Rubrika príroda obsahuje články týkajúce sa prírody južného Záhoria v najširšom zmysle. V článkoch je zahrnuté okolie Malaciek, ale aj rieky Moravy či oblasť Malých Karpát. Niektoré články dokonca prekračujú hranice Záhoria. Súčasťou sú aj tipy na výlety v regióne.
Zákaz vychádzania z dôvodu epidemickej situácie má len niekoľko výnimiek, z ktorých najbezpečnejšia je pobyt v prírode s osobami z vlastnej domácnosti.Ponúkame niekoľko tipov na výlety v okrese Malacky, ktoré sa vyhýbajú intravilánom a vojenským lesom, kam je vstup momentálne zakázaný. Prosím choďte na ne iba s osobami z vlastnej domácnosti. Ak máte ďalšie tipy, píšte do komentárov a zoznam doplníme. Prehľad výletov nájdete aj v mape na konci článku.
https://malackepohlady.sk/wp-content/uploads/2021/01/Vylety_okres_Malacky_2020_tit.jpg10671600Miroslav Konečný//malackepohlady.sk/wp-content/uploads/2015/05/LOGO7.pngMiroslav Konečný2021-01-04 13:08:422021-02-13 13:48:57Kam na výlet do prírody v okrese Malacky
Týmto článkom by som rád nadviazal na staršie články Keď ešte Malačania Malinu radi mali… a Keď už Malačania prestali mať radi Malinu. Malacké pohľady sa väčšinou venujú pohľadom do minulosti, ja by som však v tomto článku rád nazrel trochu do budúcnosti. V posledných rokoch sa totiž téma obnovy Mpoaliny v meste, aj keď dnes už len Mlynského náhonu, z času na čas vyplaví na povrch a bola dokonca súčasťou predvolebnej kampane vo voľbách do VÚC v roku 2017. Aktuálne sa rozhoduje o budúcej podobe Richtárskej záhrady – parku pred Obecným domom, ktorého súčasťou môže byť aj obnovenie časti Mlynského náhonu. Rád by som preto problematiku prinavrátenia Mlynského náhonu na povrch priblížil trochu odbornejším názorom vyštudovaného vodohospodára.
Zatrubnenie alebo kanalizovanie
toku patrí medzi najfatálnejšie zásahy človeka do vodného toku. Potok je tým
zbavený prirodzeného života, zmizne z očí obyvateľov a obec často
príde o ten posledný malý kus prírody, ktorý v nej ešte bol. V minulosti
sa takýmto spôsobom občas riešili priestorové problémy v sídlach a
všeobecná neschopnosť zabrániť znečisteniu vody a zápachu. Toto bola
zrejme príčina zatrubnenia toku aj v Malackách, navyše umocnená výstavbou
diaľničného privádzača. Ten totiž Mlynský náhon nielen križoval, ale jeho
výstavbou tiež vznikol podjazd na Jesenského ulici, ktorý musel Mlynský náhon
podtekať a teda musel byť vedený pod cestou. Dnešný koncept rehabilitácie
sídelného prostredia predpokladá, že tieto uväznené toky budú znovu otvárané.
S touto obnovou je však spojený veľký priestorový problém, keďže plochy,
ktoré vznikli prekrytím toku sú dnes nejakým spôsobom využívané
a v najhorších prípadoch sú na týchto miestach dokonca postavené
stavby.
Krátko k súčasnému stavu
Mlynský náhon vzniká ako
derivačný kanál Maliny vo vojenských lesoch kúsok za diaľnicou. Kamenným prahom
je v tomto mieste Malina vzdutá a časť vody nateká do koryta
Mlynského náhonu.
Miesto, kde sa z Maliny oddeľuje Mlynský náhon. Kedysi tadiaľto viedla „hlavná“ cesta k rybníkom, dnes už sa tadiaľto prejsť kvôli činnosti bobra suchou nohou nedá.(Foto Adam Janík)
Práve tu vzniká jeden zo
závažných problémov súčasného potoka, pretože hlavné koryto Maliny si našlo
cestu okolo tohto kamenného prahu a tým pádom sa z času na čas stane,
že voda vôbec nenateká do Mlynského náhonu. Toto je veľký problém nielen pre
čistiareň odpadových vôd, pre ktorú Mlynský náhon slúži na riedenie vypúšťaných
vôd, ale samozrejme z biologického hľadiska je neprípustné, aby tok
vysychal a v podstate vymrel.
