Príbeh pálffyovského jeleňa v zámku

Na nádvorí pálffyovského zámku, priamo v strede nad studňou, je jeleň, symbol  z rodového erbu posledných malackých zemepánov. Ten súčasný jeleň, vytvorený na základe historických fotografií, bol na svoje miesto daný vlani. Takmer sto rokov tam nebol. Odišiel z Malaciek rovnako ako Pálffyovci.

Vzhľadom na fakt, že pálffyovské dokumenty nie sú takmer vôbec preskúmané, o vzniku sochy nevieme nič. Ani obdobie, ani autora. Pamätali si ju ľudia, ktorí zažili časy posledného kniežaťa, a zachovala sa na niekoľkých fotografiách. Bola bronzová, predstavovala ležiaceho jeleňa, umiestneného na podstavci. Isté je, že tam ležala pred rokom 1918.

Potom, po prevrate a presťahovaní Mikuláša XIII. Pálffyho do Marcheggu zmizla. Nie sú nám známe záznamy, ktoré by túto situáciu objasnili. Musíme sa uspokojiť s výpoveďami pamätníkov. Na otázku, kam sa podel jeleň, existujú dve rôzne, protichodné odpovede.

Podľa jednej z nich, publikovanej v knihe od dvojice Šíp-Trebišovský, si Pálffyovci sochu odviezli so sebou do Marcheggu. Druhú infomáciu máme od vnučky jedného z pálffyovských služobníkov. Podľa nej socha zostala v Malackách a po odchode Pálffyovcov bola zničená a materiál z nej bol použitý na výrobu kľučiek.

Každopádne nádvorie zostalo bez sochy prázdne, hoci bolo aj v časoch františkánskej správy udržiavané.

Pred pár rokmi sme hľadali sochu jeleňa v Marcheggu, no nenašli sme ju ani na nádvorí tamojšieho zámku, ani v jeho okolí.

Našli sme jedno miesto v marcheggskom zámockom parku, východne od budovy zámku, ktoré by mohlo byť  niekdajším „sídlom“ jeleňa. Zachovalo sa tam niečo, čo vyzeralo ako podstavec. No nebolo ako túto možnosť overiť.

Až… Tento rok v lete sa k nám dostala fotka pochádzajúca z Marcheggu. A na nej jeleň na podstavci, nie na nejakom nádvorí, ale v parku. Skúmali sme, či by to mohol byť pohľad od marcheggského zámku východným smerom. Vylúčiť sme to nemohli, ale ani potvrdiť.

Na tejto fotke je súčasný pohľad na zámocký park v Marcheggu, smerom od zámku k miestu, kde stojí pozostatok drobnej stavby, možno podstavca. Je rovno v strede fotky, čiastočne zakrytá kríkmi.

Pred niekoľkými týždňami som mal možnosť stretnúť sa v Marcheggu s prof. Temelom, správcom archívu kniežaťa Pálffyho. Pri otázke týkajúcej sa sochy jeleňa potvrdil, že u nich v parku naozaj socha jeleňa v minulosti bola. Nevedel, čo sa s ňou stalo. A hneď pridal dve alternatívy – buď bola zničená počas druhej svetovej vojny, alebo si ju odviezol človek, ktorého označil ako „Berndorfer“. Bol to vraj kapitalista, ktorý  založil v Berndorfe školu, ktorá má jednotlivé učebne zariadené v rôznych štýloch. A skutočne, wikipédia nám to potvrdila. Majú tam egyptskú triedu, ale aj dórsku, románsku, gotickú, renesančnú, maurskú a ďalšie. Vraj je to dobrý tip na výlet. Tým Berndorferom podľa všetkého bol Arthur Krupp. Zomrel v roku 1938, len tri roky po smrti Mikuláša XIII. Pálffyho. Ten mal dediča – bratranca Ladislava Pálffyho. Na základe toho sa zdá byť nepravdepodobná verzia o presune sochy z Marcheggu na iné miesto. Hoci ani túto možno vylúčiť nemôžeme.

Pri pátraní po pálffyovskom jeleňovi sme síce pokročili, ale definitívnu odpoveď nemáme. Zdá sa, že príbeh je jasný a jeleň z Malaciek bol prevezený do Marcheggu a tam potom zničený. Ale čo ak boli už v pálffyovských časoch jelene dva?

3 replies
  1. PaV
    PaV says:

    Ak v Marcheggu stojí kaštieľ veľmi podobný tomu malackému, nemohla tam stáť aj podobná socha?
    Akú logiku by mal náročný prevoz bronzového jeleňa a pritom zanechať v malackom kaštieli interiérový mobiliár? Ako si ľudia rozoberali napr. nábytok, mohol sa niekto „postarať“ aj o jeleňa.

  2. fuffu
    fuffu says:

    Pravda je ze socha naozaj bola roztavena na klucky, viem to od pani ktorej manzel bol pri tom ked sa to dialo, bohuzial uz niesu medzi nami ale pani to az do konca zivota opakovala. Casto hovorila ako jej manzel plakal ked jelena nicili.

  3. Milan
    Milan says:

    Trochu sa ten jeleň podobá na diela Stróbla .
    Čo sa týka jeleňov – mohli byť kľudne aj dva. Napríklad v Kittsee v zámku sú 2 rovnaké levy a úplne presné sú aj na Jalte na Kryme…. Vtedy, ak to boli komerčné diela, tak ich narobili viacero ….
    Umiestnenie jeleňa na mreži je omyl.
    Najprv tam bola studňa (možno aj dažďová cisterna kam bola zvádzaná voda zo striech) a až po jej zasypaní sa tam umiestnil jeleň – zjavne okolo roku 1870 – 1900….
    Osobne by som skopíroval podstavec z Marchegu, časom nieked dal odliať z bronzu 2 jeleňov (najdrahšie je totiž spraviť formu)
    – jeden by bol v Malackách a druhého predali / darovali do Marchegu) a podstavec a bronzového jeleňa by som umiestnil niekde vhodne na nádvorí – totiž tá studňa je pre záujemcov oveľa zaujímavejšia ako jeleň. A dnešného jeleňa by som dal na miestny úrad – nech aj tam majú niečo dýchajúceho miestnou históriou.
    K samotnej nájdenej studni a jej prezentácií uvediem to, že aby bola logika 100% , tak jej chýba obligátne vybavenie – teda ozdobná konštrukciu s kladkou – kolieskom pre lano s vedrom. Vzorov je veľa – voľne skopírujte konštrukcie z Bojníc, či Červeného Kameňa.

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.