Archive for category: Príroda

Týmto článkom by som rád nadviazal na staršie články Keď ešte Malačania Malinu radi mali… a Keď už Malačania prestali mať radi Malinu. Malacké pohľady sa väčšinou venujú pohľadom do minulosti, ja by som však v tomto článku rád nazrel trochu do budúcnosti. V posledných rokoch sa totiž téma obnovy Mpoaliny v meste, aj keď dnes už len Mlynského náhonu, z času na čas vyplaví na povrch a bola dokonca súčasťou predvolebnej kampane vo voľbách do VÚC v roku 2017. Aktuálne sa rozhoduje o budúcej podobe Richtárskej záhrady – parku pred Obecným domom, ktorého súčasťou môže byť aj obnovenie časti Mlynského náhonu. Rád by som preto problematiku prinavrátenia Mlynského náhonu na povrch priblížil trochu odbornejším názorom vyštudovaného vodohospodára.

Zatrubnenie alebo kanalizovanie toku patrí medzi najfatálnejšie zásahy človeka do vodného toku. Potok je tým zbavený prirodzeného života, zmizne z očí obyvateľov a obec často príde o ten posledný malý kus prírody, ktorý v nej ešte bol. V minulosti sa takýmto spôsobom občas riešili priestorové problémy v sídlach a všeobecná neschopnosť zabrániť znečisteniu vody a zápachu. Toto bola zrejme príčina zatrubnenia toku aj v Malackách, navyše umocnená výstavbou diaľničného privádzača. Ten totiž Mlynský náhon nielen križoval, ale jeho výstavbou tiež vznikol podjazd na Jesenského ulici, ktorý musel Mlynský náhon podtekať a teda musel byť vedený pod cestou. Dnešný koncept rehabilitácie sídelného prostredia predpokladá, že tieto uväznené toky budú znovu otvárané. S touto obnovou je však spojený veľký priestorový problém, keďže plochy, ktoré vznikli prekrytím toku sú dnes nejakým spôsobom využívané a v najhorších prípadoch sú na týchto miestach dokonca postavené stavby.

Krátko k súčasnému stavu

Mlynský náhon vzniká ako derivačný kanál Maliny vo vojenských lesoch kúsok za diaľnicou. Kamenným prahom je v tomto mieste Malina vzdutá a časť vody nateká do koryta Mlynského náhonu.

Práve tu vzniká jeden zo závažných problémov súčasného potoka, pretože hlavné koryto Maliny si našlo cestu okolo tohto kamenného prahu a tým pádom sa z času na čas stane, že voda vôbec nenateká do Mlynského náhonu. Toto je veľký problém nielen pre čistiareň odpadových vôd, pre ktorú Mlynský náhon slúži na riedenie vypúšťaných vôd, ale samozrejme z biologického hľadiska je neprípustné, aby tok vysychal a v podstate vymrel.

Ďalej náhon tečie smerom k diaľnici, kde je priepustom vedený popod samotnú diaľnicu. Stavidlo, ktoré je pred diaľnicou dnes vybudované, má slúžiť na reguláciu prietoku, pretože v minulosti došlo k nekontrolovateľnému natekaniu vody do náhonu, čo spôsobilo zaplavenie podjazdu a viacerých záhrad na Jesenského ulici. Toto zaplavenie si z detstva pamätám, v záhrade nám trčali len tyčky od paradajok a plával v nej sud. Rodičia samozrejme celý čas tŕpli, či voda nestúpne ešte viac a zaplaví aj náš dom.

Za diaľnicou tečie náhon na dnešné pomery v prehnane regulovanom koryte, uväznený betónovými kockami, poza záhradkársku osadu Olšiny a popri Padzelku smerom ku kúpalisku. Tu je tok skokovito zahĺbený, aby mohol gravitačne podtekať Jesenského ulicu, kde v minulosti pomerne často prichádzalo a aj v súčasnosti z času na čas prichádza k zaplaveniu podjazdu.