Malina si našla cestu okolo kamenného prahu (vľavo), v minulosti tu bývala väčšia hĺbka vody.(Foto Adam Janík)
Ďalej náhon tečie smerom
k diaľnici, kde je priepustom vedený popod samotnú diaľnicu. Stavidlo,
ktoré je pred diaľnicou dnes vybudované, má slúžiť na reguláciu prietoku,
pretože v minulosti došlo k nekontrolovateľnému natekaniu vody do
náhonu, čo spôsobilo zaplavenie podjazdu a viacerých záhrad na Jesenského
ulici. Toto zaplavenie si z detstva pamätám, v záhrade nám trčali len
tyčky od paradajok a plával v nej sud. Rodičia samozrejme celý čas
tŕpli, či voda nestúpne ešte viac a zaplaví aj náš dom.
Fotky zachytávajúce zaplavené záhrady domov na Jesenského ulici pod diaľničným privádzačom už po výraznejšom poklese hladiny. (Foto Adam Janík)
Za diaľnicou tečie náhon na dnešné pomery v prehnane regulovanom koryte, uväznený betónovými kockami, poza záhradkársku osadu Olšiny a popri Padzelku smerom ku kúpalisku. Tu je tok skokovito zahĺbený, aby mohol gravitačne podtekať Jesenského ulicu, kde v minulosti pomerne často prichádzalo a aj v súčasnosti z času na čas prichádza k zaplaveniu podjazdu.
Odtiaľto je náhon vedený potrubím viac-menej v trase pôvodného toku, teda medzi Jesenského ulicou a diaľničným privádzačom, súbežne s diaľničným privádzačom ulicou na Brehu, ďalej Malým námestím a areálom Spojenej školy až k dolnému kostolu, kde opäť vychádza na povrch. Po povrchu tečie súbežne so Záhoráckou a Družstevnou ulicou, na konci ktorej opúšťa mesto Malacky. V tomto úseku je vodný tok veľmi pekne revitalizovaný, za čo vďačíme iniciatíve bývalých mestských poslancov Milanovi Valachovičovi s Otom Divinským.
Z vodohospodárskeho hľadiska dnes tok slúži ako recipient odpadových vôd z čistiarne odpadových vôd. Náhon ďalej ústi do Ježovky, tečúcej z Kostolišťa, a pri Jakubovských rybníkoch sa opäť stretáva s Malinou v mieste, kde Ježovka ústi do Maliny.
Súčasné trasovanie mlynského náhonu v potrubí
Problémy so
zaplavovaním podjazdu
Podjazd na Jesenského ulici je miesto, kde je terén nad potrubím najnižšie položeným miestom na celej trase potrubia. Preto v situáciách, kedy potrubie z nejakého dôvodu nedokáže odviesť všetku vodu, dochádza k jeho zatopeniu. Keďže sú dažďové vpusty z podjazdu zaústené priamo do potrubia potoka, voda cez tieto vpusty „vyrazí“ na cestu a tu zostáva stáť až do momentu, kedy má potrubie dostatočnú kapacitu na jej odvedenie.
Potrubie má totiž len určitú kapacitu, teda dokáže previesť len určitý maximálny prietok a práve v momentoch, kedy je vody príliš veľa, dochádza k zatopeniu. Tento efekt je často využívaný v systéme protipovodňovej ochrany – poldre alebo retenčné nádrže sa napĺňajú len počas povodní a ďalej po toku pustia len určité bezpečné množstvo vody, čo je často zabezpečené práve potrubím s obmedzenou kapacitou.
V minulosti došlo niekoľkokrát k zatopeniu podjazdu z dôvodu, že pritekalo príliš veľa vody Mlynským náhonom spoza diaľnice. Tento problém je už však vďaka spomínanému stavidlu tesne pred diaľnicou snáď navždy vyriešený. Preto dnes dochádza k zatopeniu v omnoho menšom merítku a len pri výskyte veľmi intenzívnych zrážok.
