V druhej časti rozprávania sa vyberieme do malebného Dobrovodského kraja a predstavíme si dnes už zaniknutý úsek lesnej železnice idúci z dna Dobrovodskej doliny na hrebeňové partie Malých Karpát do lokality zvanej Antaličky.
V prvej polovici 20. storočia existovali v malokarpatských lesoch desiatky kilometrov úzkorozchodných železníc. Vo väčšine prípadov ich založili na svojich majetkoch Pálffyovci. Posledné z nich prestali fungovať v 50. rokoch minulého storočia. Napriek tomu, že od týchto dôb nás delí mnoho rokov, v prírode Malých Karpát môžeme po tejto ére stále vidieť stopy. Stačí sa v krajine lepšie zadívať a vedieť čo treba hľadať.
Zatúžili ste niekedy zdolať najvyššie vrchy Malých Karpát a pokochať sa ich majestátnymi výhľadmi, ale nevedeli ste kam sa vybrať? Predpokladám, že najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby – väčšine z vás v tejto súvislosti asi zarezonuje. Ako je to však s ďalšími najvyššími vrchmi tohto pohoria, ktoré vypĺňa obzor východne od Malaciek? Viete, kde sú lokalizované najvyššie vrchy Malých Karpát, ako vyzerajú a ktoré sú to? Tento príspevok vám snáď pomôže lepšie sa v nich zorientovať. A prečo práve uvedený názov príspevku? Nuž preto, lebo ako majú Himaláje svoje osemtisícovky, majú Malé Karpaty svoje sedemstovky…
Borská nížina je jednou z dvoch častí Záhorskej nížiny. Z geomorfologického hľadiska sa člení na sedem podcelkov. Krajinársky (ale aj rozlohou) je jej najcharakteristickejším podcelkom Bor, ktorý zaberá centrálnu časť nížiny. Bor je súvislá oblasť viatych pieskov, ktoré tvoria nízkopahorkatinný reliéf s uzavretými bezodtokovými zníženinami.
V botanických kruhoch sme si pripomenuli 90. výročie od prvého zaznamenaného splanievania líčidla amerického na Záhorí. Nie je však čo oslavovať. Aj toto výročie by malo byť pre nás mementom, že aj dobre mienené veci sa ľuďom môžu vymknúť spod kontroly, a že veci vyzerajúce spočiatku neškodne a lákavo sa môžu zvrtnúť na kalamitu, ktorú už nie je možné zastaviť a jej škody odčiniť.