Malina je ľavostranným prítokom Moravy, podľa encyklopédie má dĺžku 47 km a je tokom III. rádu. Pramení v Malých Karpatoch. Cez Malacky pretekala Malina od nepamäti. Najstaršie známe pomenovanie z roku 1206 znie Maliscapotoca. Malina dala zrejme meno mestu.
Pred Malackami vďaka nej vznikla v 18. storočí sústava rybníkov. Zo štvrtého rybníka smeruje Malina do mesta (v súčasnosti je jej veľká časť vedená v potrubí pod mestom).
Záznam z roku 1783 o Maline hovorí: „Rieka Malina, ktorá preniká veľmi nebezpečne, zanechávajúc mokriny a záplavy. Keď pretrhne hrádze panských rybníkov, všetko pokryje.” Povodne boli zaznamenané v rokoch 1820, 1876, 1884, 1897, 1901.
V roku 1820 boli rybníky zničené obrovskou povodňou. Sieť rybníkov obnovoval koncom 19.storočia pálffyovský lesný radca inžinier Gustav Bittner. V dôsledku povodní sa vybudovali vodné kanály znižujúce tok vody; po vybudovaní kanála do Jakubova (tzv. Vinohradský kanál obchádzajúci mesto, pretekajúci popri Troch duboch a cez Stupavskú ulicu) bola ešte za pálffyovských čias vytvorená sieť jakubovských rybníkov.
Malina sa za štvrtým rybníkom stáčala na juhozápad a prechádzala cez Malacky. Miestami tiekla vo dvoch oddelených korytách (pravé koryto bol tzv. mlynský náhon, kde bolo množstvo vody regulované) a miestami sa spájala do jedného koryta. Jej vodu využívali v Malackách tri mlyny – horný mlyn (v miestach pri dnešnej “perneckej” ceste), stredný mlyn (medzi železnicou a zámockým parkom) a dolný mlyn (na Dolnom konci, jediný aspoň čiastočne zachovaný).
Od horného mlyna tiekla Malina vo dvoch korytách. Mlynský náhon na jednom mieste tiekol cez zámocký park, potom vedľa zámockej brány smeroval k strednému mlynu a ďalej popod železnicu prechádzal v záhrade Malého kaštieľa a pokračoval smerom na západ. Druhé koryto prechádzalo viacmenej rovnobežne s mlynským náhonom, cez dnešné záhrady domov na ľavej strane Jesenského ulice, pod železnicou prechádzalo na inom mieste, tieklo ďalej pred Malým kaštieľom a s mlynským náhonom sa spájalo do jedného koryta pri dnešnej sokolovni.
V záhradách domov na dnešnej Záhoráckej ulici (na mieste dnešného Malého námestia) tiekla Malina v jednom koryte na Dolný koniec, približne kopírujúc líniu hlavnej ulice, ako vidieť na katastrálnej mape z roku 1914. Za farským kostolom sa opäť rozdelila na dve korytá. Mlynský náhon pokračoval v záhradách smerom k dolnému mlynu a ľavé koryto prešlo popod cestou a tieklo rovnomerne s ňou. Ďalší mlyn bol v Kostolišti.
Malina, bez ohľadu na škody, ktoré spôsobila pri povodniach, mala pre Malačanov veľký význam. Voda bola potrebná pre remeselníkov, poľnohospodárov. Používala sa na pranie, dokonca vraj aj na varenie. Pre zvieratá bola tiež dôležitá.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa začalo realizovať odvedenie potoka do kanála pod mestom. Malacky sa tým úplne zmenili.