Odtiaľto je náhon vedený potrubím viac-menej v trase pôvodného toku, teda medzi Jesenského ulicou a diaľničným privádzačom, súbežne s diaľničným privádzačom ulicou na Brehu, ďalej Malým námestím a areálom Spojenej školy až k dolnému kostolu, kde opäť vychádza na povrch. Po povrchu tečie súbežne so Záhoráckou a Družstevnou ulicou, na konci ktorej opúšťa mesto Malacky. V tomto úseku je vodný tok veľmi pekne revitalizovaný, za čo vďačíme iniciatíve bývalých mestských poslancov Milanovi Valachovičovi s Otom Divinským.

Z vodohospodárskeho hľadiska dnes tok slúži ako recipient odpadových vôd z čistiarne odpadových vôd. Náhon ďalej ústi do Ježovky, tečúcej z Kostolišťa, a pri Jakubovských rybníkoch sa opäť stretáva s Malinou v mieste, kde Ježovka ústi do Maliny.

Problémy so zaplavovaním podjazdu

Podjazd na Jesenského ulici je miesto, kde je terén nad potrubím najnižšie položeným miestom na celej trase potrubia. Preto v situáciách, kedy potrubie z nejakého dôvodu nedokáže odviesť všetku vodu, dochádza k jeho zatopeniu. Keďže sú dažďové vpusty z podjazdu zaústené priamo do potrubia potoka, voda cez tieto vpusty „vyrazí“ na cestu a tu zostáva stáť až do momentu, kedy má potrubie dostatočnú kapacitu na jej odvedenie.

Potrubie má totiž len určitú kapacitu, teda dokáže previesť len určitý maximálny prietok a práve v momentoch, kedy je vody príliš veľa, dochádza k zatopeniu. Tento efekt je často využívaný v systéme protipovodňovej ochrany – poldre alebo retenčné nádrže sa napĺňajú len počas povodní a ďalej po toku pustia len určité bezpečné množstvo vody, čo je často zabezpečené práve potrubím s obmedzenou kapacitou.

V minulosti došlo niekoľkokrát k zatopeniu podjazdu z dôvodu, že pritekalo príliš veľa vody Mlynským náhonom spoza diaľnice. Tento problém je už však vďaka spomínanému stavidlu tesne pred diaľnicou snáď navždy vyriešený. Preto dnes dochádza k zatopeniu v omnoho menšom merítku a len pri výskyte veľmi intenzívnych zrážok.

A čo sa s týmto problémom dá robiť? Problém je veľmi komplexný a súvisí s tým, že dažďová voda je v súčasnosti veľmi rýchlo odvádzaná zo striech a spevnených plôch priamo do potrubia. Do potrubia pod mestom je totiž zaústených množstvo zvodov a dažďových vpustov. Ak by sa nám podarilo minimalizovať spevnené plochy a zachytávať alebo aspoň pozdržať dažďovú vodu predtým, ako odtečie, k problému by nedochádzalo.

Pri analýze zatápania v poslednom období sa došlo na ďalší problém – nevhodné osadenie mreží a pletiva cez potok pri dolnom kostole. Tieto mreže majú pravdepodobne zachytávať odpadky a špinu, aby sa nedostávala ďalej na súkromné pozemky, avšak bez potrebnej údržby a čistenia spôsobovali ďalšie zníženie kapacity, teda potrubím vďaka nim mohlo tiecť ešte menej vody než obvykle. Tento problém je v súčasnosti riešený, ale jednorazové vyčistenie prekážky v toku ho určite nevyrieši a mreža bude musieť byť odstránená. Zatiaľ však k ďalšiemu zatopeniu od posledného vyčistenia neprišlo.

Niektorí čitatelia si možno všimli, že počas intenzívnych lejakov dochádza aj k čiastočnému zatopeniu parkoviska pri športovej hale Malina. Jedná sa totiž o ďalšie miesto, kde je terén nízko nad potrubím a toto zatápanie má pravdepodobne rovnaké príčiny, ako v prípade podjazdu na Jesenského ulici.

