Basketbal nie je hra pre hlupákov

Basketbal oslávil minulý rok v našom meste 60 rokov existencie. Básnik by napísal, že sa dožil diamantovej svadby, ale trápne klišé prenecháme radšej politikom. Malacké pohľady sa rozhodli navštíviť cez víkend 29. a 30. marca zápasy slovenskej ligy kadetov Malaciek proti chlapcom z Handlovej, resp. Považskej Bystrice. A zabávali sme sa. Hoci v Maline bolo ticho ako vždy (posledný „rámus“ tu narobili počas florbalovej kvalifikácie juniorov maďarskí fans). V oboch zápasoch sa z víťazstva tešili Malačania a my sme vyspovedali trénera tímu Braňa Ortha o situácii v malackom basketbale.

Malina dýcha prázdnotou, žiadna atmosféra, žiadny pokus o nastolenie bojovej atmosféry. V Malackách sa chodí azda len na mestskú futsalovú ligu. I na najvyšších miestach v hľadisku počuť pokyny trénerov hráčom, sem-tam nejaký ten vulgarizmus, emócie do športu patria. Na prvý zápas nastupujú malackí kadeti, teda šestnásťroční a mladší chlapci, v bielych dresoch s divým prasaťom na dresoch. Proti nim vyrukuje súper zvučného mena, Handlová je basketbalové mesto a preto si automaticky evokujeme, že favoritom budú hostia. Z omylu nás vyvedú úvodné minúty, kedy si tréner Handlovej vyberá oddychový čas, lebo jeho chlapci prehrávajú veľmi skoro 0:8. A náskok sa prehlbuje a už po prvom polčase je jasné, že víťazstvo zostane doma. Naši hráči sú evidentne lepší vo všetkých herných situáciách a Handlovčanov je nám po výsledku 92:32 (to nie je vtip) ľúto. Čakáme, že v nedeľu to proti Považskej Bystrici bude väčší boj, ale je to skoro to isté. Považania pôsobia dojmom zbitých psov a ich tréner len bezradne krúti hlavou: „Chlapci, ja tu trpím, načo sme sem vlastne išli? Pre toto? Vykašlem sa na celý basketbal, flákate to tu od začiatku a mňa už to nebaví!“ Malačania opäť „nakladajú“ a výsledok je tentoraz 94:65. „Tie výsledky sú zavádzajúce,“ vraví nám po zápase Braňo Orth. „Považská Bystrica i Handlová sú pod nami v tabuľke a víťazstvo nad nimi je skôr povinnosťou.“ Malačania teda splnili plán a môžu ešte smelšie pozerať smerom k ďalším zápasom v kadetskej lige.

Rozhovor s Braňom Orthom, trénerom basketbalistov Strojára Malacky

Braňo Orth nám pripadal počas oboch zápasov ako večne nespokojný typ človeka. I v závere, keď už bolo jasné, že jeho mužstvo vyhrá, prežíval stretnutia veľmi emotívne. „Keď máme náskok, tak vypustíme záver?“ Bojovalo sa do konca.

Ako sa máte?

Veľmi dobre..

Ako sa momentálne darí malackému basketbalu?

Myslím, že môžem povedať, že sme úspešní. Na mládežníckej úrovni dosahujeme pekné výsledky a máme niekoľko hráčov v reprezentácii.

Len na mládežníckej úrovni?

Malacký basketbal, to je v drvivej miere len mládež. Tej venujeme najviac času, je to predsa budúcnosť. Malacky majú i seniorský mužský tím, ktorý hráva bratislavskú ligu. Niekoľko rokov dozadu hrával druhú najvyššiu ligu na Slovensku, ale odhlásil sa.

Prečo sa odhlásil?

Hráči mali svoje povinnosti i mimo basketbalu a začali pociťovať nedostatok motivácie do zápasov v tejto súťaži. Každým rokom bojovali o záchranu v súťaži a zrejme ich to príliš nebavilo, tak sme družstvo odhlásili. Ale ako vravím, najviac pozornosti venujeme mladým hráčom.

Tak sa zamerajme na nich, koľko detí alebo, pardon, mladých ľudí hráva basketbal v Malackách?

