Rok 2024 znamenal pre AC Malacky jeden z najúspešnejších rokov v histórii nášho klubu. Či už výsledky hodnotíme z pohľadu medzinárodného alebo domáceho. Prvýkrát v histórii nášho klubu sme mali na vrcholných podujatiach štyroch účastníkov! Rebecca Slezáková sa dokonca prebojovala v Peru na majstrovstvách sveta juniorov do finále, kde obsadila siedme miesto. Na majstrovstvách Európy dorastu sme mali až troch účastníkov.
Malacky sú malé mestečko, ktoré sa nemá veľmi čím pýšiť. Ja si ho památám už tak 60 rokov a v mojej pamäti by som tie roky rozdelil na také tri obdobia.
Možno sa niekomu z vás donieslo, že by sa mala stavať na mestskom štadióne kompletná atletická dráha. Nie je to lacná záležitosť a vyjde to cez milión eur. Slovenský atletický zväz nám odklepol 250 000 a zvyšok má zohnať mesto. Zväz nám v tomto veľmi nepomohol, pretože mohol priklepnúť 450 000, ale rozhodol sa prispieť menšími sumami na viac projektov. To je fakt, ktorý treba brať na vedomie. Mesto však túto ponuku prijalo a pustilo sa do projektu. Samozrejme a tu je kameň úrazu. Postaviť alebo nepostaviť!? V tejto chvíli nikto nevie, ako to dopadne. Ja by som sa len chcel pozrieť na túto problematiku očami predsedu Atletického klubu AC Malacky a objasniť náš atletický postoj.
Ak by sme sa preniesli takých 50 rokov dozadu a vybrali sa na prechádzku v Malackách od kláštora v centre po kostol na Dolnom konci, tak by sme sa určite zastavili na pivo v reštaurácii Športka. A ak by bolo pekné letné počasie, sadli by sme si vzadu von na čerstvý vzduch. Športka patrila medzi top šenky a to nielen pre výhodnú polohu, ale aj pre svoj genius loci. Jednoducho mala čaro a preto na ňu veľa Malačanov nedalo dopustiť. Stála tam, kde dnes stojí AFK.
V Malackách máme kláštor s kostolom, ale aj samostatný kostol. Kláštor s kostolom stojí v centre, nuž a kostol je na Dolném konci, lepšie povedané na jeho začiatku. Všetko za kostolom je už Dolný konec. Ale pozor! Nie vždy tomu bolo tak.
Prechádzal som sa Malackami a spomínal na staré časy. Len málo miest mi ich pripomína. Teda lepšie povedané, spomínal som na moje mladé časy. A ako som kráčal po chodníku oproti Tatre, môj pohľad sa zastavil na troch domoch, ktoré mi okamžite pripomenuli moje detstvo.
Vlado Handl: „Moja starenka sa narodila v roku 1890 v časoch Rakúsko-Uhorska. V Malackách vládli Pálffyovci a starenkin otec bol kočiš u Mikuláša XIII. Vraj to bol dobrý „panovník“ a starenka mi spomínala, ako ho stretla v zámockom parku, keď bola ešte malé dievčatko. Pohladkal ju po hlave, spýtal sa, čia je, a dal jej zlatku.“
Gajdár – dom, ktorý tvoril časť histórie Malaciek a bez ktorého si ja osobne Malacky neviem predstaviť. Bohužiaľ, budem si musieť zvykať. Gajdár odchádza do histórie a ostanú len spomienky. Gajdár bol vstupnou bránou na Rádek. Prešli ste cez rampy a boli ste na Rádku, ktorý vás privítal Gajdárom. Tam sa zhromažďovalo jadro ráčanských chlapov, tam sa písala história tejto svojráznej časti Malaciek.
Ak sa pozrieme na rok 2017 z pohľadu nášho atletického klubu, tak môžeme byť spokojní. Darí sa nám zvyšovať členskú základňu, naši zverenci nám robia radosť, nosíme medaily z majstrovstiev Slovenska a naši pretekári sa zúčastňujú aj medzinárodných podujatí.
Tréner ako Fénix zázračne vstane z popola plný nových síl a nápadov a často nemôže zaspať, pretože dlho do noci sa mu honia v hlave nápady, ako všetko posunúť tam, kde to ešte nemal, ale kde by to chcel mať. Nuž a preto existujú na Slovensku atletickí tréneri, ktorí sú finančne a spoločensky nedocenení, ktorí majú problémy vďaka atletike a ak by ste sa ich pýtali, či to bolo márne, povedia opak, že to bolo skvelé. Lebo vedia že to, čo im dá atletika, by inde nedostali.