Tri a pol storočia Čierneho kláštora

Františkánsky kostol a vôbec celý areál Čierneho kláštora začal svoje poslanie plniť v polovici 17. storočia. Pri príležitosti okrúhleho výročia prebiehala koncom uplynulého roka slávnosť za prítomnosti ľudí z Malaciek a širokého okolia.

Františkánsky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie spolu s kláštorom bol odovzdaný františkánom v roku 1653, ale vysvätený bol až 28. decembra 1660. Pred pár dňami uplynulo od tej udalosti 350 rokov a pri tej príležitosti prišiel do Malaciek bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorý o pol siedmej večer slúžil slávnostnú sv. omšu.

Kostol počas výročnej sv. omše 28. decembra 2010

Vráťme sa do histórie. Súčasne s kostolom boli posvätené aj Sväté schody, označované v starých dokumentoch ako Scala Sacra alebo Sacri gradus.

Posviacku (vysviacku) vykonal biskup Tomáš Pálffy, príbuzný zakladateľa kláštora Pavla IV. Pálffyho. P. Hallon uvádza tieto informácie podľa kláštornej kroniky nazývanej Historia domus. Tie isté údaje nachádzame aj vo zäzku Collectanea publico-politica z roku 1827, ktorý sa nachádza v archíve MCK Malacky, v časti Conventus Malaczkensis Ordinis Minorum S. Francisci strict. Observantiae.

Detaily z Collectanea publico-politica

Nevieme presne, ako vyzeral interiér kostola v čase jeho vysviacky. Bol vymaľovaný nabielo a nemal hlavný oltár, resp. nemal dnešný hlavný oltár. Na stene kostola, ktorú dnes zakrýva hlavný oltár, boli pôvodne dve okná. Zamurované okná vidieť z priestoru pod nimi – medzi oltárom a stenou, ale aj z dnešného školského dvora, kde na tých miestach puká omietka. Rovnako v polovici 17. storočia kostol nemal ani bočné oltáre. Taktiež chýbal chór s organom a kazateľnica. Aj dnešné lavice boli v kostole umiestnené neskôr. Môžeme konštatovať, že z čias vzniku kostola sa zachovali len steny.

Okrem kaplnky Svätých schodov boli v kostole v tom čase možno aj ďalšie kaplnky, ale nemáme o tom presnú informáciu. Najstaršiu informáciu nachádzame v popise františkánskej provincie z roku 1679 (Descriptio Provinciae Marianae Anno 1679). Okrem svätých schodov sa tu spomína aj Loretánska kaplnka, kaplnka Panny Márie, kaplnka Svätého hrobu (v súčasnosti sa označuje skôr ako Boží hrob) a kaplnka svätých Fabiána a Sebastiána.

Loretánska kaplnka

Kostol mal zrejme od počiatku vežu. Nápis na jednom zo zvonov, ktorý bol uliaty v roku 1822, hovorí, že materiálom na jeho uliatie bol pôvodný zvon z roku 1652, teda z čias dokončovania stavby kostola.

Najstarší známy obrázok kláštora a kostola pochádza z mapy z roku 1743

Zaujímavá je aj otázka vzniku kostola. Všeobecne prijímaný fakt znie, že kostol spolu s kláštorom vznikol v polovici 17. storočia prestavbou staršieho objektu loveckého zámku, ktorý prevzali Pálffyovci od Balassovcov. Napriek tomu sa v texte zakladacej listiny kláštora z roku 1653 hovorí, že kostol nechal Pavol IV. Pálffy postaviť od základov (…ab ipsis fundamentis per totum erexiums…).

Túto otázku skúmal v 30. rokoch minulého storočia františkánsky historik P. Vševlad Gajdoš. Citovaná veta podľa jeho interpretácie poukazuje na to, že na danom mieste predtým kláštor nebol.

Kláštor v polovici 19. storočia

Fakt o prestavbe dokladá aj oficiálnou správou o stave provincie z roku 1647, v ktorej sa píše o kláštore: „od základov sa však nestavia, lež bývalý kaštieľ sa upravuje pre kláštor“.
Gajdoš cituje ďalší zdroj, záznamy o stave provincie z roku 1730 (Authentica acta et facta almae provinciae sanctae Mariae Hungariae), kde sa píše o pôvodnom zámku na mieste neskoršieho kláštora. Píše sa tam tiež, že gróf Pavol IV. Pálffy prenechal svoj zámok a pre slávu Božiu založil kláštor (…cessit suum castellum pro gloria Dei, fundavit conventum…).

V kostole dnes nájdeme minimálne dve miesta, ktoré napovedajú o prestavbe zámku na kláštor. Prvým miestom je podzemie kostola a kláštora. Klenby majú rôznu veľkosť a tvar, z čoho sa dá usudzovať, že nevznikli v tom istom čase, ale prestavbami.

Na druhom zaujímavom mieste je podľa niektorých pozostatok pôvodnej stavby, ktorý vidíme na obrázku. Seriózny výskum je v nedohľadne, preto sa musíme uspokojiť s uvedenými náznakmi.

Kostol teda plní svoju úlohu už viac ako tri a pol storočia. Pred vyše dvoma rokmi bola vymenená strešná krytina. Pri výmene niekoľko dní pršalo, čo nevplývalo priaznivo na interiér kostola. Ten nebol rekonštruovaný niekoľko desaťročí, s výnimkou epitafu Mikuláša V. Pálffyho a drobných opráv. Rekonštrukcia je už potrebná. Určite bude nákladná, ale snáď sa jej dočkáme.

Zdroje:
Hallon, P.: Dejiny františkánskeho chrámu Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Malackách. Záhorské múzeum v Skalici, Skalica 2001.
Gajdoš, V. J.: Františkáni na Záhorí. Črta k dejinám františkánskeho kláštora v Skalici a Malackách. In: Almanach Spolku záhorských akademikov. Malacky 1938.
Collectanea publico-politica. 1827. MCK Malacky.
Descriptio Provinciae Marianae Anno 1679. ŠABA, MPF, inv. č. 291, šk. 32.