Okolo 90 chlapcov a dievčat, rozdelených do 6 vekových kategórií. Klub spadá pod Telovýchovnú jednotu Strojár Malacky. Má dokopy približne 106 členov.

Zaujíma ma tých 6 vekových kategórií, viete ich konkretizovať?

Začnem od najmladších k najstarším takto: najmladší ročník 1999 až 2000 sú prípravkári, chlapci i dievčatá. Chlapci, ročník 1995 a 96 sú v kategórii mladších žiakov, najstarší, 14 a 15 roční sú kadeti. Dievčatá, narodené v rokoch 1997 a 98 patria do kategórie minižiačok, 13 a 14 ročné sú staršie žiačky. No a potom tu máme ešte tých mužov, ktorých sme spomínali.

To vyzerá, že o basketbal je v Malackách veľký záujem. To všetkých trénujete len vy?

Nie, nestíhal by som to. So mnou sme štyria tréneri, moji kolegovia sú Peter Ondruš, Karol Ivančík a Ivan Gvozdják. Títo traja zároveň hrávajú za mužský tím Strojára Malacky.

Na začiatku ste spomínali že máte úspechy, tak sa pochváľte…

Snažíme sa venovať čo najviac pozornosti našim mladým hráčom a úspechy nás, logicky, tešia. V súčasnosti má malacký basketbal 6 hráčov, ktorí sú v širšom výbere pre reprezentáciu Slovenska na medzinárodných súťažiach.

Česi majú pre túto situáciu krásne príslovie: „Kto dřív přijde, ten dřív mele!“

… prosím, povedzte nám, laikom, čo to je širší výber…

Je to prvý výber hráčov z jednotlivých basketbalových oddielov do reprezentácie. Napríklad, v Sarajeve sa v auguste tohto roka konajú majstrovstvá Európy hráčov U- 16 ( U- 16 znamená, že na šampionáte môžu hrať hráči maximálne 16 roční a mladší. Je to podobné, ako napr. vo futbale s našou úbohou reprezentáciou futbalistov do 21 rokov, ktorá nevie vyhrať nad Rakúskom, poznámka Malackých Pohľadov). Na samotných majstrovstvách môže byť v družstve maximálne 12 hráčov. Postup je ten, že najprv sa vyberie 25 chlapcov do širšieho výberu a z neho vyberú hráči 12 najlepších, ktorí pocestujú do Sarajeva.

Dva pohľady na život pod deravými košmi. Jeden musí brániť, druhý útočiť.

Je šanca, že sa naši hráči dostanú do toho užšieho výberu, ktorý bude hrať na turnaji?

U niektorých áno a dokonca veľká.

Ktorí to sú?

Najväčšou hviezdou malackého basketbalu je momentálne asi Boris Bojanovský. Ten sa podľa môjho názoru iste dostane do reprezentačného tímu pre spomínané ME do Sarajeva. Má len 15 rokov, je veľmi šikovný, inteligentný. Meria 206 centimetrov, vo svojej kategórii je najvyšší na Slovensku a tipujem, že o tých desať centimetrov ešte narastie. Už teraz oňho majú záujem viaceré európske kluby, či už z Českej republiky alebo Chorvátska a Talianska.
Ten ďalší sa volá Denis Pištelák, je tiež veľmi šikovný a s Bojanovským sa zúčastnili koncom marca na medzinárodnom turnaji vo Vilniuse v Litve. Aj uňho je predpoklad, že sa dostane na ME. Brány nie sú pre tento šampionát zabuchnuté ani pre ďalších dvoch našich hráčov, Denisa Čecha a Tomáša Uhera. U nich je síce pravdepodobnosť výberu neistejšia, ale sú to taktiež kvalitní a šikovní hráči. A veľmi inteligentní. Potom tu máme Adama Kuráka, ktorý má smolu, lebo je dlhodobo zranený alebo chorý, stále má nejaký zdravotný problém. Ale verím, že sa dá dokopy. A medzi dievčatami „hviezdi“ staršia žiačka Simona Marcová. Teraz hosťuje v Seredi, s ktorou bude hrať žiacke majstrovstvá Slovenska. V reprezentácii ju vybrali spomedzi 54 dievčat do užšieho výberu pätnástich, ktorý ešte zúžia na konečných 12 hráčok. Nepochybujem, že medzi nimi bude a pocestuje na budúci rok na ME. Je to šikovné dievča, má ohromný cit pre basketbal a skvelý, priam „fanatický“ prístup.

