Knieža Mikuláš XIII. Pálffy – nekrológ

Pri prechádzaní archívov historických periodík natrafíme na množstvo zaujímavostí. Pri príležitosti výročia úmrtia Mikuláša XIII. Pálffyho, posledného člena rodu žijúceho v Malackách, sme sa rozhodli publikovať preklad nekrológu tohto šľachtica žijúceho od konca roku 1918 v Rakúsku. Nekrológ napísal gróf Rudolf van der Straten a publikoval ho Wiener Salonblatt viac ako dva týždne po smrti Pálffyho.

Mikuláš Pálffy sa narodil v malackom zámku, ktorý bol do roku 1918 jeho hlavným sídlom. Jeho pôsobiskom bola Viedeň, kde sa počas prvej svetovej vojny stal štvrtým najvýznamnejším úradníkom habsburského cisárskeho dvora. Nekrológ opisuje dôležité životné a kariérne okamihy zosnulého, najväčšie pocty a vyznamenania, ako aj hodnotenie jeho osobnosti. 

Po krátkej zmienke v jednej z malackých kroník tak máme k dispozícii druhý ohlas na Mikulášovo úmrtie. O jeho aktivitách súvisiacich s Malackami sme písali aj v inom článku. 

Dedičom majetkov Mikuláša XIII. sa stal jeho o šesť rokov mladší bratranec Ladislav Pálffy, ktorý bol posledným mužským členom malackej línie rodu. Po jeho smrti v roku 1947 zdedili rakúske majetky vzhľadom na predchádzajúce rodinné spory spriaznení ľudia, ktorí neboli príbuznými, a na Slovensku boli všetky nehnuteľnosti predané, príp. poštátnené.  

VAN DER STRATEN, Rudolf. In memoriam Fürst Nicolaus Pálffy. In Wiener Salonblatt, č. 6, 24.3.1935:

6. dňa v tomto mesiaci zomrela vo svojom paláci na Josefsplatz vo Viedni jeho jasnosť knieža Mikuláš Pálffy z Erdödu, po dlhom bolestivom utrpení, ktoré znášala s najväčšou vytrvalosťou. Knieža sa narodil 11. novembra 1861 v Malackách (vtedy Uhorsko) ako syn grófa Pavla a grófky Geraldiny Pálffyovej, rodenej grófky Károlyiovej, a po svojom strýkovi kniežaťu Antonovi Pálffym sa stal vlastníkom panstva (veľkostatku) Malacky, ako aj Marchegg a Heidenreichstein v Dolnom Rakúsku.

Knieža Pálffy bol ženatý s grófkou Margitou Zichyovou, ktorá ho pred desiatimi rokmi predišla v smrti, hlboko oplakávaná svojím manželom. Bohužiaľ, manželstvo zostalo bezdetné. Knieža Pálffy slúžil v minulosti v cisárskom a kráľovskom 7. pluku a napokon patril do neaktívneho stavu kráľovského uhorských honvédov ako major. Bol dlhoročným poriadkovým dôstojníkom (poddôstojník, porovnateľný s pobočníkom – pozn. MM) nebožtíka poľného maršala arcivojvodu Albrechta, ktorého pamätný odznak mal (dostal). Jeho jasnosť vždy žila na svojich majetkoch a venovala sa výlučne ich správe. Podporený lojálnou spoluprácou svojich úradníkov a zamestnancov, s ktorými mal knieža skutočne patriarchálny vzťah, premenil svoje majetky na ukážkové hospodárstva. Jeho zámky sú svedectvom jeho vynikajúceho vkusu a veľkého zmyslu pre umenie. Postaral sa o to, aby zámok Heidenreichstein zostal zachovaný (v podobe) ako pred niekoľkými stovkami rokov.

Cisár František Jozef vymenoval tohto vždy verného rytiera za dvorného maršala v Uhorsku a následne v roku 1916 za najvyššieho štolbu, túto funkciu zastával až do prevratu s láskou a starostlivosťou na základe svojich veľkých skúseností a dôkladného chápania všetkých záležitostí týkajúcich sa koní. Zosnulý bol dlhé roky aktívny aj ako chovateľ plnokrvníkov a lipicanov a jeho farby často víťazili na dostihových dráhach starej monarchie. Knieža Pálffy bol rytierom Rádu zlatého rúna a Veľkokríža Rádu Leopolda s briliantmi.

S ním odišiel veľký džentlmen v tom najlepšom zmysle slova, ktorého neobyčajne vznešený vonkajší vzhľad zodpovedal jeho povahe. Muž vysokej ušľachtilosti duše a vzácnej ušľachtilosti mysle, pod ktorého kúzlom bol každý, kto mal to šťastie sa k nemu v živote priblížiť, verný priateľ svojich priateľov, seigneur (Pán) takého stupňa, aký je v našej dobe sotva poznáme. Po prevrate a najmä po smrti manželky sa utiahol do Marcheggu, kde žil v ústraní.

S kniežaťom Mikulášom Pálffym odišiel jeden z najlepších z nás. Platí o ňom výrok: kto ho poznal, požehná jeho pamiatku, a lepšieho už nestretneme. Najvyššieho Pána na pohrebnom obrade v augustiniánskom kostole zastupovala Jeho Excelencia gróf Hunyady. Požehnanie vykonal kardinál Dr. Innitzer. Jeho kráľovská a cisárska výsosť arcivojvoda Franz Salvator a početní príslušníci vysokej šľachty sprevádzali zosnulého na jeho poslednej ceste. Slávnostný pohreb sa potom konal popoludní v rodinnej krypte v Marcheggu.