Články

Odborníci opäť hľadali odpovede o Mackovi z Malaciek (Druhá časť)

Pred takmer polrokom bola v Malackách druhá medzinárodná konferencia skúmajúca život a dielo legendárneho Macka, ktorý podľa ľudovej piesne išiel do Malaciek. Po publikovaní správy o prvej polovici konferencie teraz prinášame pokračovanie týkajúce sa ďalších štyroch odborných príspevkov a prezentácie Záhoráckeho slovníka. Read more

Odborníci opäť hľadali odpovede o Mackovi z Malaciek (Prvá časť)

Po vlaňajšom úspechu 1. medzinárodňí konferencie o Mackovi, keď o tému prejavila záujem verejnosť (odborníkov, laikov i veľké médiá), sa organizátori podujali zorganizovať 2. ročník. Do roka bez dňa. A že bolo a je naďalej čo skúmať, o tom nebolo pochýb. Aký bol druhý ročník konferencie? Read more

Videozáznam z 1. medzinárodňí konferencie o Mackovi

V polovici októbra sa v Malackách konala historicky prvá konferencia o Mackovi – postave, ktorá išla niekedy v minulosti do Malaciek. Prinášame záznam jedinečných prednášok, ktoré odzneli v októbri v rámci konferencie o Mackovi. Čo všetko sa zatiaľ podarilo vyskúmať? Read more

Ešte objavnejšie pohľady na Macka, ktorý išeu do Malacek (Druhá časť)

