 27.2.1939. Archív Pamiatkového úradu SR. Archív Národného pamiatkového a krajinného centra,  Bratislava, fond Právni predchodcovia ústavu (1918 – 1951), krabica 60.

[7] Vagenknechtová, cit. dielo.

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.