V rubrike Genius loci sa postupne venujeme významným a zaujímavým miestam a objektom v meste Malacky. Bez ohľadu na to, či budova je zachovaná, či si udržala svoju podobu alebo nie. V povedomí obyvateľov si stále tieto lokality a objekty zachovali svojho „ducha“.

Severínek – sv. František Xaverský

Sme svedkami historickej udalosti – presunu sochy sv. Františka Xaverského v Malackách. Po reštaurovaní sa socha, ľudovo označovaná ako Severínek, vráti na námestie, v porovnaní s pôvodným miestom sa však presunie o niekoľko metrov južným, resp. juhozápadným smerom. V článku zhrnieme dostupné informácie o soche, čím nadväzujeme na informácie publikované na našich stránkach v minulosti

Pôvod sochy

Nemáme žiadne presné informácie týkajúce sa dátumu, autora alebo iných okolností o vytvorení a umiestnení sochy na námestie pri kláštore. Najstarší možný dátum bol rok 1622. V tomto roku bol František Xaverský (1506-1552) vyhlásený za svätého. Zhodou okolností práve vtedy sa stali Pálffyovci malackými zemepánmi. Môžeme predpokladať, že k rozšíreniu sôch svätca na naše územie prišlo o niekoľko desaťročí neskôr. Na Morave začali vznikať sochy Františka Xaverského koncom 17. storočia. Najneskôr bola malacká socha vytvorená v roku 1740, keď ju už spomína kláštorná kronika františkánov. Predpokladáme, že k tomu prišlo ku koncu 17. storočia (z toho obdobia je napríklad zachovaná socha sv. Antona pri Čiernom kláštore a ochodza na veži farského kostola) alebo v prvých desaťročiach 18. storočia, keď sa za éry Mikuláša V. Pálffyho realizovalo v kláštore i v meste veľa umeleckých a stavebných diel. 

Balustrády Malacky
Porovnanie balustrád v Malackách. Hore zachovaná na ochodzi farského kostola Najsvätejšej Trojice z roku 1672. Dole zrejme o niekoľko desaťročí neskoršia, ktorá bola v minulosti pri soche Severínka.
Záhorácka ulica v Malackách
Časť námestia a dnešná Záhorácka ulica v Malackách okolo roku 1900
(Foto archív autora)

Svätec a pomenovanie sochy

Napriek istým pochybnostiam o tom, ktorý svätec je zobrazený na soche (tieto pochybnosti boli vznesené okolo roku 1990 a následne uvedené na pravú mieru), pramene v kombinácii so stvárnením sochy jednoznačne hovoria, že ide o sochu sv. Františka Xaverského. Malačania ju po istom čase začali ľudovo nazývať Severínek. Pravdepodobne nové označenie vychádzalo z podobnosti slov Xaver a sever, pričom postava na soche sa pozerá severným smerom. Nie je možné zistiť, kedy sa nové pomenovanie ujalo, ale používa sa dodnes. 

Pomenovanie Severín, ktoré sa príležitostne používa (napríklad na označenie nového polyfunkčného komplexu na námestí, ale aj na pomenovanie lekárne v medzivojnovom období), je až následnou odvodeninou (Xaverský – Severínek – Severín). Faktom je, že existoval aj sv. Severín, resp. niekoľko nositeľov tohto mena bolo vyhlásených za svätých. Je však zrejmé, že sv. Severín s malackou sochou nesúvisí.

Severínek, sv. František Xaverský, Malacky
Severínek
(Foto Martin Macejka)

Je zaujímavé, že v tesnej blízkosti františkánskeho kláštora sa nachádza socha jezuitského svätca. Prečo bol na ústredné miesto námestia vybraný práve František Xaverský? Pamiatkárka Eliška Kováčová píše, že „bývala osadzovaná skôr na vysokých stĺpoch ako dominanta v centre osídlení, čím sa zdôrazňoval jeho význam ako jezuitu pri upevňovaní katolíckej viery, spoluzakladateľa Tovarišstva Ježišovho a jedného z najväčších misionárov 16. storočia.”

Z tohto pohľadu mohla byť silným motívom rekatolizácia, ktorú presadzovali Pálffyovci. Je pravdepodobné, že objednávateľom sochy bol priamo tento šľachtický rod alebo niekto z ich vyšších úradnikov.

František Xaverský je dodnes patrónom misionárov, ale aj patrónom proti moru. Tento fakt mohol byť tiež dôvodom umiestnenia jeho sochy v Malackách. Možno aj prvoradým dôvodom, pretože svätec nie je zobrazený ako kazateľ (s vystretou rukou s krížom), ale ako kajajúci sa (s krížom pri tele a jednou rukou na hrudi). 