Ak ste si mysleli, že konferencia o Mackovi sa uspokojila len s doteraz publikovanými závermi, tento článok vás vyvedie z omylu! Prináša ešte objavnejšie pohľady na Macka, ktorý išeu do Malacek. Nebojí sa dedukcie, indukcie, gender perspektívy, pestovania, ani pátrania v paralelných dimenziách. Pretože: “Nic není také, jak to vypádá“ (Syzifos Sláma)
konf2016_18
Mackov život a práca v právnohistorickom kontexte – Doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD
  • Prednášku uviedla prekvapivým tvrdením, že podľa už stratenej osobnej komunikácie sa Macek priatelil s Móricom Beňovským (strávil s ním čas na Madagaskare), stretol sa s Thomasom Jeffersonom a pobudol istý čas v kaštieli v Dolnej Krupej, práve v čase, keď bola skomponovaná Sonáta mesačného svitu.
  • Jej 3 osobné motivácie pre štúdium Macka:
    • Macek bol rodák z Plaveckého Podhradia a stadiaľ aj do Malaciek išiel! (na základe už zhorenej obecnej kroniky – je to veľmi zaužívané meno v obci a tiež sa v roku 2014 našli úlomky sošky s dátumom narodenia 1747 v rozvodnenom obecnom potoku, ktorých rekonštrukciou bola vytvorená socha Macka s cepami a huslami) Macek pochádzal z rodiny kníhtlačiarov z plaveckého hradu.
    • Bol v mladosti študent na Trnavskej univerzite v Trnave, ako je preukázané v archívoch univerzity v rokoch 1780, v roku 1840 tam taktiež študoval jeho syn, alebo vnuk. Macek študoval filozofiu a neskôr právo – náklady mu hradila Mária Terézia, ktorá sa s ním stretla v roku 1775 v Bratislave.
    • Bol zaujímavý prípad z hľadiska pracovného práva a obchodných vzťahov.
  • K mláteniu šošovice sa dostal najskôr ako brigádnik, neskôr ako zamestnanec v rodinnom podniku prostredníctvom námedznej zmluvy. Neskôr ho najal spolok obchodníkov so šošovicou a pôsobil ako marketingový riaditeľ – mlátenie šošovice bolo ukážkou pre pestovateľov, takže je možné ho považovať za zakladateľa marketingu. Z interných dokumentov spolku sa dozvedáme, že fungoval na základe obchodnej a príkaznej zmluvy.
  • Jeho úspech v predaji šošovice dokázal využiť aj v prostredí iného potravinárskeho odvetvia – Bratislava bola v 18. storočí známa výrobou čokolády. Vynašiel nový tvar cukroviniek – lentilky (inšpirované anglickým názvom pre strukoviny – lentils).
konf2016_19
Ivana Kovárová, PhD.vystúpila s príspevkom o pestovaní šošovice
  • Zhodou okolností sa prvá konferencia o Mackovi koná v roku, ktorý VZ OSN vyhlásilo za rok strukovín. Dalo by sa povedať, že Malacky sa týmto počinom zapájajú do celosvetovej série podujatí o pestovaní a popularizácii strukovín, ktorá prispieva k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu.
  • Šošovica bola pestovaná už v starovekom Egypte – dávala sa faraónom do hrobiek, alebo v iných kútoch sveta. V stredoveku sa preukázateľne pestovala aj na našom území, o čo sa zaslúžili starí Slovania. V súčasnosti sú hlavní pestovatelia India a Kanada. Od roku 1992 sa u nás postupne prestáva pestovať a takmer výhradne sa dováža. Ešte v 90-tych rokoch sa v okolí Malaciek pestovalo cca 4-12 ha šošovice.
  • Pôdy na Záhorí nie sú až tak vhodné na pestovanie šošovice, lebo pôda tu nie je bohatá na vápnik, ktorý šošovica potrebuje. K sejbe sa používajú dobre naklíčené semená, tam, kde sa š. nepestovala je potrebné ich moriť tzv. rizóbiami pre lepší vývin koreňov. Šošovica sa sadí aj schádza na jar, má rada sucho, ktoré ju chráni proti chorobám.
  • Strukoviny sú známe ako mäso chudobných – ľahko stráviteľné a hodnotné jedlo. Sú vhodné aj pre diabetikov a pri kardio- vaskulárnych ochoreniach, pretože majú nízky glykemický index. Nevýhodou sú látky, ktoré spôsobujú nadúvanie, vyhnúť sa im dá dlhším varením, alebo namáčaním.
  • V súvislosti s Mackom sú tiež znepokojivé zistenia, že strukoviny sa v histórii nespomínajú ako predmet desiatku, takže jej pestovanie nebolo rozšírené na veľkých plochách. V minulosti si ju teda zrejme ľudia pestovali len pre svoju potrebu na záhradke, pretože si ju vedeli vymlátiť sami. Používali sa cepy, alebo sa nechali zrná vymrviť vo vreciach, po ktorých sa stúpalo. Čo teda išiel Macek mlátiť? Možno nie šošovicu, ale obilie.
konf2016_17
Ivan Čermák predviedol svoje inštrumentálne majstrovstvo na tému piesne

Mohol by byť Macejko respondentom pre agrárneho etnografa? – PhDr. Peter Slavkovský, DrSc. (príspevok predniesol Bc. Denis Farkaš)

