Samuel Kadisch – príbeh pálffyovského lekára v Malackách

V 19. storočí pôsobil ako osobný lekár u kniežaťa Antona Karola Pálffyho (1793-1879) moravský rodák Samuel Kadisch. Jeho príchod do Malaciek zrejme súvisel s manželkou kniežaťa. Sledovali sme osudy jeho potomkov – jeden z jeho vnukov bol vo Viedni spolupracovníkom slávneho psychoanalytika Sigmunda Freuda.

Samuel Kadisch

Samuel Kadisch sa narodil 11.4. 1808 v Slavkove pri Brne (Austerlitz) v židovskej rodine na panstve moravskej línie grófov Kounicov. Mal sestru Rosaliu, ktorá sa neskôr vydala za Herzku a brata prežila. Samuel vyštudoval medicínu a napokon sa stal osobným lekárom kniežaťa Pálffyho.

Knieža Anton Karol Pálffy sa 15.1. 1820 oženil s Leopoldinou, dcérou grófa Alojza Františka Kounica. Vzťahy medzi oboma šľachtickými rodmi sa tak prehĺbili a knieža si pri návštevách Slavkova zrejme všimol nádejného lekára alebo ho mohla využívať ako lekára už jeho manželka Leopoldina.

Samuel sa presťahoval do Malaciek na panstvo Pállfyovcov a oženil sa s Binou Grünhutovou z miestnej židovskej rodiny. Z Bininej rodiny je známy len brat Adolf a sestra Theresa „Resy“ Grünhut, ktorá sa narodila v r. 1812 v Holíči, vydala sa za stupavského žida Mosesa Davida Geiringera a zomrela 15.1. 1893 na Kaiserstrasse 8 vo Viedni.

Z manželstva Samuela a Biny vzišli deti Johann (* asi 1832), Adelheid (* 19.11. 1835) a Henriette (* 24.4. 1843 Malacky). Samuel Kadisch mal ešte s Rosou Schlesinger (* asi 1823) dcéru Theresu, ktorá sa mala narodiť v Malackách niekedy medzi rokmi 1842 – 1843. Nie je jasné, čo sa stalo s Binou. Mohla tiež zomrieť pri poslednom pôrode, alebo sa rozviedli. Ako nová Samuelova manželka sa potom spomína Rosa.

Samuel sa s rodinou neskôr presťahoval do Viedne. Jeho žena Rosa zomrela na vnútorné krvácanie 6.2. 1883 vo Viedni na adrese Aloisgasse 6.  Samuel zomrel 11.4. 1900 vo Viedni a pochovali ho na Ústrednom cintoríne (Zentralfriedhof) v židovskom oddelení.

Samuel Kadisch
Oznámenie o úmrtí Samuela Kadischa

Deti Samuela Kadischa

Dcéra Theresa sa vydala za doktora filozofie rabína v Berlíne Rudolfa Ungerleidera (* 1833 Nitra † 1911 Berlín). Zomrela vo Viedni v roku 1929.

Johann Kadisch sa oženil s Mariou Schütz († 31.12. 1898 Viedeň). Slúžil v rakúsko- uhorskej armáde a dosiahol hodnosť majora (v zálohe). Zomrel 4.3. 1917 vo Viedni.

Adelheid sa 19.8. 1860 vydala za Eliasa Eduarda Geiringera (* 1814 † 1871) a mali šesť detí. Zomrela 24.1. 1924 vo Viedni na Mahlerstrasse 14. Henriette sa 2.9. 1866 v Hořoviciach (okres Beroun) vydala za Mathiasa Moritza Hitschmanna (* 21.10. 1831 Polná, okres Jihlava), syna obchodníka zo súknom Paula Hitschmanna a Marie Robitschek.

Mathias Hitschmann sa stal vedúcim bankárom Rotschildovej banky vo Viedni a s manželkou sa presťahoval do Viedne na adresu Gloriettegasse 7, Hietzing. Tam sa im narodili deti Maximilian Max Hitschmann (* 16.2. 1870), Eduard (* 28.7. 1871), Heinrich (* 5.10. 1873).

Mathias zomrel vo Viedni 3.8. 1895 a jeho žena Henriette ho nasledovala 28.6. 1925. Sú pochovaní na Ústrednom cintoríne.

Mathias Hitschmann
Oznámenie o úmrtí Mathiasa Hitschmanna
Henriete Hitschmann
Oznámenie o úmrtí Henriette Hitschmannovej

Hitschmannovci – vnuci Samuela Kadischa

Maximilian vyštudoval právo. Vo Viedni sa 17.6. 1900 oženil s Helene Cohn, dcérou Martina Filipa Cohna (* 1848 † 1917) a Matildy Reichovej (* 1856 † 1942), s ktorou mal deti Lisu (* 5.4. 1901) a Georga (* 14.10. 1904). Uchýlil sa s rodinou do Švajčiarska a zomrel v Zürichu 15.10. 1950. 

Eduard Hitschmann išiel v šľapajach svojho deda Samuela. Študoval medicínu na viedenskej univerzite, kde promoval v roku 1895. V roku 1904 si otvoril internú prax. Psychoanalytik Paul Federn ho uviedol do prvej psychoanalytickej spoločnosti na svete, ktorá sa schádzala od roku 1902 každú stredu u Sigmunda Freuda doma a oficiálne bola založená v roku 1908 ako Viedenská psychologická organizácia (Wiener Psychologische Vereinigung). Eduard sám sa stal na istý čas rodinným lekárom samotného Freuda.

V apríli 1909 Hitschmann prečítal pred spolkom psychoanalytikov článok s názvom „Celková prezentácia Freudových teórií“ , v ktorom navrhoval spísať súhrn exegézy psychoanalytických myšlienok. Napísal knihu o Freudových teóriách neurózy a mnoho biografických štúdií o známych osobnostiach ako boli napr. Franz Schubert, Gottfried Keller či Arthur Schopenhauer z pohľadu psychoanalýzy. Písal aj pod pseudonymom Multaretuli. Freud neprijímal všetky Eduardove spisy s nadšením a napriek ich priateľstvu si od neho udržiaval určitý odstup.

Eduard sa oženil s o dvadsať rokov mladšou Hedwig Schick (* 23.12. 1891 Viedeň) a 19.5. 1914 sa im narodila dcéra Margarethe. Počas 1. svetovej vojny Eduard pracoval vo viedenskom vojenskom špitáli. V roku 1922 Freud zriadil vo Viedni psychoanalytickú ambulanciu a riadením poveril Eduarda Hitschmanna.

S pomocou Dr. Jonesa utiekol Eduard v roku 1938 s rodinou pred nacistami do Londýna, kde sa stal členom Britskej psychoanalytickej spoločnosti. O dva roky neskôr emigrovala rodina do Cambridge  v USA. Eduard Hitschmann pôsobil na Bostonskom psychoanalytickom inštitúte a prednášal na Harvardskej lekárskej škole. Zomrel 31.7. 1957 počas dovolenkovej cesty do Gloucesteru (USA).

Najmladší Henrietin syn Heinrich pracoval pre rakúsku banku Creditanstalt. Naposledy žil na adrese Hörlgasse 6/13, Viedeň (IX.), keď bol 29.6. 1942 deportovaný transportom IV/2 (1028 osôb) do koncentračného tábora Terezín, kde zahynul 31.1. 1944.

Zdroje:

geni.com, familysearch.org, freepages.rootsweb.com, encyclopedia.com, holocaust.cz

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.