Dievčatá z AC Malacky sa na majstrovstvách Slovenska nestratili

Z majstrovstiev Slovenska staršieho žiactva naše ekipáčky medailu nepriviezli, ale s tým sme nejako rátali. Je však pozitívne, že predsavzatia u dievčat sa splnili. U Timejky sme rátali s dvoma umiestneniami do piateho miesta, u Mišky s osobnými rekordmi na šprintérskych tratiach. Ukazuje sa, že úspešne prognózovať dokážu aj iní ľudia, než iba reprezentační tréneri. My sme mali z našich dievčat, pravda, radosť a teraz zhrnieme ich dvojdňové trnavské účinkovanie.

Asi jediným, zato miernym sklamaním v Trnave bola trojstovka Timei Morávkovej, ktorá sa neskončila s puncom osobného rekordu. Jej beh bol dobrý zhruba po dvesto metrov, na poslednej stovke sa už iba vytrápila a napokon dobehla piata. Timejka má za sebou sezónu, v ktorej lavíruje na dvoch ľadových doskách v rozbúrenom oceáne. Jedna doska je rýchlosť, druhá sa zve vytrvalosť. Princíp strednotratiarky je, že bude mať požehnane aj z jednej aj z druhej. Timka sa v prvej polovici sezóny zameriavala skôr na rýchlosť a postupne sa jej podarilo zabehnúť čas 42,67 s. To je výrazne lepšie, ako sme plánovali na túto sezónu.

Malacká bežecká ekipa, Moravkova

Timea Morávková (Foto: Martin Macejka)

V druhej polovici sezóny išla rýchlosť trochu do úzadia a skúsili sme s Timeou aj tréningy do vytrvalosti, aby skúsila konečne zbehnúť aj niečo poriadne na osemstovke. Dosiaľ mala k dispozícii iba slabý osobný rekord 2:32 min a s tým sme sa nemohli uspokojiť. Tým, že sa v lete zamerala na vytrvalosť, jej poklesla pravda rýchlosť, preto to spomínané lavírovanie na dvoch doskách. No má to aj pozitívnu stránku veci – Timejke sa v septembri podarilo dať dve osemstovky pod 2:30 min. Nie je to pravda na žiadnu slávobránu, ale je to už posun, hoci len ten základný.

V Trnave bola jej osemstovka „pozerateľná“. Pred týždňom v Bratislave rozbiehala naša baba prvé kolo pod 1:10 min a na méte šesťsto metrov bola za 1:47 min. To predstavovalo osobné maximum Timky na šesťstovke, pričom ešte mala bežať posledných dvesto metrov. Tie už boli veľmi pomalé. Teraz mali dievčatá po prvom kole medzičas 1:13 min a 600 m 1:50 min.

Timejka sa držala vpredu, ale zrejme podľahla psychickému bloku, keď v posledných dvesto metroch nepridávala, ale iba pasívne držala tempo. Až na posledných päťdesiatich metroch sa spamätala a predviedla ešte svižný záver. Stačilo to na osobné maximum 2:29,30 min a štvrtú priečku. Na bronz Timka ešte jednoznačne nemala, ale mohla mať osobák niekde na úrovni 2:28 min. Sama sebe potom vyčítala, že nešla v závere dravejšie. My sme boli spokojní, že si predovšetkým uvedomovala svoje rezervy.

Malacká bežecká ekipa, Moravkova

Timea Morávková (Foto: Martin Macejka)

Od osemstoviek si teraz naša staršia žiačka na čas oddýchne, ešte v sobotu ju čaká v Malackách beh na jeden kilometer. Potom sa jej začne náročné kondičné obdobie zamerané na vytrvalosť, najmä v horách. Timka má na svojom konte už tri štvrté a tri piate miesta z majstrovstiev Slovenska, medaila je zatiaľ vždy v dohľade, ale ešte na ňu nemala nárok.

Nezávislý pozorovateľ na štadióne v Trnave však žasol, aké sú niektoré žiačky vyspelé, vyzerali doslova ako ženy v porovnaní so svojimi žiackymi konkurentkami. To je oná typická nespravodlivosť v športe a Timka sa musí preniesť cez to, že jej najskvelejšie benefity – telesná štíhlosť a drobná postava, vyniknú neskôr. V tomto veku víťazia na trojstovkách akcelerované, nadupané mašiny, ktoré však zrejme žiadna žiarová budúcnosť nečaká. To nie je žiadne vyvolávanie duchov, to je prosté pozorovanie, ktoré sa opiera aj o vedomosti z odbornej literatúry. Timke preto želáme do budúcej sezóny zase iba trpezlivosť a veľa chuti na sebe pracovať. Raz sa to zúročí, hoci to môže ešte určitý čas trvať.