Obnova Jursovho rybníka

Tému obnovy Jursovho rybníka otvoril primátor Juraj Říha počas predvolebnej kampane volieb do VÚC v roku 2017. Priestor pre tento rybník by mohol vzniknúť stavebnou úpravou nadjazdu, konkrétne zrušením ramena, ktoré ide popred Čiernu bránu Zámockého parku. (Ako by mohol vyzerať staronový pohľad zo Zámockého parku a ako vyzerá dnes krásne ilustruje Stroj času – Čierna brána.)

Takáto zmena bude možná až po výstavbe diaľničnej križovatky D2 Rohožník, čím sa zníži intenzita dopravy, čo je jednou z podmienok zrušenia ramena nadjazdu.  Nový rybník by sa však napriek tomu nenachádzal presne v mieste bývalého Jursovho rybníka, pretože ten bol situovaný v miestach, ktoré sú v súčasnosti presne pod nadjazdom. Dnes tadiaľto vedie chodník od Zámockého parku k záchytnému parkovisku.

Hlavným problémom obnovy Jursovho rybníka je okrem získania potrebnej plochy aj hĺbka uloženia potrubia, v ktorom je v súčasnosti Mlynský náhon vedený pod terénom. Keďže sa na rozdiel od Richtárskej záhrady táto oblasť nenachádza na okraji zatrubnenej časti potoka, hĺbka uloženia potrubia je veľmi limitujúcim faktorom. V šachte, ktorá je v súčasnosti najbližšie k miestu bývalého rybníka, preteká Mlynský náhon 4 metre pod terénom, čo je už pomerne veľká hĺbka na vytvorenie rybníka.

Jednou z možností riešenia tohto problému je rešpektovať súčasnú hĺbku uloženia potrubia a tým pádom vytvoriť rybník, ktorý bude tiež zahĺbený voči okolitému terénu. Mohol by tu však z technického hľadiska vzniknúť problém, pretože medzi prítokom a výpustom z rybníka musí byť určitý výškový rozdiel. A v prípade, že je už prítok do rybníka veľmi hlboko, odtok by musel byť tak zahĺbený, že by už nemal kam odtekať, bol by hlbšie ako pokračovanie potrubia. Odtok z rybníka by mohol byť tiež zabezpečený priepadom, tým pádom by nebolo nutné mať veľký výškový rozdiel medzi prítokom a odtokom, avšak rybník by nebolo možné vypustiť, len vyčerpať. 

Tento dnes problematický výškový rozdiel bol v minulosti zabezpečovaný dvoma rôznymi potokmi. Pôvodný Jursov rybník bol totiž napájaný z náhonu, ktorý tiekol aj v záhradách domov na Jesenského ulici a časťou Zámockého parku na Himmerov mlyn, odtok bol vedený do hlavného toku Maliny, pričom tieto toky sa opätovne stretali pri Sokolovni.

Druhou možnosťou je priviesť vodu k miestu bývalého Jursovho rybníka vo väčšej výške, podobne ako v minulosti, keď bol napájaný vyššie vedeným náhonom Maliny, ktorý úplne zanikol pri výstavbe diaľničného privádzača. Stopy po ňom však zostali dodnes, ako napríklad mosty na Sadovej ulici alebo koryto popod múr zámockého parku. Aj tieto stopy sa však postupne strácajú.

Priviesť vodu k obnovovanému rybníku vo väčšej výške si jednoznačne vyžaduje vyhnúť sa podjazdu na Jesenského ulici, kvôli ktorému je potok zahĺbený. A tým pádom sa táto možnosť stáva pomerne komplikovanou, pretože by bolo nutné nájsť potoku miesto na povrchu alebo v potrubí uloženom v menšej hĺbke pod povrchom, kadiaľ by bol k rybníku privedený.

