Búrka, na ktorú sa bude spomínať (23. júla)

Nežijem príliš dlho. Preto, keď poviem frázu, že „takéto niečo som ešte nezažil“, nemusím nikoho ktovieako ohromiť. Keď už podobné tvrdenia počuť od starších Záhorákov, treba ich vziať do úvahy… Smršť dažďa, vetra a bleskov, ktorá nás zastihla v noci 23. júla, všetkých prekvapila. Prišla nečakane a v priebehu okamihu menila veci okolo nás.

Titulok – písaný pomerne prehnane, až afektovane. Búrka totiž spôsobila len materiálne škody, neboli známe žiadne úrazy, nebodaj smrť, spôsobená divými podmienkami. Narobila však riadnu šarapatu. A mne zo začiatku i zimomriavky. Začalo to dosiaľ najteplejším dňom v roku, kedy teplota dosiahla v priemere asi 35 stupňov. Večer sa začalo na západe občasne blýskať. Nikto nevytušil, čo príde v noci…

Okolo pol jedenástej v noci som sledoval v televízii film. Každú chvíľu som bol pripravený ľahnúť a spať, ráno ma čaká o ôsmej bežecký tréning a ja som sa celý deň cítil (zrejme i z tých horúčav) unavený. Moment, kedy som sa reálne vystrašil, nastal vtedy, keď som si uvedomil, že to zvláštne hučanie, pripomínajúce zvuk akejsi turbíny, prichádza zvonka a je naraz všade okolo mňa.

Pre istotu vypínam zvuk na televízii, aby som sa uistil, že vonku sa chystá divadlo, aké som v živote ešte nevidel. Prvý pohľad – hustý dážď a jeden atypický hluk – do Malaciek dorazila búrka! Silná! Pozatváral som okná v byte, cítim, že sa trasú. K celému predstaveniu sa pripájajú blesky, ktoré v krátkych intervaloch ako stroboskop, osvetľujú nočnú oblohu. Bez hromobitia – len mecú lúče sem a tam. Spomenul som si na minuloročnú víchricu Emma, ktorá vtedy na Záhorí zanechala značnú spúšť – táto búrka mi pripadala omnoho divšia. Bojím sa, že okná nevydržia a roztrieštia sa. Taktiež očakávam výpadok elektrického prúdu. Na druhú stranu ma fascinuje pocit čohosi neznámeho a tak sa navliekam do ľahkej letnej bundy a vychádzam na vchodový balkón.

Sídlisko Domky, kde bývam, vyzerá i bez búrky ako vojnová zóna (hoci som ju v živote nevidel). Miestnu kotolňu totiž pripájajú na K8 – kotolňu na drevnú štiepku a robotníci momentálne inštalujú dlhé potrubie do podzemia. Sídlisko je rozkopané, namiesto lavičiek sa všade kopia haldy piesku. Búrka sa do nich oprela a začala rozfúkavať po okolí. Ostrý piesok mi šľahá do tváre až dovtedy, kým nenavlhne. Krátka chvíľa – pred mojimi očami ohýba vrchovce stromov do neuveriteľných polôh. Vybieham pred dom a okamžite sa ocitám po členky vo vode. Nie voľakde v jame, kde by sa nahromadila – avšak v riave, ktorá sa valila k najbližším kanálom. Tie nestíhajú a cesta sa na chvíľu mení na malú rieku.

So svojím skromným fotoaparátom spravím niekoľko záberov a prechádzam kúsok ďalej, aby som videl viac. Keď prechádzam okolo briez, pri ktorých som sa ako dieťa hrával, neverím, že vydržia. Vietor ich napína ako luk, blesky celú panorámu ožarujú jasným, fialovým svetlom. Prechádzam po Hollého ulici, som v blízkosti garáži a v dostatočnej vzdialenosti od najbližších stromov, ktoré vŕzgajú a zvádzajú s vetrom tuhý boj. Nakrúcam vzdialený orech – ktorému víchrica vytrhla statný konár a ten (ku podivu) celkom tichučko dopadá na sídliskové kontajnery.