To, že sme sa neprišli do Trnavy hnať za medailou, bolo zrejmé aj vo výbere disciplín pre našu hviezdičku Michaelu Salayovú. Tá by so svojimi osobnými maximami 2:21 na 800 a 5:00 na 1500 m akiste hrala prvé husle na osemstovke i dvojke. My sme sa však rozhodli, že jedna zlatá medaila z dráhovej sezóny (zo šampionátu mladších žiačok na 600 m z Michaloviec) úplne postačí a v Trnave sa mala so staršími dievčatami vytiahnuť k osobným rekordom v šprintérskych disciplínach. Lebo rýchlosť je to, čo treba s Miškou predovšetkým rozvíjať. Nemá ju zlú, no uspokojiť sa je základná premisa neúspechu. Mišku navyše čaká jesenný dráhový vrchol – majstrovstvá Slovenska v päťboji mladších žiačok. O tom, že je pripravená, svedčia okrem iného aj trnavské výkony.

Malacká bežecká ekipa, Salayova

Michaela Salayová (Foto: Martin Macejka)

Úvodné Miškine vystúpenie v Trnave na 100 metrov prekážok nás naplnilo priehršťom pozitívnych emócií, hoci sme, tradične, videli aj chyby. Predovšetkým blbla na začiatku časomiera. To je inak sranda, v septembri sme absolvovali na Slovensku tretie preteky na dráhe. Vždy sme začínali rovnako – v Nových Zámkoch meškali prekážky polhodinu pre problémy s časomierou, v Bratislave sa pre istotu ani nemeralo elektricky, ale ručne a teraz v Trnave boli tiež problémy. Tak si vravíme, že tradície sa nielen udržiavajú, ale aj rodia. A to je dobre.

Miška zvládla čakanie na štart s gráciou a potom v druhom behu predviedla krásny beh s finálnym časom 16,13 s. Vo svojom behu dobiehala štvrtá a večná škoda, že zaznamenala pomalý nástup na prvú prekážku. Kým v rozcvičke do nej nabiehala s veľkou energiou, po výstrele z nej šiel rešpekt. Ten na prekážkach nikomu nič dobré nikdy nepriniesol. Prekážky sú disciplína, na ktorú treba mať odvahu a drzosť. Oboje Miška má, ale nie vždy je ochotná ich demonštrovať na pretekoch. Dočkáme sa, ona je ešte predsa len mladšia žiačka. Skončila na deviatom mieste a ako prvá mala v rukách čierneho Petra, ako nepostupujúca do finále.

Na posledné miesto, zaručujúce finále, bolo treba zbehnúť 16,10 s. To sa podarilo Paule Perončíkovej z Liptovského Mikuláša. Tá je dokonca ročník 2006 (dokonca decembrová), takže mladšou žiačkou bude aj na rok. Zrejme nám rastie zaujímavá atlétka, ktorá už v tomto mladom veku zvláda výborne 60 i 100 metrov prekážok. Bolo dobre, že postúpila do finále miesto Mišky, lebo sa dokázala ešte vyšvihnúť na čas 15,71 s. Nám stačilo, že Miška sa dokázala celkom pekne prezentovať medzi staršími žiačkami. Akurát jej osobné maximum 16,13 s nemôže byť uznané, lebo jej v čase behu fučal do chrbta vietor o sile 2,1 m/s. Miška má ešte ďalšie dva roky na to, aby si postupne vylepšovala osobné maximá na tejto trati. Tešíme sa na to.

Veľmi pekne sa prezentovala aj na trati 300 m. Pred časom si zbehla na rovnakej vzdialenosti osobné maximum v Nových Zámkoch 44,55 s. Tam „nakopla“ prvú dvojstovku a posledné dejstvo zvládla so sebazaprením. Teraz volila inú taktiku. Vyviezla sa so súperkami, zhruba okolo 29 sekúnd na dvesto metrov. Takmer o sekundu pomalšie, ako v Zámkoch.