Potok by musel byť upravený pred skokovitým zahĺbením za druhým kruhovým objazdom pri dnešnej NEO zóne, akýmsi spôsobom prevedený cez kúpalisko a parkovisko pri kúpalisku, zeleným pásom súbežne s Jesenského ulicou, cez detské ihrisko, ďalej popod Dubovského a Sadovú ulicu a cez súkromné pozemky do Zámockého parku a opäť cez súkromné pozemky k rybníku. Riešenie to teda nie je nereálne, ale pravdepodobne nerealizovateľné.

Existujú aj ešte menej reálne riešenia: vybudovanie úrovňovej križovatky Jesenského s diaľničným privádzačom alebo úplné zrušenie podjazdu. Každopádne, obnova Jursovho rybníka si vyžaduje samostatnú štúdiu s podrobnými geodetickými meraniami, na základe ktorých sa snáď nájde nejaké riešenie.

A čo ďalej za rybníkom?

Obnovou Jursovho rybníka sa revitalizácia Mlynského náhonu nemusí skončiť. Priestor na malý vodný tok v ďalšom úseku medzi Billou a Lidlom tu je. Teoreticky je možné trasovať potok po povrchu až po Sokolovňu. Takáto úprava by si však opäť vyžadovala určitý priestor, ktorý by vznikol najmä na úkor parkovacích miest pri Bille a športovej hale Malina. Ďalej, na Malom námestí, už takýto nezastavaný priestor nie je, trasa bývalého potoka je v súčasnosti zabraná cestou, bez ktorej sa v dnešnej dobe automobilovej mesto a jeho obyvatelia nezaobídu.

Obnova v rámci Richtárskej záhrady

Vedenie mesta už dávnejšie predstavilo projekt Richtárskej záhrady – parku pri bývalom obecnom dome, na ktorý sa mu podarilo získať pozemok. Na tomto mieste už došlo k terénnym úpravám a čaká sa na projekt, ktorý tomuto miestu udelí výslednú podobu.

V štúdii Richtárskej záhrady bol navrhovaný aj vodný prvok, avšak s obnovou náhonu sa v nej nepočítalo kvôli otáznej kvalite vody v toku. Preto si mesto dalo vyhotoviť chemický rozbor a ukázalo sa, že vo vode sú nadlimitné hodnoty dusičnatých látok. Tento problém je však riešiteľný, či už odstránením zdroju znečistenia alebo úpravou kvality vody vhodnou výsadbou, ktorá môže vodu prečisťovať.

Richtárska záhrada má však oproti obnove Jursovho rybníka obrovskú výhodu, keďže sa nachádza na okraji zatrubneného úseku Mlynského náhonu. Potok je tu tým pádom vedený relatívne plytko pod terénom, v rovnakej hĺbke ako v miestach, kde vychádza na povrch. Jeho úprava by teda bola pomerne jednoduchá a vyžadovala by si len vytvorenie koryta toku a prípadnú prekládku inžinierskych sietí. Dokonca je možné v tomto parku vytvoriť pretekané jazierko, ktoré by miestu dodalo veľké čaro.

Richtárskou záhradou sa prinavrátenie Mlynského náhonu na povrch opäť nemusí skončiť. V úseku od dolného kostola po Pribinovu ulicu stoja tejto myšlienke v ceste len parkovisko za okresným úradom a areál Spojenej školy s multifunkčným ihriskom.

Osobne som nesmierne rád, že súčasné vedenie mesta je myšlienke obnovy vodného toku v našom meste naklonené a podniká konkrétne kroky, vďaka ktorým sa snáď v budúcnosti podarí aspoň čiastočne Mlynský náhon prinavrátiť do mesta. Verím, že raz nastane doba, kedy dominantným prvkom každej ulice nebudú autá a parkovacie miesta a vzniknú plochy pre hodnotnejší verejný priestor a zeleň. V takom prípade by sa mohol Mlynský náhon obnoviť v celom úseku, v ktorom preteká cez mesto.