Požiar Čierneho kláštora 1910

Na začiatku 20. storočia zasiahol malacký Čierny kláštor ničivý požiar, ktorý spôsobil značné škody. V akcii bolo niekoľko hasičských zborov, do hasenia sa zapojili aj vojaci a do odstraňovania následkov požiaru množstvo ľudí z mesta a okolia. O udalosti sa písalo v dobovej tlači, informácie sme našli v šiestich periodikách, dopĺňa ich záznam v kláštornej kronike, ktorý zapísal gvardián P. Adalbert Macháček (Machácsek).

Príčiny požiaru

Kláštor mal pôvodne dve nadzemné podlažia, pričom južné a východné krídlo bolo v roku 1890 zvýšené o jedno poschodie. Článok v Budapesti Hírlap priniesol v úvode článku venujúcom sa požiaru stručný prehľad histórie objektu Čierneho kláštora siahajúci do predpálffyovských čias (zemepáni Balassovci) a opis objektu.

Požiar vypukol v nedeľu 27. decembra 1910 okolo poludnia, resp. predpoludním, v tom čase bolo v kláštore 44 rehoľníkov. Vznikol na druhom poschodí v podlahe nad kuchyňou. Františkáni písali o neznámej príčine, noviny zase o dôsledku poškodenia komína nad ohniskom resp. o dôsledku prekurovania. V Budapesti Hírlap sa objavilo tvrdenie, že vypuknutiu požiaru predchádzalo niekoľkodňové tlenie.

Požiar nebol spozorovaný bezprostredne po vypuknutí. „Keďže veľké množstvo snehu nahromadeného na streche zabránilo šíreniu plameňov, oheň zostal v strešnej konštrukcii a bol objavený až oveľa neskôr,“ informovali noviny Pressburger Zeitung.

Priebeh hasenia požiaru

„Rehoľníci práve obedovali, no jedlo narýchlo prerušili a pustili sa do záchranných prác. Požiar rýchlo zalarmoval celú obec,“ napísali v Budapesti Hírlap.
Na miesto dorazili malackí dobrovoľní hasiči so štyrmi striekačkami pod vedením Ignáca Roszkopfa, neskôr aj hasičské zbory z Veľkých Levár, Plaveckého Štvrtka a Lábu. „Na drevenej konštrukcii druhého poschodia vypukol oheň s obrovskou silou; čoskoro horela takmer celá strecha kláštora aj strecha kostola,“ uvádza sa ďalej v článku.

O štvrť na dve žiadali Malačania telefonicky o rýchlu pomoc bratislavských kolegov, ktorí v rekordnom čase zabezpečili všetko potrebné vrátane prevozu techniky vlakom a osobitným vozom, ale ešte pred odchodom boli odvolaní s odôvodnením, že požiar je vzhľadom na rozsah neuhasiteľný.

Napriek tomu veliteľ bratislavských dobrovoľných hasičov Johann Sendlein pricestoval najbližším vlakom do Malaciek a po pol tretej prevzal velenie pri hasení. Ako uvádza obsiahla správa v novinách Westungarischer Grenzbote, presvedčil sa, „že kláštor horí zo všetkých strán, ale nie o tom, že pomoc dobrovoľného hasičského zboru z Prešporku by bola zbytočná.“ Autor článku vyjadril presvedčenie, že pomoc z Bratislavy mohla úspešne uhasiť požiar. (Ten sa podarilo dostať pod kontrolu na druhý deň ráno, ale ešte niekoľko dní pretrval.)

O dve hodiny neskôr prijali v Bratislave ďalšiu žiadosť o pomoc, výsledkom bol príchod vyše 40 ženistov, ktorí pricestovali do Malaciek osobitným vlakom. Ich veliteľmi boli poručíci Schneider a Olborich.

Hasiči pracovali niekoľko hodín bez prestávky a požiar sa stále nepodarilo uhasiť, až príchod bratislavských posíl im umožnil trochu oddychu. Pomohlo aj množstvo ľudí (nehasičov) z mesta a okolia.

