Hrob Antona Polakoviča na starom cintoríne v Malackách
Ľudia, ktorí sa stretávali počas života, odpočívajú vedľa seba, v susedných hroboch. Vyše storočné hroby na starom cintoríne v Malackách ukrývajú zaujímavé príbehy. Taký bol aj príbeh malackého okresného lekára dr. Antona Polakoviča a jeho syna, športového funkcionára Maximiliána.
Anton Polakovič sa narodil v Bánovciach nad Bebravou 20. februára 1866 Michalovi a Anne Polakovičovcom. Vyštudoval medicínu a oženil sa so svojou rovesníčkou Matildou Göpfertovou. Zrejme ešte pred príchodom do Malaciek sa im narodili dve deti Mária (1890) a Maximilián (1894). O iných deťoch nevieme. V čase narodenia syna Maximiliána bývali Polakovičovci v Uhrovci.
Záznam o narodení Antona Polakoviča vo farskej matrike z Bánoviec nad Bebravou.
Do Malaciek prišli začiatkom 20. storočia. Vychádzame zo zmienky v kronike františkánskeho kláštora z roku 1924, kde sa píše, že okresný lekár dr. Polakovič bol veľký dobrodinec kláštora. Celých 20 rokov (až do svojej smrti) zdarma ošetroval a liečil všetkých príslušníkov kláštora.
V Malackách sa Polakovič zaradil medzi miestnu honoráciu, minimálne od roku 1912 ho nachádzame medzi členmi obecného zastupiteľstva. V tejto funkcii zotrval až do svojej smrti. Polakovič patril medzi prvých vlastníkov automobilov v Malackách. Býval v dome číslo 108 na námestí oproti kláštoru, vedľa Domkov (na mieste dnešného mestského úradu – inkubátora).
Keď bol počas 1. svetovej vojny v Malom kaštieli zriadený vojenský lazaret, Polakovič bol jeho hlavným lekárom. Vidíme ho i na jedinej zachovanej fotografii z tejto inštitúcie.
Dr. Polakovič (stojaci) vo vojenskej nemocnici v Malackách. (Foto: archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)
Polakovič patrí medzi zakladateľov slovenskej medicínskej terminológie. V roku 1920 vydal dvojdielny Lekársky slovník obsahujúci 2330 termínov. Prvý diel bol maďarsko-slovenský, slúžil najmä praktickým potrebám: „…by (lekári) zápisnice pri pitvách, lekárske nálezy, oznamy, vysvedčenia a pod. sostaviť mohli.“ Druhý diel bol slovensko-maďarský. Podľa autora bol určený lekárom na komunikáciu a porozumenie s úradmi, advokátmi, prehliadačmi mŕtvol či duchovnými.“ Slovník bol vydaný krátko po vzniku Československa a Polakovič vychádzal z českej lekárskej terminológie. V doslove slovníka uviedol: „České odborné výrazy … musíme prevziať a naším krojom ozdobiť, nakoľko smysel slova k vzájomnému porozumeniu dovoľuje, poslovenčiť. Celkom nové slová kresliť — rušilo by vzájomné porozumenie.“ Autor zdôraznil, že slovník je len doplnkom k predchádzajúcim dielam, vytvoril len slová, ktoré slovenčina dovtedy nepoznala. Niektoré sa ujali, iné nie. Dielo vzniklo za krátky čas a autor rátal s pokračovaním a rozšírením diela. K tomu však už neprišlo.
Titulné stránky oboch dielov Lekárskeho slovníka Antona Polakoviča.
Jeho syn Maximilián Polakovič sa stal v roku 1914 jedným zo zakladateľov malackého futbalového klubu. Zároveň sa stal jeho prvým predsedom. Na rozdiel od iných funkcionárov on aktívne nehrával. Zomrel v mladom veku, skôr ako jeho otec. Bolo to 21. júla 1915 a príčinou bola diabetická kóma. Pochovali ho na starom cintoríne v Malackách do nového hrobu na čestnom mieste – vedľa hrobiek rodín pálffyovských úradníkov.
Podpis Maximiliána Polakoviča (Polakovics Miksa) v zápisnici Malackého futbalového klubu z roku 1914.
Dr. Polakovič zomrel štyri roky po vydaní slovníka a desať rokov po smrti syna – 16. decembra 1924 o pol ôsmej ráno na zlyhanie srdca. Mal 68 rokov. Jeho manželka Matilda zomrela 1. apríla 1928 vo veku 61 rokov. V rodinnom hrobe je pochovaná aj dcéra Mária, vydatá Hanušová, ktorá zomrela v roku 1957. Podľa rodinných informácií odvtedy v hrobke nikoho nepochovali.
MUDr. Anton Polakovič (Foto: archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)
Hrob Polakovičovcov je rozsiahly, podobne ako susedné hroby patriace malackej honorácii. Podľa rodinných informácií išlo o kryptu, hoci to v súčasnosti nevidno. Hrob je lemovaný ozdobnou kovanou ohrádkou. Po oboch stranách kríža, ktorého autorom bol kamenár Dvořák z Břeclavi, sú ozdobné držiaky lampášov. Samotné lampáše sa však nezachovali.
Fotka z roku 1913. Autor zachytil susedný hrob Prenoszilovcov (vľavo). Na mieste neskoršieho hrobu Polakovičovcov (vpravo) bol v tom čase zrejme spustnutý menší hrob. (Foto: archív Prenoszilovcov)
Hrobka po roku 1957. (Foto: rodinný archív Hanušovcov)
Hrob Polakovičovcov v roku 2007. (Foto: Peter Blažíček)
Zdroje:
- Peřinka, Fr. V.: Slovenská lexikografia do r. 1930. In: Prúdy 1.5.1931, s 279
- Polakovič, A.: Lekársky slovník. Vlastný náklad, Brno 1920
- Kronika Malackého futbalového klubu (Malaczkai labdarúgó egyesület)
- Historia domus II. Kronika františkánskeho kláštora v Malackách (1916-1935)
Titulná fotografia: Martin Macejka
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!