  • Mohol, vyvstáva však celý rad otázok: Urobil si cepy sám? Z čoho ich vyrábal? Mali železnú zákovku? Alebo to boli bunkoše – cepy s kratším a hrubším cepíkom? Nezabudol si cepy naschvál? Bola to namáhavá činnosť, ale tiež spoločenská udalosť, možnosť si oddýchnuť od rodinného života. Možno išiel pomôcť priateľovi?
  • Kombinácia hospodárskych a sociálnych vzťahov priniesla zvláštnu atmosféru a spôsob života, ktorá je charakteristická pre roľnícke civilizácia všeobecne. J. Easterbrook: Roľníci žijú v prostredí, kde všetci robia v podstate rovnakú prácu. Obrábanie pôdy považujú za svoje poslanie so spoločným cieľom a kolektívnu súdržnosť.
  • Pieseň hovorí o vidieckom spôsobe života – tradičnej európskej roľníckej civilizácii, ktorá sa vďaka rôznym podmienkam vyvinul ado mnohých kultúrnych podôb.
  • Aj keď všetko v piesni nasvedčuje tomu, že Macek radšej hral a spieval, ako mlátil šošovicu, ale i takých ľudí treba, veď oni sú v tom spoločnom prežívaní spoločných radostí nenahraditeľní.
konf2016_20
 Konšpiračný pohľad na pozadie príbehu piesne – Mgr. Karol D. Horváth
  • Predniesol základné tézy, ktoré vyplývajú z rigídnou vedou nezaťaženej analýzy navonok jednoduchej ľudovej piesne, pretože: “Nic není také, jak to vypádá“ (Syzifos Sláma)
  • Pieseň sa svojou tempo-rytmickou a dynamickou výstavbou kategoricky vymedzuje voči ostatnej piesňovej produkcii v Záhorskej nížine (Vínečko bíué, Vínečko rudé, Vínečka obje) – zavrhuje bukolicko-rustikálny koncept hudobnej tvorby v pokojnej kontemplácii a je nahradený rastúcim energetickým nábojom, že jej interpreti sú podvedome nútení po stáročia v jenom z kompozičných vrcholov skladby nepríčetne vrieskať: „Heeej!“ a „Macejkooo“ aby sa zbavili prebytočnej energie obsiahnutej v piesni, inak by ich roztrhlo na tisíc kusov a po bezprostrednom okolí by sa rozlialo množstvo vína, piva a karpatskej horkej.
  • Správne položená otázka preto znie: Odkiaľ sa na Záhorí dorici zobral čardáš? Odpoveďou je, že za ním stojí prvý a posledný hermetik na uhorskom tróne Matyáš (Macej) Korvín. Kráľ prišiel počas výbojov do Osmanskej ríše do styku s tajomnými učeniami orientu – povestná tajomná šambala údajne neleží v Himalájach, ale na západnom úbočí Malých Karpát, niekde medzi Ralbochom a Sološnicou, alebo podľa iných v Malackách. (tu sa totiž najčastejšie mláti ústami – muácí hubú = filozofuje).
  • Piesňou nám zanechal tajný odkaz. Zakladal univerzity ako ohniská učenia. Prvú univerzitu nezaložil v Pešti, ale v Pozsonyi (Bratislave) – práve preto, lebo je oveľa bližšie k Záhoriu a ozajstnému centru vedomia – Malackám. Odkaz bol poistený autobiografickou piesňou o hľadaní pravdy zloženou samotným Matejom Korvínom, ktorá sa vymyká iným piesňam v regióne. Odkazuje na utajené centrum vedomia – na Malacky.
  • Upozornil tiež na drobný žart, ktorý Matej vložil do piesne: Macek si zabudol cepy, preto mlátenie (komunikovanie o najväčších tajomstvách vesmíru) by sa nemohlo konať. Ha-ha-ha, smejeme sa spolu s kráľom Macejom. Komunikácia v skutočnosti jestvovala a nikdy nebola prerušená. Táto konferencia je toho žiarivým príkladom.
  • Odporúčaná literatúra: Trojzväzkové dielo Špekulácie, vinkulácie a iné podstatnosti, 3 rev.vydanie vydavateľstvo VEDA, Jakubov (očakávané čoskoro)
konf2016_23
konf2016_21