A predpokladám, že je tiež inteligentná…

Áno, samozrejme.

To len tak, spomenuli ste pri všetkých hráčoch, že sú aj veľmi inteligentní. Máte vôbec v klube nejakých hlupákov?

Nie

Inteligentní chlapci

Neverím, toľko inteligentov koncentrovaných na jednej palubovke, to je pomaly zázrak.

Nie je. Inteligencia je v basketbale a prízvukujem, najmä v basketbale, veľmi, veľmi dôležitá! Hráči musia byť pohotoví, v priebehu niekoľkých stotín sekundy zhodnotiť situáciu a vyriešiť ju správne. Basketbal je rýchla, dynamická hra, poprepletaná neskutočným množstvom herných variantov, ktoré sa v priebehu zápasu obmieňajú. Je dôležité na ne pružne reagovať a na to, aby ste všetko toto zvládli, je dôležitá tá inteligencia, o ktorej sa tu bavíme. (Malacké pohľady budú možno hrať na turnaji StreetFest, najprv však musia úspešne absolvovať IQ testy.)

Inteligentné dievčatá

Takže, ak som šikovný, technicky zdatný, vysoký, silný, rýchly, ohybný a neviem ešte aký, ale v hlave nemám okrem dnešných raňajok nič, tak sa nepresadím?

Nie na takej úrovni, o akej sa tu bavíme. Môžete hrávať basket pred domom s kamarátmi. Už sa mi stalo, že som nezobral niektorých chlapcov a dievčatá, ktorí sa mi nezdali byť na takej inteligenčnej výši, aby mohli zodpovedne nastupovať na zápasy.

Inteligentné prasa

Máte aj iné kritériá, podľa ktorých si vyberáte hráčov do tímu?

Mám, pravdaže…, ale nechcem ich komentovať a prezrádzať. Je to tajomstvo.

Boris Bojanovský! Inteligentný Boris Bojanovský!

A ako to vyzerá vo vašom inteligentnom družstve? Kolektív drží? Hráči sa neškriepia?

Atmosféra je skvelá a hráči sú medzi sebou dobrí kamaráti. Je to tiež mimoriadne podstatný fakt, keď chcem, aby tím fungoval. Kolektívny šport a najmä výsledky sú priamo úmerné tímovej jednote, ktorú treba budovať a neustále udržiavať. To je jasné.

Tabuľka pre nákres herných situácií. Pochopiť ju môžu len inteligentní. Pre ostatných sú to Akty X…

Ako to vyzerá s vašimi výsledkami v slovenských súťažiach?

Najprv hádam spomeniem systém súťaže. Začnem kadetmi. Kadeti hrávajú na začiatku oblastnú, západoslovenskú súťaž. Prví štyria z každej oblastnej súťaže (na Slovensku sú tri, poznámka Malackých pohľadov) postupujú do celoslovenskej ligy, ktorá sa hráva od januára… V lige teda hráva 12 družstiev.

… a vy ste postúpili, že?

Áno.

A aké máte ambície v lige?

Skončiť do ôsmeho miesta. To je v našich reálnych silách. Zatiaľ sme na siedmom mieste, takže sa nám darí.

… a to ešte nič nie je

Ak som správne pochopil, tak kadeti sú najstarší z mládežníkov. Správne som pochopil?

Správne…

Dobre. A teraz – máte ambície pokračovať s týmito chlapcami i v staršom veku, keď už budú juniori?

Na budúci rok by sme mali hrávať juniorskú ligu, takže áno. A aj dievčatá budú hrávať vyššiu súťaž. Teraz hrávajú ako staršie žiačky, ale budúci rok budeme hrávať kadetskú súťaž. Obávam sa, že naše „baby“ budú platiť nováčikovskú daň a budú dostávať výprasky. Ale treba to skúsiť. A potom, myslím, že v Malackách sa môže hrávať seniorská prvá liga. Je to druhá najvyššia súťaž a mohli by ju tu hrávať muži i ženy. Je škoda, že sme ju už hrávali a odhlásili sa z nej.