Vtom ma z letargie dostane elektrický zvuk – prskanie, podobné ako pri elektrických zapaľovačoch na plynové sporáky. Na chvíľu sa vyjasní – nie však blesk zaúradoval – ale elektrické drôty verejného osvetlenia, ktoré sa v blízkosti stromu zrejme spájajú a vzájomne skratujú, vystrelia do povetria dávku iskier, ktoré, podobne ako počas Silvestrovských osláv, sa vznášajú a dopadajú vôkol mňa. Lampy (ktoré mimochodom nesvietia) každú chvíľu zlovestne zablikajú a nasleduje ďalšia spŕška iskier. Odbieham! Vietor sa do mňa chvíľami tak opiera, že verím, že ma môže odhodiť o kus ďalej. Nakrútim posledné zábery a vraciam sa späť do bezpečného paneláku, odkiaľ mokrý ako myš, sledujem búrku až do konca.

Netrvala dlho! Za jej krátky život však stihla napáchať penzum škôd. Nielen v našom regióne – vyčíňala v Rakúsku, v Česku dokonca zabila dôchodkyňu, ktorá sa (mimochodom, ako množstvo občanov nášho mesta) vracala v nesprávny čas domov a zavalil ju padajúci strom. Ako blízko sme tragédii – len si to nestačíme uvedomovať!

Keď už je pokoj, vychádzam prezlečený na ulicu opäť. Ticho! Mierne prší, blesky stále šľahajú – je však bezvetrie! Počuť alarmy aut – je ich niekoľko, vzájomne sa prehlušujú a dotvárajú atmosféru. Voda steká do kanálov, stromy mierne šuštia, akoby odpočívali a spomínali na dramatické chvíle. Prvý človek, ktorého stretám, je na mol opitý. Zaregistroval vôbec niečo?

Centrum mesta je osvetlené, na niektorých budovách sa aktivujú bezpečnostné zariadenia. Po hlavnej ceste z času na čas prejde auto, reflektory osvetľujú množstvo popadaného lístia a konárov. Jazdí sa pomaly, ani ten najväčší blázon si tentoraz netrúfne šliapať na plyn a riskovať, že do niečoho nečakaného vrazí.

Mestskí policajti kontrolujú rozbitý výklad drogérie pod reštauráciou Korzo. Po okolí vidieť množstvo plechov, zrejme zo strešných konštrukcií. Jedna z nich možno rozbila i výklad – nie som si istý. Oproti odstraňuje istý človek škody pred vstupom do obchodného centra AFK.

V panelákoch na Záhoráckej ulici je počuť vravu ľudí. Sú na balkónoch a sledujú situáciu. Počuť charakteristické zvuky rozbitého skla. Okno na jednaj z bytoviek je roztrieskané, majitelia dávajú byt do poriadku. Dopravné značky a smerové tabule sú poohýbané, či vyvalené. Autá posiate zeleným lístím.

Na Dolnom kostole bliká alarm – jeden pohľad na chodník dáva tušiť, že strecha bude značne poškodená – škridle sú všade naokolo.

Pri podstienke v pivárni u Heltáka sa váľajú ťažké drevené lavičky – víchrica si s nimi robila, čo chcela.

Niektoré ulice sú tmavé – elektrina nie je ani v domoch. Obyvatelia kontrolujú škody s baterkami – prechádzam okolo popadaných stromov, niektoré zasahujú do cesty. Ihličnan v parku SNP vytvoril na ceste nepreniknuteľnú prekážku – až ráno sa dozviem, že postŕhal i elektrické vedenie.

A tak isto ráno sa dozvedám, aká spúšť bola v zámockom parku. Na druhý deň už obnovili železničnú dopravu a začali sa upratovacie práce.

Motorové píly počuť v meste takmer nepretržite, mestský rozhlas označuje udalosti z 23. júla za katastrofu… Do parku je až do odvolania zakázaný vstup. A nad Malackami svitá ďalší krásny a slnečný deň.

Fotografie pochádzajú z noci 23. na 24. júla a z celého nasledujúceho dňa. Autormi sú Jakub Valachovič a Martin Macejka. Autorom poslednej fotky je Marián Žáček.

Krátky videozáznam búrky si môžete pozrieť tu.