Macek a jeho manželka – gendrový pohľad – Mgr. Gabriela Alexová

  • Aký je Macek typ muža? Je živiteľom rodiny. Zrnká šošovive pripomínajú drobné mince a metaforicky teda odchádza vymlátiť finančný príjem.
  • Aká bola úloha jeho ženy, kde jej jej miesto na trhu práce? Bez nej by nebola ani druhá strofa. Mackova manželka vykonáva každodennú stereotypnú prácu v domácnosti (sa vždy nejako sama urobí). Macek je totiž rodený bordelár, nezapája sa do chodu domácnosti a nevie, kde má cepy.
  • Pani Macková nemá v piesni uvedené ani svoje meno – potvrdzuje rodový predsudok o úlohe ženy v domácnosti. Oslovuje ju rôznymi pomenovaniami, z ktorých vyplýva, že ju možno mal rád (milá moja, duša moja) alebo bol ich vzťah pragmatický (stará moja).
  • Nebojí sa pomenovať skutočnosť pravými slovami – jeho žena totiž nie je zakríknutá, bojazlivá, ale sebavedomá autentická bytosť, ktorá svojho muža nazve právom „slepým“.
  • Ako sa však Mackova žena cítila, keď Macek rozmlátil husle (v inej verzii pesničky)? Čo prežívala, keď sa zmienka o nej nedostala do tejto verzie ľudovej piesne? Aj v tejto verzii sa pracuje s rodovými stereotypmi – správa sa ako „macho“.
  • Svoj príspevok uzatvorila želaním, aby sa hrdinkou tretej (rodovo najcitlivejšej) verzie ľudovej piesne stala Mackova manželka Kačenka.
konf2016_16
Význam Macka pre Malacky – Martin Macejka
M. Macejka uzatvoril konferenciu krátkym zhrnutím a naznačil niekoľko smerov ďalšieho výskumu. Ako oznámil, počas konferencie objavila sa ďalšia verzia, kto bol Macek. Údajne by to mohol byť podľa spisu „Zabudnutá historka o Mackovi“ istý Matej Pláteník z Dimburka (Suchohradu). Výskum sa bude touto verziu taktiež zaoberať – možno to smeruje k tomu, že rodina Mackovcov bola rozvetvená a jednalo sa o viaceré postavy, ktoré išli do Malaciek. Existujú úvahy o tom, že Macek sa stretol s J. Cimrmanom, keď bol Zdeněk Svěrák v Malackách na vojne, údajne skúmal toto stretnutie. Je to ďalší smer výskumu tejto otázky.
  • Význam Macka pre Malacky je nesmierny, keďže je pravdepodobne jedinou univerzálnou vedomosťou o našom meste v priestore Slovenska a Česka. Táto vedomosť sa rozšírila aj do celého sveta prostredníctvom športových fanúšikov.
  • Ak by cepy neviseli na hambálku, ale „pod kolničkú na hrebíčku“, tak naše názov nášho ochotníckeho divadla by stratil svoje opodstatnenie. Taktiež ostatné zmienky ako folklórny súbor Macejko, úspešné podujatie domáckych trhov Malacká šošovica a podobne.
Uzatvoril niekoľkými poznámkami:
  • Označenie „Macejko“ nie je jazykovo správne, pretože v záhoráčtine sa oslovenie končí na -u, čiže správny tvar znie „Macejku“ a v tejto podobe by sa to malo aj používať
  • V genitíve sa hovorí správne „Macka“, nie „Maceka“.
  • V infinitíve sa slovesá „mlátiť“ a „vrátiť“ v pesničke niekedy vyslovujú ako „mlácic“ a „vrácic“, čo nie je v súlade so záhoráčtinou. Správne má byť „mlácit“ alebo „muácit“ resp. „vrácit“.
  • Rovnako nie je po záhorácky správne „na cenko“ ale má byť  „na tenko“.
  • Tiež sa v záhoráčtine nepovie „Vem si ich“ ale „Ber si ich“.

Filozofická otázka, či to nebolo všetko ináč? Pesnička mohla vzniknúť ako popevok mlátcovský oldomáš, kde sa niektoré útržky pesničky vyskytujú. Vzniká tu teda rovnaká otázka ako pri iných velikánoch – ako napríklad Sokrates: Čo ak bol Macek iba literárna postava? Skutočne žil, alebo je vymyslený? Táto otázka taktiež stojí za ďalšie skúmanie.

konf2016_22Autorkou novej podoby Macka je Vanda Kráľovičová. Podľa otázky z publika si Macka divák predstavoval inak – nevypadá jak záhorák, ale jak Maďar. S. Bellan odpovedal, že vyzerá monarchisticky („snažili sa, aby konečne nevyzeral jak debil“).

