Predčasná smrť súrodencov z rodu Pálffy-Daun

Župan prešporskej stolice gróf Ferdinand Leopold Pálffy-Daun (* 1807) zo stupavskej línie Pálffyovcov sa 6. novembra 1832 oženil na českom zámku Jezeří (Eisenberg) s kňažnou Sidóniou Karolínou von Lobkowicz (* 1812). Ferdinand Leopold sa dožil úctyhodného veku 93 rokov – na rozdiel od svojich detí, ktorých väčšinu prežil.

Syn Juraj Mária Ľudovít Ján sa narodil 15. 9. 1838 vo Viedni, kde prišli na svet aj jeho bratia Leopold Karol Ferdinand (* 1834), Viliam Vincent (* 1836) a Karol Hugo (* 1844). Leopold, Viliam a Juraj sa venovali vojenskej kariére, Karol sa dal na duchovnú dráhu a napokon to dotiahol na tajného komorníka pápeža. Po zriadení diviziónu dobrovoľných husárov v rumunskom Arade 5.5. 1859 slúžil Juraj v tejto jednotke v hodnosti nadporučíka. V ďalšom roku 1860 vstúpil spolu s bratom Leopoldom do vojenských služieb vtedajšieho pápeža Pia IX., ktorého územie vtedy ohrozovalo Kráľovstvo Sardínia-Piemont usilujúce sa zjednotiť Apeninský polostrov pod svojou vládou. Pápežskej armáde velil francúzsky generál Louis Juchault de Lamoricière (* 1806), ktorý mal skúsenosti z bojov v Alžírsku a do vatikánskeho vojska lákal dobrovoľníkov z celej Európy.

Maďarské noviny „Pesti Napló“ priniesli začiatkom júla 1860 správu, že Juraj Pálffy bol vo Viterbe zavraždený a okradnutý:

„Len 21-ročný gróf cestoval po pápežských štátoch a bol pozvaný Lamoricierom, aby zorganizoval ľahkú kavalériu v pápežskej armáde. Gróf žiadosť prijal, dočasne vstúpil do pápežských služieb a bol vymenovaný za nadporučíka. Asi pred tromi týždňami ho navštívil francúzsky dôstojník barón R. a zistil, že dvere grófovho bytu sú otvorené, ale on sám spí v posteli. Barón nechcel svojho priateľa rušiť a vyšiel na druhé poschodie, aby tam navštívil grófa Z. S ním sa po hodine vrátil do bytu grófa Pálffyho, našli otvorené dvere, na stole revolver a grófa so smrteľnou strelnou ranou v spánku. Jeho listiny boli roztrúsené po zemi a jeho peniaze a cennosti sa nenašli. Zo smeru výstrelu sa dá predpokladať, že smrť bola okamžitá a všetko nasvedčovalo tomu, že mladý gróf sa stal obeťou lúpežnej vraždy. Druhý brat nešťastníka, ktorý bol tiež vo Viterbe, našiel len mŕtve telo zavraždeného.“

Dodatočne sa však ukázalo, že Juraj zahynul v sobotu 16. 6. 1860 v streleckom súboji s majorom Viktorom kniežaťom Odescalchi, vojvodom zo Syrmie (* 1933). Dôvod sporu šľachticov sa v ďalších novinových správach neuvádzal. Cisársky komorník Odescalchi, ktorý bol tiež v pápežskej armáde, mal v dueli lepšiu mušku a mladého Pálffyho zabil. Pochovanie ostatkov sa odohralo vo Viterbe s veľkou vojenskou pompou. Pohrebný sprievod viedol štábny dôstojník gróf Bourbon, veliteľ 1. jazdeckého dobrovoľníckeho pluku, u ktorého Juraj Pálffy-Daun slúžil. Ostatky uložili do hrobu miestneho kostola Sv. Anjela (Chiesa di Sant‘ Angelo). Na hrob bola umiestnená mramorová tabuľa s maďarským textom, ktorého preklad znie:

„Juraj gróf Pálffy-Daun z Erdödu, nadporučík v rímskych službách, zomrel v 21. roku svojho života, oplakávaný svojou rodinou, odpočíva pod týmto hrobom. Pán ti daruje pokoj, tebe, ktorého sme všetci vrúcne milovali a ktorého teraz tak hlboko oplakávame. Tvoje pre vlasť bijúce srdce odpočíva doma na uhorskej pôde.“