Severínek
Severínek
(Foto Martin Macejka)

Podoba sochy

Samotná socha predstavuje stojaceho svätca približne v životnej veľkosti. Pamiatkar Marian Havlík píše, že „upokojená kompozícia postavy s výrazom hĺbavosti a vnútornej sústredenosti je dielom zatiaľ neznámeho sochára spájajúceho barokovu tradíciu s novým klasicistickým názorom”. Postava má oblečenú reverendu, superpelíciu a okolo krku štólu. V jednej ruke drží kríž. 

Socha je umiestnená na vysokom kamennom stĺpe ukončenom korintskou hlavicou. Stĺp stojí na kamennom podstavci v tvare kvádra. Okolo sochy bola v minulosti kamenná ohrada – balustráda. Tá bola v druhej polovici 20. storočia odstránená. Symbolicky na mieste jej rohov zostali kamenné gule, neskôr umiestnené na stĺpikoch spojených reťazami. Podstavec s ochodzou boli umiestnené nad úrovňou terénu, dokladajú to historické fotografie a dodnes zachované dva kamenné stupne. Tieto schody, ktoré lemovali miesto bývalej balustrády zo všetkých štyroch strán, sa dostali pod úroveň terénu ostrovčeka križovatky.

Schody okolo Severínka
Kamenné schody okolo Severínka, január 2023
(Foto Martin Macejka)

Celé dielo vrátane schodov má pôdorys v tvare štvorca, ktorého čelná strana je (v pôvodnej polohe) rovnobežná s hlavnou, dnes Záhoráckou ulicou. Z hľadiska svetových strán nie je orientované na sever, ale otočené približne o 45 stupňov. Napriek tomu samotná socha pozerá severným smerom, keďže hlava je mierne otočená v porovnaní s telom.

Sv. František Xaverský, Malacky
Severínek a križovatka v Malackách, jeseň 2022
(Foto Martin Macejka)
Križovatka Malacky, Severínek
Schéma hlavnej križovatky v Malackách. Červenou farbou je zvýraznená línia cesty, zelenou pôvodná poloha Severínka
(Autor Martin Macejka)

Eliška Kováčová uvádza, že havarijný stav sochy, ktorej hrozilo zrútenie, bol impulzom na jej reštaurovanie v roku 1989. Na stĺp sa v roku 1990 vrátila kópia z umelého kameňa, kým pôvodná vápencová socha bola neskôr umiestnená v lapidáriu v pálffyovskej krypte Čierneho kláštora, kde je dodnes prístupná verejnosti.  

Dôvody presunu

V 70. rokoch 20. storočia sa vybudoval diaľničný privádzač do centra mesta. V rámci úpravy križovatky pri kláštore do dnešnej podob sa rátalo s presunutím Severínka do parku pred kláštorom. K realizácii vtedy napokon neprišlo. Presun sa stal témou opäť o takmer 50 rokov neskôr.

O plánovanom presune sochy bola verejnosť informovaná v marci 2022. Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, bolo potrebné súhlasné stanovisko pamiatkového úradu: “Mesto navrhlo jeho premiestnenie na dôstojnejšie miesto, konkrétne na pripravované nové pešie námestie. Pamiatkový úrad s týmto návrhom súhlasil. Severín sa teda presunie o pár metrov ďalej a bude súčasťou námestia, ktoré vznikne nad podzemnou garážou v centre mesta,“ píše sa v správe na mestskej webstránke. Okrem uvedených dôvodov k rozhodnutiu zrejme prispelo plánované budovanie cyklotrasy, ktorá by mala prechádzať práve v časti ostrovčeka, kde sa nachádzal Severínek.

V decembri 2022 pred vianočnými sviatkami bola demontovaná socha a stĺp, podstavec spolu so schodmi bol dočasne uložený začiatkom januára 2023.


Zábery z demontáže sochy Severínka v Malackách v decembri 2022 (Zdroj: FB Múzeum Michala Tillnera)

Čo bude ďalej?

Podľa aktuálnych plánov zverejnených na novej webstránke venovanej námestiu je umiestnenie Severínka na nové miesto spolu s kolaudáciou námestia naplánované na jar 2023. Socha by mala stáť na severnom okraji námestia a od cesty by ju mali oddeľovať stromy. 

O presunutí Severínka teraz nemá zmysel veľmi polemizovať, rozhodnutie už padlo. No bolo by potrebné poučiť sa a v budúcnosti postupovať tak, aby nebolo výsledkom debaty úzkej skupiny ľudí, ale naopak širšej (odbornej) diskusie. Je zrejmé, že vždy budú proti sebe stáť dva protichodné pohľady – či presunúť sochu na dôstojné miesto alebo ju ponechať na historickom mieste a prispôsobiť okolie tak, aby vynikla. Nech už bude potom výsledné rozhodnutie akékoľvek, jeho váha bude väčšia.

