Rubrika príroda obsahuje články týkajúce sa prírody južného Záhoria v najširšom zmysle. V článkoch je zahrnuté okolie Malaciek, ale aj rieky Moravy či oblasť Malých Karpát. Niektoré články dokonca prekračujú hranice Záhoria. Súčasťou sú aj tipy na výlety v regióne.
Súťaž Európsky strom roka 2024 bohužiaľ nedopadla pre nášho reprezentanta víťazne. S viac ako päťtisíc hlasmi totiž skončil až na predposlednom mieste. Súťaž vyhral poľský buk, na druhom mieste sa umiestnil buk z Normandie vo Francúzsku a tretie miesto obsadil tisícročný olivovník z talianskej Sardínie. Napriek tomu sa za tento výsledok nemusíme hanbiť.
Čítať ďalej →
Na začiatku 16. storočia doznieval stredovek, v Uhorsku sa blížila ku koncu vláda Jagelovcov, do Uhorska sa chystali Turci, Malacky a okolie vlastnili grófi zo Sv. Jura a Pezinka. A na kopci východne od Malaciek začal rásť strom, ktorý rastie dodnes. Pravdepodobne bol súčasťou lesa. Až o sto rokov prišli do mesta Pálffyovci, les premenili na park a v ňom vybudovali zámok. Po tristo rokoch Pállfyovci z Malaciek odišli a zámok s parkom prešli zaujímavým vývojom. V súčasnosti je vlastníkom mesto Malacky. Zámok je prístupný najmä počas letnej sezóny, park bez obmedzení celý rok.
Čítať ďalej →
Po dlhšej odmlke nabral som konečne sily na dokončenie päť rokov rozpracovaného príspevku zo série mapujúcej zanikajúce stopy malokarpatských úzkorozchodných železníc. Snáď si aj takto oneskorený diel nájde ešte svojich čitateľov a ja osobne budem mať pocit, že sériu „Po stopách malokarpatských úzkorozchodných železníc“ sa mi podarilo ako-tak so cťou naplniť, lebo tri príspevky sa na sériu podobajú oveľa viac ako dva. Nech mi láskavý čitateľ odpustí neaktuálnosť príspevku a ak bude treba aj jeho prípadné nudné pasáže. Prajem príjemné čítanie!
Čítať ďalej →Sobota 30. mája patrila skrášleniu zeleného priestoru pri potoku Malina neďaleko mlyna na Dolnom konci Malaciek. Okrem vyčistenia priestoru dobrovoľníci pod vedením Malackých zberačov zasadili osem stromov (tri hraby, dve jarabiny, vŕbu, lipa, liesku) a tri kríky. Zeleň tvorí zvukovú a vizuálnu bariéru od cesty.
Čítať ďalej →
Zákaz vychádzania z dôvodu epidemickej situácie má len niekoľko výnimiek, z ktorých najbezpečnejšia je pobyt v prírode s osobami z vlastnej domácnosti. Ponúkame niekoľko tipov na výlety v okrese Malacky, ktoré sa vyhýbajú intravilánom a vojenským lesom, kam je vstup momentálne zakázaný. Prosím choďte na ne iba s osobami z vlastnej domácnosti. Ak máte ďalšie tipy, píšte do komentárov a zoznam doplníme. Prehľad výletov nájdete aj v mape na konci článku.
Čítať ďalej →
Týmto článkom by som rád nadviazal na staršie články Keď ešte Malačania Malinu radi mali… a Keď už Malačania prestali mať radi Malinu. Malacké pohľady sa väčšinou venujú pohľadom do minulosti, ja by som však v tomto článku rád nazrel trochu do budúcnosti. V posledných rokoch sa totiž téma obnovy Mpoaliny v meste, aj keď dnes už len Mlynského náhonu, z času na čas vyplaví na povrch a bola dokonca súčasťou predvolebnej kampane vo voľbách do VÚC v roku 2017. Aktuálne sa rozhoduje o budúcej podobe Richtárskej záhrady – parku pred Obecným domom, ktorého súčasťou môže byť aj obnovenie časti Mlynského náhonu. Rád by som preto problematiku prinavrátenia Mlynského náhonu na povrch priblížil trochu odbornejším názorom vyštudovaného vodohospodára.
Čítať ďalej →
Úvod
Po dlhšej odmlke vítam milovníkov histórie, prírody a/alebo železníc pri druhom pokračovaní rozprávania o zaniknutých úzkorozchodných malokarpatských železniciach (pozri prvú časť). Predstaviť druhú trasu mi trvalo oveľa dlhšie, než som si predstavoval. S príchodom jari začína totiž pre mňa ako botanika tzv. sezóna (končiaca až s príchodom zimy), a tá je často vyčerpávajúca a energie na nebotanické aktivity mi v nej vie zostať veľmi málo. Po dvoch rokoch sa mi však energiu a chuť do príbehu predsa len podarilo nazbierať a tak v rozprávaní môžeme pokračovať.
V prvej polovici 20. storočia existovali v malokarpatských lesoch desiatky kilometrov úzkorozchodných železníc, ktoré slúžili najmä na zvážanie dreva, prípadne kamenia, a taktiež na prepravu tovarov z miestnych výrobných objektov (chemických tovární, píl, mlynov a pod.). Najhustejšia sieť takýchto železníc bola v okolí Rohožníka, Lošonca a Dobrej Vody. Vo väčšine prípadov ich založili na svojich majetkoch Pálffyovci. Posledné z nich prestali fungovať v 50. rokoch minulého storočia, najmä vplyvom rozvoja automobilového priemyslu a útlmu výroby v chemických továrňach. S opustenými úzkorozchodnými lesnými železnicami tak zanikol jeden svet, ktorý trval pol storočia. Napriek tomu, že od týchto dôb nás delí mnoho rokov, v prírode Malých Karpát môžeme po tejto ére stále vidieť stopy. Stačí sa v krajine lepšie zadívať a vedieť čo treba hľadať. Čítať ďalej →
Zatúžili ste niekedy zdolať najvyššie vrchy Malých Karpát a pokochať sa ich majestátnymi výhľadmi, ale nevedeli ste kam sa vybrať? Predpokladám, že najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767,4 m n. m.) – väčšine z vás v tejto súvislosti asi zarezonuje. Ako je to však s ďalšími najvyššími vrchmi tohto pohoria, ktoré vypĺňa obzor východne od Malaciek? Viete, kde sú lokalizované najvyššie vrchy Malých Karpát, ako vyzerajú a ktoré sú to? Tento príspevok vám snáď pomôže lepšie sa v nich zorientovať. A prečo práve uvedený názov príspevku? Nuž preto, lebo ako majú Himaláje svoje osemtisícovky, majú Malé Karpaty svoje sedemstovky… Čítať ďalej →
Borská nížina je jednou z dvoch častí Záhorskej nížiny. Z geomorfologického hľadiska sa člení na 7 podcelkov (ich mená sú v tabuľke nižšie). Čítať ďalej →
Martin Macejka
Martin Macejka
Pavol Mereďa
Malackí zberači