Juraj Pálffy-Daun — ***Náhrobná tabuľa Juraja Pálffy-Daun***

Jurajovo srdce bolo z tela vyňaté a 28.6. 1860 prevezené jeho bratom kapitánom Leopoldom Pálffy-Daun do Prešporku a napokon umiestnené do rodinnej kaplnky v Stupave. Generál Lamoricière napísal sprievodný list, kde pravdepodobne vyzdvihoval zásluhy nebožtíka. Pápežským vojskám sa pod vedením francúzskeho generála v Taliansku príliš nedarilo a v bitke proti Sardínii u Castelfidardo 18. 9. 1860 utrpeli porážku. Lamoricière sa vrátil do Francúzska, kde o päť rokov neskôr zomrel. Pálffyho protivník major Viktor Odescalchi (* 1833), člen uhorskej kráľovskej telesnej stráže, zdedil po matke Henriete Zichy-Ferraris výtvarný talent a počas svojej vojenskej služby vytvoril veľa kresieb a akvarelov. V januári 1864 sa oženil v katedrále štajerského mesta Graz s Johannou Máriou von Grimaud, grófkou D‘ Orsay (* 1846). Zomrel 20. 7. 1880 v nemeckej obci Reichenau.

Jurajova sestra Mária Gabriela Anna sa narodila v zámku v Stupave 19. 8. 1841. Zomrela tiež v skorom veku, za bizarných okolností. Ako dvadsaťročná sa vydala vo Viedni za cisárskeho komorníka majora Juraja grófa von Thurn-Valsassina (* 1834) zo šľachtického rodu pochádzajúceho z Lombardie. Väčšinu manželského života strávila na rodovom sídle Thurnovcov, zámku Bleiburg v rakúskom Korutánsku a tam sa aj narodili deti Mária Gabriela (* 17. 10. 1862), Karolína (* 5. 10. 1863) a Vincent (* 22. 3. 1866). Po skončení prusko-rakúskej vojny v auguste 1866 venovala pre ranených rakúskych vojakov dva balíky obväzov. V nedeľu večer 16. 6. 1867, presne sedem rokov po smrti brata, vybavovala korešpondenciu a utrpela na zámku v Bleiburgu veľké popáleniny v dôsledku nepozornosti s fosforovou zápalkou. Viac o tom informovali noviny ako napr. Linzer Abendbote z 21. 6. 1867:

„Grófka Gabriela von Thurn (Pálffy) chcela zapáliť lampu zápalkou, tu jej nepozorovane padla fosforová hlavička zápalky na šaty, ktoré podpálila a v okamihu sa úbohá žena ocitla v plameňoch. Napriek pokusom o uhasenie, pri ktorých si jej muž, Georg gróf Thurn vážne poranil ruky až po kĺby, horeli šaty, spodničky až po živôtik a spôsobili poľutovaniahodnej dáme najbolestivejšie popáleniny. Hoci bola grófka Pálffy vážne zranená, bola ráno (17. 6. 1867) pri plnom vedomí. Nové správy hlásia: Popáleniny mladej, peknej grófky, rodenej Pálffy sú také vážne, že lekári majú malé nádeje, že grófku udržia pri živote. O vzniku požiaru sa hovorí, že žena pečatila list a vyhodila použitú zápalku na vosk za seba. Tá na zemi zapálila odev, ktorý sa rýchlo rozhorel. Volajúc pomoc, bežala do tretej izby, kde sa nachádzal jej muž, ktorý potom plameň udusil tak, že grófku zhodil na zem a prikryl ju kobercom, čím si výrazne popálil aj tvár a ruky. Čo robí nehodu ešte hrôzostrašnejšou, je za akých nevšedných okolností sa to stalo. Najhlbšie a najhoršie popáleniny sú na chrbte.“

***Mária Gabriela rodená Pálffy-Daun s manželom***

Mária Gabriela zomrela následkom popálenín v zámku v Bleiburgu 23. 6. 1867. Juraj von Thurn-Valsassin sa 15. 5. 1872 vo Viedni znovu oženil. Jeho nastávajúcou sa stala Eugénia grófka Vrints zu Falkenstein (* 1847), s ktorou mal dvoch synov. Aj druhá žena však zomrela mladá a to v dôsledku popôrodných komplikácií 13. 2. 1879 vo Viedni. Vdovec Juraj zomrel 2. júna toho istého roku počas zotavovacej cesty v Bruseli na srdcovú porážku.