Stopy po Pálffyovcoch

V roku 1632 sa vlastníkom Plaveckého panstva stal Pavol IV. Pálffy. Centrom panstva sa zakrátko stali Malacky. Pálffyovci tu mali svoje sídlo do roku 1918. Od odchodu Mikuláša XIII. z Malaciek už uplynulo takmer deväťdesiat rokov, napriek tomu tu stopy po niekdajších zemepánoch zostali.
Pálffyovský rodový erb tvorí modrý štít so zeleným trojvrším, spoza ktorého vyrastá zlaté koleso a z neho skáčuci jeleň. Vysvetlenie, ako sa do erbu dostal jeleň a koleso, prináša legenda, vyskytujúca sa v rôznych obmenách. Pálffyovskému koču raz skrížil cestu jeleň, ktorý koč poškodil a zabránil tak pánom pokračovať v ceste. Zachránil im život, keďže sa pred nimi rozprestierala priepasť. Po tejto udalosti si podľa legendy dali jeleňa do erbu. Pravda to asi celkom nebude – v skutočnosti Pálffyovci prevzali podobu erbu od spriazneného rodu Erdödyovcov. Práve rodový erb je asi najvýraznejšou stopou po Pálffyovcoch, ktorá v Malackách pretrvala počas storočí a ktorú môžu Malačania vidieť aj dnes. V tomto článku sú uverejnené všetky pálffyovské erby, ktoré som našiel v poslednom období. Prvé kroky človeka hľadajúceho erby Pálffyovcov vedú do rodového sídla. Prvým zastavením je zámocká brána, tzv. čierna. Nad bránou býval v minulosti erb, dnes mu chýba najdôležitejšia časť – štít. Na priečelí samotnej budovy zámku sa erb nachádza (titulná fotka). Okrem toho ešte pálffyovského jeleňa môžeme nájsť na veterníkoch na streche budovy. Roky 1664 a 1665 podľa niektorých zdrojov znamenajú roky výstavby, resp. ukončenia výstavby zámku. Dva veterníky sú v dobrom stave. Na ďalších už nemožno identifikovať ani časť erbu, ani letopočet. Ďalší erb sa nachádza na podstavci sochy sv. Floriána na Záhoráckej ulici. Pavol Pálffy povolal do Malaciek františkánov a pripravil pre nich kláštor a nový kostol. Svojich potomkov zaviazal, aby františkánov podporovali. V 18. storočí v kostole pribudol hlavný oltár. Jeho súčasťou je aj delený erb, ktorého polovicu tvorí pálffyovský erb, druhú časť pravdepodobne erb manželky Mikuláša V. alebo Mikuláša VIII. (rok dokončenia hlavného oltára je sporný). Oproti tomuto erbu sa nachádza ďalší, umiestnený na organe. Na ľavej strane steny presbytéria sa nachádza nedávno reštaurovaný epitaf (reliéfna náhrobná tabuľa) Mikuláša V. Pálffyho. Na ňom sa nachádza jediný zachovaný farebný erb Pálffyovcov v Malackách. Napravo kúsok od epitafu sa nachádza kenotaf (symbolický náhrobok) Mikuláša XI. Pálffyho. Vo veži sa v súčasnosti nachádzajú dva zvony. Na oboch je zobrazený pálffyovský erb. Zvláštnosťou erbu na mladšom zvone je jeleň, ktorý nie je zachytený klasicky „z profilu“, ale akoby priamo hľadel na pozorovateľa. Zvyšné erby sú umiestnené na mieste posledného odpočinku mnohých Pálffyovcov. Dva v tzv. pálffyovskej kaplnke… …jeden na tabuli nachádzajúcej sa v kryptách. Zdroje: Šíp, V. – Trebišovský J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta II. Malacky 1996. Petráčková, V. – Kraus, J. a kol.: Slovník cudzích slov. SPN, Bratislava 1997. http://www.snm.sk/old/ck/lektor.htm