A čo sa s týmto problémom dá robiť? Problém je veľmi komplexný a súvisí s tým, že dažďová voda je v súčasnosti veľmi rýchlo odvádzaná zo striech a spevnených plôch priamo do potrubia. Do potrubia pod mestom je totiž zaústených množstvo zvodov a dažďových vpustov. Ak by sa nám podarilo minimalizovať spevnené plochy a zachytávať alebo aspoň pozdržať dažďovú vodu predtým, ako odtečie, k problému by nedochádzalo.
Pri analýze zatápania v poslednom období sa došlo na ďalší problém – nevhodné osadenie mreží a pletiva cez potok pri dolnom kostole. Tieto mreže majú pravdepodobne zachytávať odpadky a špinu, aby sa nedostávala ďalej na súkromné pozemky, avšak bez potrebnej údržby a čistenia spôsobovali ďalšie zníženie kapacity, teda potrubím vďaka nim mohlo tiecť ešte menej vody než obvykle. Tento problém je v súčasnosti riešený, ale jednorazové vyčistenie prekážky v toku ho určite nevyrieši a mreža bude musieť byť odstránená. Zatiaľ však k ďalšiemu zatopeniu od posledného vyčistenia neprišlo.
Niektorí čitatelia si možno
všimli, že počas intenzívnych lejakov dochádza aj k čiastočnému zatopeniu
parkoviska pri športovej hale Malina. Jedná sa totiž o ďalšie miesto, kde
je terén nízko nad potrubím a toto zatápanie má pravdepodobne rovnaké
príčiny, ako v prípade podjazdu na Jesenského ulici.
Obnova Jursovho rybníka
Tému obnovy Jursovho rybníka otvoril primátor Juraj Říha počas predvolebnej kampane volieb do VÚC v roku 2017. Priestor pre tento rybník by mohol vzniknúť stavebnou úpravou nadjazdu, konkrétne zrušením ramena, ktoré ide popred Čiernu bránu Zámockého parku. (Ako by mohol vyzerať staronový pohľad zo Zámockého parku a ako vyzerá dnes krásne ilustruje Stroj času – Čierna brána.)
Takáto zmena bude možná až po výstavbe diaľničnej križovatky D2 Rohožník, čím sa zníži intenzita dopravy, čo je jednou z podmienok zrušenia ramena nadjazdu. Nový rybník by sa však napriek tomu nenachádzal presne v mieste bývalého Jursovho rybníka, pretože ten bol situovaný v miestach, ktoré sú v súčasnosti presne pod nadjazdom. Dnes tadiaľto vedie chodník od Zámockého parku k záchytnému parkovisku.
V týchto miestach bol kedysi Jursov rybník (Foto Adam Janík)Parcela bývalého Jursovho rybníka je dodnes vyčlenená v katastri a vedená ako vodná plocha. Vlastníkmi sú dokonca stále nebohí Jozef a Mária Jursovci.
Hlavným problémom obnovy Jursovho
rybníka je okrem získania potrebnej plochy aj hĺbka uloženia potrubia,
v ktorom je v súčasnosti Mlynský náhon vedený pod terénom. Keďže sa
na rozdiel od Richtárskej záhrady táto oblasť nenachádza na okraji zatrubnenej
časti potoka, hĺbka uloženia potrubia je veľmi limitujúcim faktorom. V šachte,
ktorá je v súčasnosti najbližšie k miestu bývalého rybníka, preteká
Mlynský náhon 4 metre pod terénom, čo je už pomerne veľká hĺbka na vytvorenie
rybníka.