Severínek a križovatka

Zdroje:

  • HALLON, Pavol. Z dejín malackej farnosti. Malacky, 1993, s. 78.
  • HAVLÍK, Marian. Súčasnosť pamiatok v meste. In BELLAN, Stano, Vladimír ŠÍP a Vladimír YURKOVIC. Malacky: 1206-2006. Malacky: Mesto Malacky, 2006.
  • KOVÁČOVÁ, Eliška. Kamenné skulptúry a drobná sakrálna architektúra v Malackách, in: Malacky a okolie 4, Malacky 2011, str. 83-84.
  • KOS, Lukáš. Ikonografické zobrazení Františka Xaverského v barokní kamenné skulptuře na území střední a jižní Moravy. Bakalárska práca. Olomouc: Univerzita Palackého, 2010. Dostupné online https://theses.cz/id/7tnkxi/126127-719508841.pdf
  • -lp-. Severínek dostane dôstojnejšie miesto. 21. 3. 2022. Dostupné online:   https://malacky.sk/severinek-dostane-dostojnejsie-miesto/
  • Sv. František Xaverský, dostupné online: https://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Xaversk%C3%BD

Nová Športka – budova dnešného MCK

Budova dnešného Mestského centra kultúry Malacky (MCK) na Záhoráckej ulici bola postavená v 80. rokoch 20. storočia ako účelová budova reštaurácie nazvanej Nová Športka. Jej funkcia sa niekoľkokrát menila. Pozrieme sa na vývoj budovy a miesta, na ktorom stojí.

Čítať ďalej

Genius loci (33) – Vila doktora Rosináka

Jedným zo starších domov v Malackách je niekdajšia prvorepubliková vila, ktorá pôvodne patrila lekárovi dr. Alexandrovi Rosinákovi. Slúžila ako ambulancia a byt. Neskôr v nej sídlili detské jasle, knižnica a naposledy predajňa elektroniky. Dnes už budova nepripomína svoj pôvodný vzhľad a účel. Pozrieme sa na ňu bližšie.

Čítať ďalej

Genius loci (32) – Dom na Záhoráckej ulici č. 7

Medzi charakteristické domy centra Malaciek patrí nenápadný dvojpodlažný dom vedľa hotela Tatra, ktorý na konci medzivojnového obdobia postavil neskorší starosta Martin Spusta. Na prízemí sú obchodné priestory, poschodie je vyhradené bývaniu.

Čítať ďalej

Stará Športka

Ak by sme sa preniesli takých 50 rokov dozadu a vybrali sa na prechádzku v Malackách od kláštora v centre po kostol na Dolnom konci, tak by sme sa určite zastavili na pivo v starej Športke. A ak by bolo pekné letné počasie, sadli by sme si vzadu von na čerstvý vzduch.

Čítať ďalej

Genius loci (31) – Pošta v Malackách

Malacká pošta sídli v jednej budove na Zámockej ulici už takmer 80 rokov. Článok v rubrike Genius loci nadväzuje na text venovaný susedným bytovým domom na Partizánskej ulici, ktoré boli postavené na bývalom pálffyovskom pozemku. Pozemok bol rozľahlý a po postavení uvedených domov a vybudovaní cesty pred nimi zostala ešte dosť veľká parcela pre ďalšiu stavbu – práve tam postavili poštu. 

Čítať ďalej

Genius loci (30) – Bytové domy na Partizánskej ulici v Malackách

Po vzniku Československa v roku 1918 získalo ministerstvo obrany veľkú časť pálffyovských lesov. Usadila sa tu armáda, pri Malackách začali pôsobiť delostrelci. V meste vznikol rozsiahly problém s ubytovaním vojakov. Súčasne sa ukazoval nedostatok ubytovacích kapacít pre štátnych úradníkov, ktorí spravidla nepochádzali z Malaciek a okolia. Problém mali vyriešiť bytové domy.

Čítať ďalej

Genius loci (29) – Sternov dom alebo Komunál

V strede hlavnej ulice Malaciek medzi oboma kostolmi stále stojí niekoľko historických, vyše storočných domov. Jedným z nich je aj dom patriaci od konca 19. storočia židovskej rodine Sternovcov. Neskôr v dome sídlili Komunálne služby mesta Malacky, preto sa dom ľudovo označoval ako „Komunál“. Dnes je dom sídlom banky.

Čítať ďalej

Genius loci (28) – Lekáreň Friedrichovcov v Malackách

Dvojpodlažný dom lekárne a bytu Jána Friedricha na Záhoráckej ulici v Malackách je svedkom 140 rokov života mesta. V druhej polovici 19. storočia bol postavený ako dvojpodlažný moderný dom, aký v Malackách nemá obdobu. Dnes je skôr nenápadný. Patrí však medzi najvzácnejšie stavebné pamiatky Malaciek.

Čítať ďalej

Genius loci (27) – Nájomný dom Rudolfa Blažíčka na Radlinského ulici

Na Radlinského ulici v Malackách pri hlavnej ceste stojí v rade bytoviek budova, ktorá dnes už nie je nápadná. Pritom v čase postavenia, po roku 1940, istotne vzbudzovala pozornosť. Postavil ju miestny podnikateľ Rudolf Blažíček ml.

Čítať ďalej