A čo mladšie kategórie, tým sa darí?

V mladších kategóriách je súťažný systém taký, že z každej oblasti postúpia dva najlepšie tímy na záverečný turnaj majstrovstiev Slovenska, ktorý sa koná každý rok v jednom meste a trvá tri dni. Na tomto turnaji sa rozhoduje o titule a medailách. Naše minižiačky by mohli tento rok postúpiť na tento turnaj…

Ako cestujete na zápasy? Autami, autobusom?

Aj tak, aj tak. Na východ zásadne vlakom.

Aká je spolupráca s rodičmi hráčov?

Výborná, nemôžem si sťažovať.

Ako dlho pôsobíte v malackom basketbale? myslím, teraz vy, konkrétne…

16 rokov ako funkcionár, 19 rokov ako hráč.

Stále vás napĺňa táto práca?

Stále môžem napredovať, môžem posúvať možnosti seba a svojho družstva. Baví ma to.

Presná nahrávka – záruka kvality

Čo hovoríte na úroveň basketbalu ako takého na Slovensku?

Som sklamaný, za posledných desať rokov išla úroveň značne dole. Môžu za to medziľudské vzťahy, najmä v najvyšších štruktúrach Slovenskej basketbalovej asociácie. V basketbale nie je poriadok, panuje nejednotnosť, konflikty a to škodí.

V Malackách je to lepšie, že?

U nás veci fungujú. Už som spomenul, že existuje skvelá spolupráca medzi klubom a rodičmi, dobrá nálada v družstvách. Basketbal v Malackách robia ľudia, ktorých to baví a ja som len rád.

Mohlo by v Malackách niekedy v budúcnosti existovať skvelé extraligové družstvo seniorov alebo žien, ktoré by hrávalo medzinárodnú súťaž, napr. ako ženský klub v Ružomberku alebo Košiciach?

Nemôžem to vylúčiť, ale iste nie v blízkej budúcnosti. Chod basketbalového klubu je finančne veľmi náročná záležitosť, najmä finančne. Ak je štedrý sponzor a pridajú sa k tomu dobré vzťahy medzi funkcionármi a chuť pracovať, tak sa to dá. Napríklad v takej Handlovej je basketbal šport číslo 1. Primátor mesta je niekdajší basketbalista, klub pracuje s niekoľkonásobne vyšším ročným rozpočtom , kým v Malackách sa vyčlenilo na všetky športové kluby 600 000 korún. Bez peňazí veľa vody nenamútite, ani keď máte kvalitných hráčov.

Vy organizujete i StreetFest v Malackách, je to teda i reklama malackému basketbalu…

Určite, Strojár Malacky je spoluorganizátor tohto podujatia, ktoré má už na Slovensku zvučné meno. Za výťažok z festivalu platíme našim basketbalistom rôzne sústredenia, chodíme na turnaje. Okrem toho napríklad organizujeme každoročný basketbalový ples. Pre zaujímavosť, je to najstarší ples v Malackách, minulý rok sa konal 53. ročník. A to je podľa môjho názoru skvelá spoločenská akcia. No a keď už sme pri minulom roku, tak minulý rok sme oslávili i výročie – 60 rokov malackého basketbalu.

Spomínali ste, že hrávate na turnajoch…

Hrávame, každý rok absolvujeme s každým družstvom aspoň 5 turnajov. Turnaj je veľmi pozitívny v tom, že skĺbime šport so zábavou. Za posledné roky sme boli na turnajoch v Prahe, vo Švajčiarsku, Taliansku, Chorvátsku atď. Organizujeme i rôzne sústredenia, ktoré majú najmä tréningový charakter.

Chcete ešte niečo povedať, niekoho pozdraviť?

Všetkých športovcov v Malackách, nech sa im darí a nenechajú sa ničím znechutiť.

Prísna pani (možno ešte slečna) rozhodkyňa. I rozhodcovia dokážu znechutiť športovcovi život…