Martin Macejka tiež navrhol trojbodové prehlásenie účastníkov konferencie v nasledujúcom znení:

  1. Vedecká obec bude pokračovať vo výskume Macka a jeho príbehu a vo vhodnej chvíli bude výsledky výskumu prezentovať na ďalšej konferencii.
  2. Budeme šíriť osvetu smerujúcu k obnoveniu pestovania šošovice
  3. Napriek existencii viacerých verzií potvrdzujeme, že jediná správna verzia je záhorácka, pričom pri úvodnom slovese sú správne oba tvary „Išel“ aj „Išeu“.

Aj po odznení všetkých prednášok je jasné, že všetky otázky neboli zodpovedané a pravdepodobne ostáva priestor a pokračovanie výskumu a konanie ďalšej konferencie.

konf2016_24
konf2016_13
konf2016_10
konf2016_14
konf2016_15

Objavné pohľady na Macka, ktorý išeu do Malacek (Prvá časť)

V sobotu 15.10.2016 sa v malackom kine konala prvá Medzinárodňí konferencia o Mackovi. Veľký záujem verejnosti aj médií organizátorov presvedčil o zmysle tejto akcie a povzbudil do ďalšieho skúmania tejto osobnosti. O podujatí napísal Nový čas a reportáž zverejnila v Televíznych novinách Markíza a Západoslovenská televízia. Čo viac si môže popularizátor vedy želať, ako výrok jedného z divákov: Mneu sem dojít skúr, vjedzeu by sem vjec. (Lojzo ze Štvrtka)
konf2016_01
konf2016_02
Primátor mesta Juraj Říha podporil konferenciu svojou účasťou a pochváli jej tému. Oznámil aktivity mesta, ktoré podporujú identitu Malačanov. Chystá sa vydanie záhoráckeho slovníka v réžii mesta, spoločenskej hry o Malackách a ďalšie aktivity. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo ocenil hlavne komunitný život, ktorý posilňuje súdržnosť a smeruje k podujatiam, ako je konferencia o Mackovi. Tiež prezradil, že VÚC chystá projekt Via Pálffy, v rámci ktorej by sa mohol zrekonštruovať malacký zámok.
konf2016_03
konf2016_04
Zdravicu konferencii vyslovil aj prof. MUDr. Toni Gúth, richtár Záhorákú v Bratislavje
konf2016_05
Tému konferencie uviedlo precítené recitovanie piesne laureátmi Hviezdoslavovho Kubina z radov Štúdia mladých Divadla na hambálku. Konferenciou sprevádzala Beina Reifová.
konf2016_06
Sériu prednášok otvoril tajomník konferencie Stano Bellan v záhoráčtine.
  • Už fakt, že pjesnička, kerá najvjec proslávila naše mjestečko Malacky, není naša, stojí za huboké zamyslení.
  • Naskakuje nám rad otázek, jak napríklad: Do, co? Koho, čeho? Komu, čemu? Koho, co? O kem, o čem? S kým, s čím? Ale hlavne: Kedy? Kam? Čemu? Koho, co? Proč? A proč ne? a bárjaké druhé… Odpovidat na ne, nekeré z nich, alebo aj né, je cílem naší dnešní konferencie.
  • Dílo Išel Macek do Malacek síce není naše, ale o nás. Proto patrí šeckým, jak óda, kerú cudzinci šírá medzi sebú na našu hrdost a slávu.
