Mikulovský týždenník spomína na Pálffyho

V nemecky písanom týždenníku Nikolsburger Wochenschrift (Mikulovský týždenník) vyšiel 29.11. 1879 nasledovný článok o kniežati Antonovi Karlovi Pálffym:

Knieža Anton Karol Pálffy

„(Knieža Anton Karol Pálffy.) O tomto zosnulom uhorskom magnátovi, ktorý zomrel 24. tohto mesiaca (november 1879) vo Viedni, v Prešporku vychádzajúcich novinách „Westungarischen Grenzboten“ (pod týmto názvom vychádzali v rokoch 1872-1918) čítame nasledovné: Knieža Pálffy, narodený 26.2. 1793, bol dedičným prešporským županom a s ním zomrel i posledný dedičný kapitán na kráľovskom zámku, ktorý ako posledný hral v roku 1830 významnú úlohu pri korunovácii Ferdinanda V.

Ferdinand nechcel prísť do Prešporku na korunováciu v dôsledku nepokojov vyvolaných prísažnými pánmi. Kniežaťu Pálffymu sa predsa podarilo, prevzatím osobnej zodpovednosti za všetky udalosti, presvedčiť rovnako starého a kniežaťom vysoko váženého kráľa, aby svoje rozhodnutie uvážil.

Knieža Pálffy bol v rokoch 1821-1828 činný na saskom a belgickom dvore ako minister s plnou mocou a vyslanec cisárskeho dvora. Zo života v komitéte bolo jeho záľubou vo svojich rokoch mladosti tráviť čas v zahraničí a vo Viedni. Knieža Pálffy bol jedným z tých magnátov, ktorí venovali pozornosť priemyslu; v roku 1849 nechal kutať uhlie na svojej dŕžave Studienka.

Jeho zhovievavosť ako statkára bola bezhraničná; od päťdesiatych rokov defraudovali k jeho škode rôzni úradníci sumy od 60 000, 45 000, 30 000 guldenov, a predsa ich nedal súdne stíhať. Mnohí chudobní ho oplakávali ako láskavého dobrodinca, lebo k nemu prúdili prosebníci zblízka i zďaleka a nikto neodišiel neobdarovaný.

Knieža Pálffy bol od 15. Januára 1820 ženatý s Leopoldinou grófkou Kaunitz (Kounic) a dosiaľ zostalo manželstvo bezdetné, kniežací titul a majorát majetkov Malacky, Kostolište, Jakubov, Záhorská Ves, Gajary, Suchohrad, Malé Leváre, Studienka, Jablonové, Sološnica, Rohožník, Kuchyňa, Pernek, Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Plavecké Podhradie, Plavecký Štvrtok, Láb a Bátorove Kesy prešiel na 18-ročného Mikuláša Pálffyho, syna grófky Geraldine Pálffy – Károlyi.

Knieža Anton Pálffy bol od roku 1814 cisárskym komorníkom, od roku 1854 skutočným tajným radcom, od roku 1862 rytierom Rádu zlatého rúna. Vďaka nešťastnej náhode zabil svojho vlastného brata grófa Mikuláša. Pri príležitosti poľovačky (6.8. 1830) sa totiž prihodilo, že sa gróf Mikuláš vydal do húštiny. Knieža Anton Pálffy, ktorý počul šum z húštiny, mysliac si, že sa tam skrýva lovná zver, vystrelil – a podľa hrôzostrašného výkriku pochopil, že zastrelil vlastného brata. Knieža si vzal toto nešťastie k srdcu, vzdal sa verejného života a od tejto chvíle viedol tichý, do seba vtiahnutý život.“

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.