Podľa kláštornej kroniky oheň horel týždeň, jeho šíreniu pomohol drevený nábytok a iné horľavé materiály. „Všetci bratia, ako aj občania mesta Malacky, aj zo susedných dedín Kostolište a Plavecký Štvrtok, ktorí prišli na pomoc, neúnavne pracovali vo dne v noci na uhasení požiaru,“ uvádza sa v kronike.

Rozsah škody

Podľa novinovej správy vo Westungarischer Grenzbote zhorela celá strecha kláštora a druhé poschodie bolo úplne zničené. Lokálne škody boli aj na prvom poschodí, keďže strop prvého poschodia tvorila drevená konštrukcia, ktorá nezabránila šíreniu požiaru. Naopak tehlová klenba tvoriaca strop prízemia požiaru odolala a prízemie tak zostalo nepoškodené. Kláštorný kostol zostal tiež bez strechy, ale do interiéru sa oheň takmer nedostal, poškodil len časť stien a zrútil sa veľký luster visiaci zo strechy. Veža zostala uchránená úplne. Článok uvádza, že do rozsahu škôd treba zarátať aj zničené predmety uložené na povale. Františkáni v kronike podrobne opísali časti kláštora, ktoré zostali nepoškodené, ako aj tie, ktoré boli neobývateľné.

Františkáni sa po spozorovaní požiaru snažili zachrániť, čo sa dalo. Budapesti Hírlap opisuje, že vnútorné zariadenie kláštora prenášali do prízemných častí, ktoré vzhľadom na klenuté stropy poskytovali nádej, že odolajú požiaru. Medzi zachránenými predmetmi bolo aj vybavenie fyzikálneho laboratória, ktoré slúžili kláštornej škole. „Bohatá knižnica a archív sa nachádzali v jednej miestnosti na prízemí, kam sa oheň nedostal,“ uvádza sa v článku. Cennosti kostola, bohoslužobné predmety, zástavy a omšové rúcha preniesli františkáni do kláštora vincentiek v Malom kaštieli.

Reakcia kláštora a odstraňovanie následkov

Kláštorná kronika uvádza, že takmer celé osadenstvo kláštora z Malaciek odišlo. Študenti filozofie so svojimi lektormi sa začiatkom decembra presťahovali do skalického kláštora, kde pokračovali vo vzdelávaní. Do spomínaného kláštora sa presťahovalo aj mnoho laických bratov. V Malackách zostali len traja pátri s niekoľkými laickými bratmi a počas zimy v schátranom kláštore veľmi trpeli. Omše slúžili čiastočne vo farskom kostole a čiastočne v kaplnke rehoľných sestier vincentiek v Malom kaštieli, pretože prístup do kláštorného kostola bol vedením mestečka zakázaný až do vianočných sviatkov. V rozpore s uvedeným zápisom novinový článok v Budapesti Hírlap obsahuje tvrdenie, že „väčšina rehoľníkov a seminaristov zostáva v Malackách, iba dvanásť seminaristov odišlo spolu so svojím prefektom do kláštora v Skalici.“

Pressburger Zeitung informoval, že budova bola poistená. Patrón kláštora Mikuláš XIII. Pálffy, ktorý v tom čase nebol v Malackách, dal podľa kroniky pokyn na obnovu objektu, ktorú viedol panský inžinier Matej Sajovič. Prvým krokom bola práve oprava kostola, vďaka ktorej sa už na sviatok Narodenia Pána (Vianoce) za veľkej radosti veriacich slávila bohoslužba. V januári navštívil objekt patrón s manželkou, pričom obnova kláštora ešte nebola dokončená. Až v apríli „klerici, študenti, otcovia lektori a mnohí laickí bratia s radosťou vstúpili do kláštora, ktorý milovali“. V rámci opráv bol v kláštore zavedený vodovod.