  • Ide o to, robit vjeci tak, aby stáli za povšimnúcí. Protože svjet oslavuje najlepších, ale ludé si pamatajú tých, kerí byli inačí. Šecko robte tak, aby ludé o vás ešče dúho vyprávali a ked už vás nebude, tak spívali o vás a vašich činoch pjesničky. Každý z nás može byt v nečím svjece Mackem, enem mosíme scet.
konf2016_07
Následne vystúpil prezident konferencie Mgr. et Mgr. Martin Macejka, historik a kronikár mesta. 
Pokúsil sa odpovedať na niekoľko zásadných otázok okolo postavy Macka a prisľúbil, že na ďalšie otázky bude ďalej hľadať odpovede:
  • Kedy Macek žil? Už od 14. storočia (1383) je zmienka o názve Malacky ako sídle (Malaczka) – odvtedy teda mohol ísť do Malaciek. Skôr pieseň pravdepodobne nevznikla. Najstaršia zmienka o samotnej piesni je z roku 1867 v novinách Pešťbudínske vedomosti. Obsiahly článok sa týka volieb do samosprávy v Modre a uvádza, že tam vyslaný kráľovský komisár predtým pôsobil v Malackách ako právnik. Článok spomína, že vďaka jeho pôsobeniu sa v Modre udomácnila už vtedy bola dobre známa pesnička o Mackovi. M. Macejka konštatoval, že Macek sa narodil najskôr v 14. storočí a najneskôr začiatkom 19. storočia.
  • Kam Macek išiel? Bez pochyby do Malaciek. Malacky boli v stredoveku jednou z menej významných obcí, odkedy však v roku 1573 dostali trhové právo a zakrátko sa stali sídlom Plaveckého panstva, význam narástol. Čiže stali sa regionálnym centrom. Za Pálffyovcov sa začali rozvíjať, jedna z prvých vecí, ktorú zabezpečili začiatkom 17. storočia, bol pivovar. Predpokladáme, že Macek išiel do Malaciek za vlády Pálffyovcov.
  • Odkiaľ išiel? To presne nevieme, ak nešiel, ale jel, tak mohol ísť aj z väčšej vzialenosti. Predpokladáme, že išiel z jednej z okolitých obcí na Záhorí. Sú aj verzie, že išiel z Červeného Kameňa. Jedna z možností je, že jeho priezvisko Macek môže mať aj pôvod v Poľsku, alebo z Česka, keďže toto priezvisko je tam veľmi rozšírené. Tam však nemajú záznamy o tejto piesni. Mohol však prísť aj z Rakúska, keďže stade bolo viacero mostov na Záhorie. Táto otázka však ostáva otvorená.
  • Kto bol? Predpokladáne, že sa volal Matej – po záhorácky oslovovaný ako Macej, alebo Macek. Rodinný stav, zrejme bol ženatý, keďže ženu v piesni priamo oslovuje. Ovládal hru na hudobný nástroj a mlátil šošovicu – buď ako pracovnú náplň, alebo rekreačne. Predpokladáme, že bol Záhorák, aj keď čistokrvný Záhorák zrejme nebol, keďže sa na našom území bohato miešali gény rôznych národov. Keďže bol zrejme námedzný pracovník, tak bol zrejme poddaným. Podľa náboženstva bol pravdepodobne katolík, mohol byť však aj evanjelik, ak žil v 16. storočí, alebo pochádzal z Levár. Najmä ho však charakterizuje to, že sa stal nesmrteľným.

