Územia európskeho významu v širšom okolí Malaciek /4/ – Orlovské vŕšky

Orlovské vŕšky, ležiace južne od horárne Červený kríž, tvoria pieskové duny vysoké do 20 m. Ukrývajú v sebe pomerne nenarušenú medzidunovú zníženinu vyplnenú močiarom s trstinou a vŕbami a menšími rašeliniskami.

Komplex rôznych biotopov bol dôvodom na zaradenie lokality do systému území európskeho významu. Skutočnosť, že lokalita je na území vojenského obvodu ju uchránila pred väčšími negatívnymi zásahmi.

Mešterova lúka, ktorá je situovaná od Červeného kríža na sever v tesnej blízkosti horárne mala menšie šťastie. V minulosti bola odvodňovaná kanálmi. Veľká časť územia začiatkom deväťdesiatych rokov vyhorela, čo sa následne odrazilo na biodiverzite lokality. Skutočnou tragédiou bol ale až plošný zásah lesných hospodárov. Tí, zrejme v snahe zväčšiť rozlohu budúcej monokultúry borovíc, stiahli pomocou pásových traktorov piesok z blízkej duny aj do zníženiny. Nakoniec spodná voda si presadila svoje a po vlhkých rokoch sa v obnove poničeného lesa stále viac uplatňuje prirodzene jelša pred vysadenou borovicou. Významné sú preto všetky revitalizačné snahy zlepšiť stav lokality.

Napriek narušeniu je zastúpenie živočíchov na Mešterovej lúke ešte bohatšie ako na Orlovských vŕškoch. Z bezstavovcov je významný výskyt pijavice lekárskej, viacerých vodných chrobákov a vážok (medzi nimi aj vzácna Leucorrhinia pectoralis). Z obojživelníkov tu žijú mloky, užovky, ropuchy, zelené i hnedé skokany. V blízkosti obidvoch lokalít pravidelne vídať bociana čierneho. Okrem husí divých tu hniezdia ďalšie druhy vodných vtákov, napr. potápky hnedé, sliepočky zelenonohé, chochlačky sivé. Predpokladá sa aj hniezdenie našej najmenšej kačice – kačice chrapky (Anas crecca), ktorej hniezdenie nebolo na Slovensku potvrdené posledných približne 30 rokov.
Bol to opätovne dr. Krippel, ktorý na obidvoch lokalitách v roku 1967 urobil základný botanický výskum. V súčasnosti sú to odborníci z Botanického ústavu, správy CHKO Záhorie a ochranári z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), ktorí v rámci projektu LIFE zachraňujú toto územie pre budúce generácie.

Najcennejším biotopom obidvoch lokalít sú slatinné jelšiny. Tento biotop sa bohužiaľ nedostal do finálneho zoznamu naturovských jednotiek. Zrejme z dôvodu početného výskytu jelšín v západnej Európe, kde sa základný zoznam biotopov vytváral. Doplniť do zoznamu ďalšie jednotky, prípadne zmeniť ich váhu, bolo po pristúpení východoeurópskych štátov k projektu Natura 2000 veľmi zložité. A tak majú slatinné jelšiny plným právom aspoň status biotopu národného významu.

Na kontaktných miestach sa formujú vlhkomilné brezové a dubové lesy s nápadnou trávou bezkolencom (Molinia) a početnými papraďami, vrátane paprade hrebenistej (Dryopteris cristata), ktorá je takou „záhoráckou špecialitkou“.

V plytkých vodách zasa nachádzajú ideálne podmienky drobné mäsožravé bublinatky (Utricularia vulgaris), ktoré sa tu vyskytujú v hojnom množstve spolu s vodnými rastlinami Hottonia palustris, Hydrocharis morsus-ranae, Callitriche palustris. Početné sú machorasty, najmä rašelinníky, ale aj riasy.

V rašelinových šlenkoch, čiže jazierkach ohraničených machmi, rastie vzácny druh Hydrocotyle vulgaris. Vodné aj močiarne biotopy sú v zozname Natura 2000 a ako také musia byť aj adekvátne chránené.