Ohlasy na požiar v slovenských novinách

Slovenská tlač informovala o požiari stručne a svojsky, našli sme zmienky len v dvoch novinách. Národný hlásnik o rozsah škôd zveličil bulvárnym spôsobom, o kostolnej veži dokonca informoval nepravdivo:

„Kláštor zhorel. Z Malaciek oznamujú: V nedeľu na poludnie vypukol vo františkánskom kláštore požiar, ktorý sa napriek výdatnej pomoci hasičov hneď rozšíril a celý kláštor i s kostolom celkom zhorel. Večer zrútila sa i kostolná veža. Nedotknutou zostala iba rodinná hrobka kniežaťa Pálffyho a Loretánska kaplnka. Z Prešporku prišlo do Malaciek 40 pionerov na pomoc. Kláštor bol najväčším zo všetkých, ktoré má františkánsky rád v Uhorsku. Vyšetrovaním sa zistilo, že oheň vybúšil z komína.“

(Národný hlásnik)

Národnie noviny priniesli stručnú správu pozostávajúcu zo štyroch viet, z toho jedna bola čiastočne alebo úplne nepravdivá:

„Františkánsky kláštor v Malackách vyhorel. I kostol zhorel i s archívom. Patronát sa osvedčil, že postaví kláštor i chrám tak ako bol. Kláštor v Malackách je najväčší františkánsky kláštor v Uhorsku.“

(Národnie noviny)

Robotnícke noviny sa v článku nevenovali podrobnostiam požiaru, ale pohromu využili ako súčasť ideologického boja:

„Prst boží? V Malackách zhorel kláštor františkánov. V tomto kláštore boli veľmi pobožní ľudia, ktorí vždy s kancľa velice zle brýzgali na socialistov, že sú neznajbohovia, a ľud pred týmito márne varovali. Teraz ím zhorel kláštor. Bol to azda prst boží? Poslal boh tento trest na nich za ich brýzganie na socialistov?“

(Robotnícke noviny)

---

Poznámky

Peter Brezina uvádza, že požiar vypukol 11. novembra 1910 a trval do 17. novembra, pričom fotografia po požiari bola vyhotovená 27. novembra, čo spôsobilo nesprávne uvedenie dátumu vzniku požiaru viacerými autormi. Nám dostupné materiály vrátane dobových novín z 28. novembra a kláštornej kroniky zhodne uvádzajú, že požiar vypukol 27. novembra, preto tento dátum nespochybňujeme.

Vzhľadom na podrobnosti v nemeckých a maďarských novinách a vzájomný súlad faktov v nich uvedených a informácií z kláštornej kroniky považujeme tieto články za pravdivé, čo sa, žiaľ, nedá povedať o slovenských článkoch. Za poskytnutie článku vo Westungarischer Grenzbote ďakujeme Milanovi Gregušovi zo Stupavy, za poskytnutie článku v Budapesti Hírlap a preklad z maďarčiny ďakujeme Gizelle Zsok z Bátorových Kosíh.

---

Zdroje

• ŠABA, Písomnosti kláštorov v západoslovenskom regióne, Františkáni v Malackách, Protocolum Venerabilis Conventus Malaczkensis Anno 1653 inchoatum (Historia domus I.), kartón 1, s. 374
• Budapesti Hírlap, 1.12.1910, s. 11
• Brezina, Peter a kol. Hasiči na Záhorí a myjavsko-brezovských kopaniciach 1875-2010. Okresné výbory DPO Senica, Skalica, Myjava a Malacky, 2010, s. 107
• Národnie noviny. Turč. Sv. Martin: Mikuláš Št. Ferienčík, 1.12.1910, 41(141), s. [1]. ISSN 1337-1479. Dostupné také z: https://ndk.cz/uuid/uuid:5122cfb0-cd4a-11e8-b888-5ef3fc9bb22f
• Národný Hlásnik. Budapešť: Mikuláš Štefan Ferienčík, 1910, 43(23), p. 9. ISSN 1337-1487. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:0afac614-fd11-4b85-80b6-5216c5dc6198
• Pressburger Zeitung, 28.11.1910, s.2
• Robotnícke noviny. V Prešporku: Emanuel Lehocký, 1910, 7(48), p. [4]. ISSN 1337-1843. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:dba238be-8d2a-4cbb-b37b-6891405d32ad
• Westungarischer Grenzbote, 28.11.1910, s. 1