Nasledovalo živé a radostné vystúpenie folklórneho súboru Macejko na uvedenú pieseň.

konf2016_08

konf2016_09
Z hudobnej stránky sa na problematiku pozrel PhDr. Peter Michalovič, muzikológ zo Záhoráckeho múzea v Skalici.
  • Kritizoval úroveň niektorých prevedení piesne, kedy úpravy textu nechávajú poslucháčov na pochybách, či sa jedná o záhorácku pieseň, alebo východniarsku.
  • V spevníku Záhorácke pjesničky z roku 1949 na strane 64 je zapísaná pieseň Išeu Macek do Mauacek iba s jednou slohou, druhú do zborníku pridal až Janko Blaho v reedícii z roku 1954, ako interpret je uvedený Dr. Gejza Rehák, ktorého Malačania iste poznajú. Jedná sa o pomerne novú ľudovú pieseň, alebo umelú pieseň, ktorá zľudovela.
  • Z pohľadu hudobnej vedy sú melódia aj nápev pre náš región aj krajinu exotické. Obsahuje totiž interval zväčšenej sekundy, tzv. semiditonus, alebo hijátus. (Cis-B) Pripomína tzv. cigánsku stupnicu, ktorá by však mala obsahovať dva hijáty, ale v tejto piesni je len jeden.
  • Upozornil na zaujímavý hudobný obraz, keď sa k semiditonickému kvintakordu G mol hore pripája kvintakord D mol (tón E namiesto Es). Toto spojenie sa nazýva hyper-harmonickou mol-tonalitou. (podľa R. Kresánek).
  • Malá septima v tónine G mol vo vete „na hambálku“ značí smútok, ale potom sa to láme na radostnom a slávnostnom Ééj Macejko (Oktáva), čím je zaraz po smútku a je z toho radostná pieseň.
  • Pieseň sa objavila vo viacerých spevníkoch, od Blahu, Plicku, Klusáka, Teslíka, Izáka. Zoznam vydaní obsahuje rôzne verzie a aj spotvorenia (Izák: však ty vieš tú onú). Najstaršia verzia je zapísaná v Slovenských spevoch v roku 1882, zapísaná ako z okolia Kútov – Ondrejom Ralbovským Otépkom – farárom.
  • Pieseň je gajdošská, reprezentuje teda roľnícku tradíciu – kvintonálne piesne. Preto nám je taká príjemná a je populárna.
konf2016_11
Pokrivený obraz Macka ako idiota sa pokúsila napraviť psychologička Mgr. Magdaléna Drahošová (opäť v záhoráčtine)
  • Osobnosť človeka sa vyvíja, je v každom období života iná, človek sa mení, či už výchovou, alebo tým, čo zažije, preto sa ani o Mackovi nedá povedať paušálne, aká bol osobnosť. Z pesničky o Mackovi máme informácie, ktoré môžu znamenať rôzne veci. Charakter sa formuje medzi 5. a 6. rokom života
  • Macek bol zrejme pracovitý a mal pozitívne postoje (lebo išel robit). Je otázne, nakoľko bol sebavedomý, pretože nebol veľmi sebakritický (zapomjel si doma cepy, ale ocapí sa na ženu). Temperament je dedičný, získaný od svojich rodičov, Macek bol zrejme prevažne melancholik (išel, rozmýšlal, co bude, jak bude a pri tem rozmýšlaní zapomjel na jediné, co si mjel zebrat – cepy), ale mohol byť aj cholerický (Lebo dojde na to, že mu neco chýbá, tak co? Zahučí na ženu!)
  • Jeho výkonné vlastnosti boli nasledujúce: Intelekt je hlavným atribútom, tiež väčšinou dedičný. Inteligencia sa niekedy merala tzv. craniometriou (posmrtné meranie objemu lebky) Zrejme sa inšpirovali Mackom, ktorý všetky objemy meral objemom šošovice (Našel prázdnu ludskú lebku – no co urobí? Nasype šošovicu a odmjerá.) Dôležitý prínos meraním počtom šošovice je, že viac zrniek, viac myšlienok – zdá sa, že viac myšlienok, väčší prínos pre spoločnosť.
  • Gauss sa zrejme svojou krivkou inšpiroval tvarom Mackovho klobúka, čo dokazuje 2D aj 3D zobrazenie Gaussovej krivky. Označenie IQ je taktiež inšpirované Mackom – jeho cepami (i) a naklíčenou šošovicou (q).
  • Macek bol pravdepodobne nadpriemerne inteligentný, pretože takíto ľudia sú roztržití (zapomjel si cepy doma). Pravdepodobne vedel, kam ide, možno vedel čítať mapy, možno sa chcel v Malackách niečo dozvedieť. Napriemerne inteligentní majú tiež problémy vo vzťahoch, ako Macek so svojou ženou.
  • Prednášku zakončila morálnym apelom na ľudí, aby sa viac zaujímali o svojich blízkych, boli slušní a úctiví a inšpirovali tak svoje deti a urobili ich lepšími ľuďmi (osobnoscami).

Pokračovanie konferencie s ešte objavnejšími pohľadmi.

Konferencia o Mackovi

V sobotu 15. októbra sa v priestoroch malackého kina uskutoční historicky prvá konferencia venovaná Mackovi zo známej pesničky. Read more