Na cieľovej rovinke sme potom mohli sledovať úchvatný súboj s Martinčankou Lilly Urbanovskou, inak majsterkou Slovenska v tejto disciplíne medzi mladšími žiačkami, kým ešte bola trojstovka súčasť šampionátov mladších žiačok. Miška zapla na plné obrátky a mohla si vychutnávať opojenie zdrvivého finišu, ktorým už v sezóne niekoľkokrát decimovala súperky. Svoj beh vyhrala v novom osobnom maxime 44,40 s. Tento čas nestačil ani na jednu súperku z prvého behu (bežala v ňom aj naša Timka), ale bol najrýchlejší zo všetkých ostatných šiestich behov. Miške tak mohol prischnúť prívlastok „tej pod čiarou“. V sobotu totiž obsadila dve deviate priečky, pričom za finálové poradie sa považuje väčšinou prvých osem. Nič to, jej výkony boli veľmi krásne.

Malacká bežecká ekipa, Salayova

Michaela Salayová (Foto: Martin Macejka)

A pokračovali aj v nedeľu. Keďže na disciplínu 150 m sa prihlásilo mnoho dievčat, organizátori pristúpili ku kvalifikačným rozbehom. Kľúč bol taký, že do medzibehov sa mala z piatich behov kvalifikovať vždy víťazka a potom zvyšné tri baby na čas. Miška vo svojom prvom behu nevyhrala, dobehla druhá za talentovanou Emou Bendovou o 24 stotín sekundy. S časom 20,72 s však držala postupovú nádej do medzibehov. Nás tešilo, že vôbec zbehla takýto čas, veď doteraz bolo jej osobné maximum 21,04 s.

K úplnej spokojnosti však chýbali dve veci. Prvá – opäť vietor 2,2 m/s znemožnil zápis Miškinho času do tabuliek a najmä – Mišku vystrnadila z postupovej priečky Katarína Janečková (20,70 s). Opäť a zase – Miška zostala ako prvá nepostupujúca do medzibehov, zase bola „tá pod čiarou“. Už tretí raz za víkend. To nás škrelo a zdalo sa, že si ekipáčka napriek krásnym výkonom pohnevala šťastenu.

A napokon to tak nebolo… Prišla správa, že súperka z Bardejova (pravdepodobne) Janka Kniššová, ktorá zbehla 20,68 s sa zranila. A tak náhradníčka číslo jeden bola Miška. Mali sme radosť, hoci to logicky znamenalo, že oslavujeme nezdar Bardejovčanky. Prišli sme však za jej trénerom a naším kamarátom Zoranom Kollarovičom, ktorého trénerskú prácu si veľmi vážime a zvrhli túto epizódu na vtip. Zoran bol potešený a azda aj rád, že ak už to nevyšlo jeho pretekárke, tak aspoň bolo umožnené štartovať našej Miške. Atletika je niekedy krutá, ale obvykle vďaka férovosti končia aj smutné situácie vzájomnou pohodou. Zoranovi, Janke i ostatným pretekárom a pretekárkam v Bardejove pravda naďalej budeme držať veľmi palce.

Miška tak mohla bežať i v medzibehu, kde sa vietor upokojil. A predviedla ešte krajší a lepší výkon, pri slabej podpore vetra 0,6 m/s zbehla iba o dve stotiny sekundy pomalší čas, ako v kvalifikácii 20,74 s. A to je výborné a my sme mali veľkú radosť. A chválime aj organizátorov, že pristúpili ku kvalifikáciám (podaktorí to kritizovali), lebo Miška tak aspoň necestovala do Trnavy len pre jeden, ale rovno dva behy. Na stopäťdesiatke sa celkovo umiestnila dvadsiataprvá z 32 dievčat.

Budúci víkend baby svoju dráhovú sezónu ukončia. Timejka skúsi zbehnúť rýchly čas na kilometer v Malackách v rámci Malackého kilometra a Mišku v nedeľu čaká päťboj. Uvidíme, či sa dokáže podobne krásne prezentovať, ako pred dvomi týždňami v Bratislave. Škoda, že sa má zhoršiť počasie, ale Miška je v takej forme, že môže azda nesmelo poškuľovať aj po medaile. Uvidíme, jej bratislavský výkon 2786 bodov by inokedy v minulých rokoch na medailu stačil, no tento rok to môže byť veľmi náročné. Po víkende sa už všetci vrhneme na jesennú kondičnú prípravu. Väčšina ekipákov už je v nej dávno, tak k nim pribudnú aj Timejka a Miška.

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.