Kniežatá z pálffyovského rodu

Pálffyovci patrili medzi vyššiu šľachtu a niektorí sa dostali až do najvyšších pozícií v štáte. Existujú o nich mnohé legendy a rodinné spomienky, ktoré sa tradujú aj do súčasnosti. Väčšinou je hlavným hrdinom gróf Pálffy. Pritom malackí Pálffyovci od 19. storočia používali aj titul knieža.

V Uhorsku boli v rámci vyššej šľachty zaužívané dva tituly – barón a gróf. Prvý malacký pálffyovský zemepán Pavol IV. bol barónom a do grófskeho stavu bol povýšený krátko po príchode do našich končín – v roku 1634, keď zároveň získal do vlastníctva Plavecké panstvo. Jeho potomkovia získali dedičný grófsky titul, rovnako potomkovia jeho bratov. Pálffyovci tak boli počas nasledujúcich storočí grófmi.

Pálffyovský erb s grófskou korunkou v kryptách Čierneho kláštora v Malackách. (Foto: Martin Macejka)

Situácia sa zmenila až začiatkom 19. storočia, keď v Európe zúrili napoleonské vojny. Gróf Karol IV. Hieronym Pálffy bol povýšený do kniežacieho stavu. Bolo to na sklonku jeho politickej kariéry a dôvodom boli zásluhy počas vyše 50-ročnej činnosti v službách štyroch habsburských panovníkov (Márie Terézie, Jozefa II., Leopolda II. a Františka I.).

Nobilitáciu vykonal rakúsky cisár František I. (ktorý sa mimochodom v Malackách ako mladík zúčastnil poľovačky, ktorú zorganizoval práve Karol IV. Pálffy) a tak získal Karol IV. rakúsky kniežací titul. V Uhorsku sa kniežací titul neudeľoval, ale akceptoval sa a bežne sa používal. Originál nobilitačnej listiny vrátane cisárskej pečate je uložený v pálffyovskom archíve v Marcheggu.

Cisár povýšil Karola IV. do kniežacieho stavu 4. novembra 1807. Na zaradenie medzi kniežatá bolo potrebné zaplatiť príslušné – a nemalé – poplatky. To sa udialo zrejme zakrátko, pretože v tom istom roku 26. decembra už bol vydaný tzv. kniežací diplom a od toho dátumu sa datuje kniežacia éra.

Karol IV. Pálffy

Čo to znamenalo pre Pálffyovcov? Z hľadiska ich právomocí alebo majetku sa nič nezmenilo. Išlo skôr o prestíž. Začali ich oslovovať knieža (po maďarsky herczeg, po nemecky fürst, po anglicky a francúzsky prince), prípadne u nás sa zaužívalo z nemčiny pochádzajúce adaptované slovo firšt. Kňažná bola firštka. Od leta 1905 mali Pálffyovci prepožičaný predikát “Jasnosť”.

Pritom kniežací titul nebol dedičný u všetkých členov rodu (tak ako to bolo v prípade grófskeho titulu v 17. storočí). Kniežací titul bol určený len pre hlavu malackej línie (spolu s manželkou) a pre prvorodených potomkov, s vylúčením bočných línií. (V 18. storočí sa rod rozdelil na niekoľko línií, pričom malacká línia so sídlom v malackom zámku bola jednou z nich.) Všetci ostatní naďalej používali grófsky titul.

V priebehu 19. a 20. storočia bolo päť pálffyovských kniežat. Štyria z nich sídlili v Malackách, posledný Ladislav mal sídlo v Rakúsku. Zomrel v roku 1947 bezdetný a tým sa pred 70 rokmi skončila kniežacia pálffyovská éra.

Ak niekde na území niekdajšej habsburskej monarchie uvidíte pálffyovský erb s kniežacou korunkou, môžete si byť istí, že pochádza od Pálffyovcov z malackej línie.

Pálffyovský erb s kniežacou korunkou sa dostal aj na jednu z prvých pohľadníc Malaciek z konca 19. storočia, na ktorej je zachytený malacký zámok. Podobný erb sa nachádza na priečelí budovy v tympanóne nad balkónom. 

Zoznam pálffyovských kniežat
1. Karol IV. Hieronym Pálffy, 1807-1816 (žil v rokoch 1735-1816)
2. Jozef III. František Pálffy, 1816-1827 (syn Karola IV., žil 1764-1827)
3. Anton Karol, 1827-1879 (syn Jozefa III., žil 1793-1879)
4. Mikuláš XIII., 1879-1935 (adoptívny syn Antona Karola, žil 1861-1935)
5. Ladislav 1935-1947 (zrejme adoptívny syn Antona Karola, žil 1867-1947)

Zdroje:

• Gothaischer Hofkalender; genealogisches Taschenbuch der fürstlichen Häuser. 1917. s. 402-403 (https://archive.org/stream/gothaischerhofka1917gothuoft#page/402/mode/2up)
• Pálffy (https://de.wikipedia.org/wiki/P%C3%A1lffy)
• Seznam knížecích nobilitací Rakouského císařství (https://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_kn%C3%AD%C5%BEec%C3%ADch_nobilitac%C3%AD_Rakousk%C3%A9ho_c%C3%ADsa%C5%99stv%C3%AD)
• Práznovszky, M.: Vznik a vývoj Uhorskej šľachty a šľachtického práva. Nové Zámky, 2010 (https://www.historickaslechta.cz/uhorska-slachta-id2010090001-2)
• von Wurzbach, C.: Pálffy, die Fürsten und Grafen, Wappen. In: Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. 21. Theil. Kaiserlich-königliche Hof- und Staatsdruckerei, Wien 1870, S. 205, 211 (http://www.literature.at/viewer.alo?objid=11773&viewmode=fullscreen&scale=3.33&rotate=&page=217)
• Vrablec, P.: Kráľovská poľovačka v Malackách v roku 1790. In: Dejiny Záhoria, 6. 4. 2015 (http://www.dejinyzahoria.sk/2015/04/udalosti.html)

Titulný obrázok: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Palffy-F%C3%BCrsten-Wappen.png