Šachta bez poklopu pod diaľničným privádzačom na strane záchytného parkoviska, na dne ktorej tečie v súčasnosti Mlynský náhon. (Foto Adam Janík)
Jednou z možností riešenia tohto problému je rešpektovať súčasnú hĺbku uloženia potrubia a tým pádom vytvoriť rybník, ktorý bude tiež zahĺbený voči okolitému terénu. Mohol by tu však z technického hľadiska vzniknúť problém, pretože medzi prítokom a výpustom z rybníka musí byť určitý výškový rozdiel. A v prípade, že je už prítok do rybníka veľmi hlboko, odtok by musel byť tak zahĺbený, že by už nemal kam odtekať, bol by hlbšie ako pokračovanie potrubia. Odtok z rybníka by mohol byť tiež zabezpečený priepadom, tým pádom by nebolo nutné mať veľký výškový rozdiel medzi prítokom a odtokom, avšak rybník by nebolo možné vypustiť, len vyčerpať.
Tento dnes problematický výškový rozdiel bol v minulosti zabezpečovaný dvoma rôznymi potokmi. Pôvodný Jursov rybník bol totiž napájaný z náhonu, ktorý tiekol aj v záhradách domov na Jesenského ulici a časťou Zámockého parku na Himmerov mlyn, odtok bol vedený do hlavného toku Maliny, pričom tieto toky sa opätovne stretali pri Sokolovni.
Druhou možnosťou je priviesť vodu k miestu bývalého Jursovho rybníka vo väčšej výške, podobne ako v minulosti, keď bol napájaný vyššie vedeným náhonom Maliny, ktorý úplne zanikol pri výstavbe diaľničného privádzača. Stopy po ňom však zostali dodnes, ako napríklad mosty na Sadovej ulici alebo koryto popod múr zámockého parku. Aj tieto stopy sa však postupne strácajú.
Začiatok Dubovského ulice v roku 2009 (Foto Martin Macejka)Súčasný stav (Foto Adam Janík)V zámockom parku v roku 2006 (Foto Martin Macejka)Súčasný stav (Foto Adam Janík)
Priviesť vodu k obnovovanému rybníku vo väčšej výške si jednoznačne vyžaduje vyhnúť sa podjazdu na Jesenského ulici, kvôli ktorému je potok zahĺbený. A tým pádom sa táto možnosť stáva pomerne komplikovanou, pretože by bolo nutné nájsť potoku miesto na povrchu alebo v potrubí uloženom v menšej hĺbke pod povrchom, kadiaľ by bol k rybníku privedený.
Potok by musel byť upravený pred skokovitým zahĺbením za druhým kruhovým objazdom pri dnešnej NEO zóne, akýmsi spôsobom prevedený cez kúpalisko a parkovisko pri kúpalisku, zeleným pásom súbežne s Jesenského ulicou, cez detské ihrisko, ďalej popod Dubovského a Sadovú ulicu a cez súkromné pozemky do Zámockého parku a opäť cez súkromné pozemky k rybníku. Riešenie to teda nie je nereálne, ale pravdepodobne nerealizovateľné.
Existujú aj ešte menej reálne riešenia: vybudovanie úrovňovej križovatky Jesenského s diaľničným privádzačom alebo úplné zrušenie podjazdu. Každopádne, obnova Jursovho rybníka si vyžaduje samostatnú štúdiu s podrobnými geodetickými meraniami, na základe ktorých sa snáď nájde nejaké riešenie.
Skokovité zahĺbenie Mlynského náhonu pri Neo zóne (Foto Adam Janík)
A čo ďalej za rybníkom?
Obnovou Jursovho rybníka sa revitalizácia Mlynského náhonu nemusí skončiť. Priestor na malý vodný tok v ďalšom úseku medzi Billou a Lidlom tu je. Teoreticky je možné trasovať potok po povrchu až po Sokolovňu. Takáto úprava by si však opäť vyžadovala určitý priestor, ktorý by vznikol najmä na úkor parkovacích miest pri Bille a športovej hale Malina. Ďalej, na Malom námestí, už takýto nezastavaný priestor nie je, trasa bývalého potoka je v súčasnosti zabraná cestou, bez ktorej sa v dnešnej dobe automobilovej mesto a jeho obyvatelia nezaobídu.
Obnova v rámci Richtárskej záhrady
Vedenie mesta už dávnejšie predstavilo projekt Richtárskej záhrady – parku pri bývalom obecnom dome, na ktorý sa mu podarilo získať pozemok. Na tomto mieste už došlo k terénnym úpravám a čaká sa na projekt, ktorý tomuto miestu udelí výslednú podobu.
V štúdii Richtárskej záhrady bol navrhovaný aj vodný prvok, avšak s obnovou náhonu sa v nej nepočítalo kvôli otáznej kvalite vody v toku. Preto si mesto dalo vyhotoviť chemický rozbor a ukázalo sa, že vo vode sú nadlimitné hodnoty dusičnatých látok. Tento problém je však riešiteľný, či už odstránením zdroju znečistenia alebo úpravou kvality vody vhodnou výsadbou, ktorá môže vodu prečisťovať.
Parcela budúcej Richtárskej záhrady. Pod červeno-bielym zábradlím vyteká Mlynský náhon z potrubia späť na povrch. (Foto Adam Janík)
Richtárska záhrada má však oproti
obnove Jursovho rybníka obrovskú výhodu, keďže sa nachádza na okraji zatrubneného
úseku Mlynského náhonu. Potok je tu tým pádom vedený relatívne plytko pod
terénom, v rovnakej hĺbke ako v miestach, kde vychádza na povrch.
Jeho úprava by teda bola pomerne jednoduchá a vyžadovala by si len
vytvorenie koryta toku a prípadnú prekládku inžinierskych sietí. Dokonca
je možné v tomto parku vytvoriť pretekané jazierko, ktoré by miestu dodalo
veľké čaro.
Koridor, kadiaľ tiekol Mlynský náhon pokračuje otvoreným priestorom poza okresný úrad a cez areál Spojenej školy až po Pribinovu. (Foto Adam Janík)
Richtárskou záhradou sa
prinavrátenie Mlynského náhonu na povrch opäť nemusí skončiť. V úseku od
dolného kostola po Pribinovu ulicu stoja tejto myšlienke v ceste len
parkovisko za okresným úradom a areál Spojenej školy s multifunkčným
ihriskom.
Pohľad z Pribinovej ulice na jednu z šácht Mlynského náhonu pred areálom Spojenej školy. (Foto Adam Janík)
Osobne som nesmierne rád, že súčasné vedenie mesta je myšlienke obnovy vodného toku v našom meste naklonené a podniká konkrétne kroky, vďaka ktorým sa snáď v budúcnosti podarí aspoň čiastočne Mlynský náhon prinavrátiť do mesta. Verím, že raz nastane doba, kedy dominantným prvkom každej ulice nebudú autá a parkovacie miesta a vzniknú plochy pre hodnotnejší verejný priestor a zeleň. V takom prípade by sa mohol Mlynský náhon obnoviť v celom úseku, v ktorom preteká cez mesto.
https://malackepohlady.sk/wp-content/uploads/2020/08/f_MP-malina-malacky02.jpg5291000Adam Janík//malackepohlady.sk/wp-content/uploads/2015/05/LOGO7.pngAdam Janík2020-09-01 14:26:182020-09-01 21:33:43Budú mať Malačania opäť Malinu radi?
Úvod Po dlhšej odmlke vítam milovníkov histórie, prírody a/alebo železníc pri druhom pokračovaní rozprávania o zaniknutých úzkorozchodných malokarpatských železniciach (pozri prvú časť). Predstaviť druhú trasu mi trvalo oveľa dlhšie, než som si predstavoval. S príchodom jari začína totiž pre mňa ako botanika tzv. sezóna (končiaca až s príchodom zimy), a tá je často vyčerpávajúca a energie na nebotanické aktivity mi v nej vie zostať veľmi málo. Po dvoch rokoch sa mi však energiu a chuť do príbehu predsa len podarilo nazbierať a tak v rozprávaní môžeme pokračovať.
V prvej polovici 20. storočia existovali v malokarpatských lesoch desiatky kilometrov úzkorozchodných železníc, ktoré slúžili najmä na zvážanie dreva, prípadne kamenia, a taktiež na prepravu tovarov z miestnych výrobných objektov (chemických tovární, píl, mlynov a pod.). Najhustejšia sieť takýchto železníc bola v okolí Rohožníka, Lošonca a Dobrej Vody. Vo väčšine prípadov ich založili na svojich majetkoch Pálffyovci. Posledné z nich prestali fungovať v 50. rokoch minulého storočia, najmä vplyvom rozvoja automobilového priemyslu a útlmu výroby v chemických továrňach. S opustenými úzkorozchodnými lesnými železnicami tak zanikol jeden svet, ktorý trval pol storočia. Napriek tomu, že od týchto dôb nás delí mnoho rokov, v prírode Malých Karpát môžeme po tejto ére stále vidieť stopy. Stačí sa v krajine lepšie zadívať a vedieť čo treba hľadať. Čítať ďalej →
Zatúžili ste niekedy zdolať najvyššie vrchy Malých Karpát a pokochať sa ich majestátnymi výhľadmi, ale nevedeli ste kam sa vybrať? Predpokladám, že najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767,4 m n. m.) – väčšine z vás v tejto súvislosti asi zarezonuje. Ako je to však s ďalšími najvyššími vrchmi tohto pohoria, ktoré vypĺňa obzor východne od Malaciek? Viete, kde sú lokalizované najvyššie vrchy Malých Karpát, ako vyzerajú a ktoré sú to? Tento príspevok vám snáď pomôže lepšie sa v nich zorientovať. A prečo práve uvedený názov príspevku? Nuž preto, lebo ako majú Himaláje svoje osemtisícovky, majú Malé Karpaty svoje sedemstovky… Čítať ďalej →
Borská nížina je jednou z dvoch častí Záhorskej nížiny. Z geomorfologického hľadiska sa člení na 7 podcelkov (ich mená sú v tabuľke nižšie). Čítať ďalej →
V auguste 2016 sme si v botanických kruhoch pomyselne pripomenuli 90. výročie od prvého zaznamenaného splanievania líčidla amerického na Záhorí. Nie je však čo oslavovať. Ako mnohé iné, aj toto výročie by malo byť pre nás mementom, že aj dobre mienené veci sa ľuďom môžu vymknúť spod kontroly, a že veci vyzerajúce spočiatku neškodne a lákavo sa môžu zvrtnúť na kalamitu, ktorú už nie je možné zastaviť a jej škody odčiniť. Čítať ďalej →
https://malackepohlady.sk/wp-content/uploads/2016/12/f_MP-licidlo.americke.jpg5291000Pavol Mereďa//malackepohlady.sk/wp-content/uploads/2015/05/LOGO7.pngPavol Mereďa2016-12-12 17:16:422016-12-13 15:10:42Pred 90 rokmi začalo líčidlo americké obsadzovať Záhorie. Zamyslenie nad jedným jubileom
Muflóny sa objavili v Malých Karpatoch niekedy koncom 19. storočia. Zaslúžili sa o to veľkostatkári a známi poľovníci Mikuláš Pálffy z Malaciek a L. Károlyi zo Stupavy. Prinášame základné informácie o začiatkoch chovu muflónov u nás. Čítať ďalej →
https://malackepohlady.sk/wp-content/uploads/2012/07/f_MP-muflon.jpg6501000Martin Macejka//malackepohlady.sk/wp-content/uploads/2015/05/LOGO7.pngMartin Macejka2015-03-25 21:52:512015-04-16 08:01:41Muflón v Malých Karpatoch
Pod Plaveckým hradom sa nachádza niekoľko storočí známa jaskyňa, pomenovaná ako Plavecká jaskyňa. Je považovaná za prvú sprístupnenú jaskyňu na území Slovenska. Počas predposledného dňa roka 2014 bude prístupná pre verejnosť. Čítať ďalej →
Pred časom sme sa na Malackých pohľadoch venovali problematike vertikálnej zelene. Staré fotky nás inšpirovali k návratu k tejto téme. Popínavé rastliny na stenách budov nie sú totiž novým javom Čítať ďalej →
https://malackepohlady.sk/wp-content/uploads/2012/07/f_MP-vert-zel-940x390.jpg390940Martin Macejka//malackepohlady.sk/wp-content/uploads/2015/05/LOGO7.pngMartin Macejka2013-04-24 09:47:402013-05-23 06:01:13Vertikálna zeleň na pálffyovskom zámku v Malackách
Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s ich použitím.