Hrob Krupičkovcov na starom cintoríne v Malackách

Jednou z významných postáv Malaciek prelomu 19. a 20. storočia bol aj hlavný (vrchný) panský záhradník Josef Krupička, ktorý v službách Pálffyovcov strávil približne pol storočia. Jeho syn pokračoval v otcových šľapajách v Stupave. Obaja boli pochovaní na malackom starom cintoríne, hrob Krupičkovcov je zachovaný dodnes.

Josef Krupička v Malackách

Josef Krupička (Krupitschka) sa narodil v českom Újezde (bližšie informácie v malackej matrike nie sú uvedené, snáď Újezd u Uničova alebo Újezd u Mohelnice, Olomoucký kraj) 24. augusta 1834. O jeho rodine a rodinných pomeroch nevieme nič.

Neskôr údajne absolvoval viedenskú záhradnícku akadémiu. Do Malaciek prišiel v polovici 50. rokov 19. storočia, 7. júla 1868 sa tu oženil s o rok staršou Barbarou, dcérou miestneho sklárskeho majstra Jozefa Wagnera. Ako záhradníckemu tovarišovi na panstve mu bol za svedka pri sobáši panský záhradník Ľudovít Vojšek (Wojschek), druhým svedkom bol miestny hostinský Jozef Šálek (Schalek), vtedajší nájomca a prevádzkovateľ veľkého hostinca oproti františkánskemu Čiernemu kláštoru, známeho naposledy ako Bersón. 

6. septembra 1871 sa im narodil syn Karol, 5. mája 1874 potom syn Jozef. Pri narodení prvého syna mali uvedené bydlisko v dome číslo 260 (neďaleko Malého kaštieľa na mieste dnešného parkoviska pri Športovej hale Malina), pri druhom už bolo bydlisko v zámockej záhrade (parku). Jozefova pracovná kariéra sa úspešne rozvíjala a neskôr sa stal hlavným záhradníkom panstva.

Veľa informácií sa nezachovalo, obraz o ňom načrtávajú útržkovité informácie. Ivan Dérer vo svojich spomienkach napísal: „Hlavnú starosť o udržovanie parku mal záhradník pán Krupička, prívetivý, malej postavy muž, s briadkou a s okuliarmi. (…) Krupičkovci mali domácnosť nemeckú, ale zato zachovávali ľudský a priateľsky pomer i k slovenskému obyvateľstvu, predovšetkým k tým ľudom, ktorí bývali v bezprostrednom susedstve Pálffyovského parku, v ulici na Rádku.” 

Josef Krupička sa zaradil medzi členov malackej honorácie. Svedčí o tom napríklad účasť na benefičnom koncerte spolku Červený kríž vo februári 1888, kde sa ocitol v spoločnosti grófky Terézie Pálffyovej, šéfa okresu slúžneho Augusta Nagya, pálffyovského správcu Dr. Ivana Prenoszila a účtovníka Geltnera, podnikateľov Sternovcov, Jána Terebessyho, Alberta Blaua, Mórica Spitzera, Jána Friedricha, poštmajstra Žigmunda Gilányiho, viacerých kňazov a iných významných ľudí Malaciek a okolia. Bol svedkom sobáša zámockých kastelánov Mateja Bellovitscha, Emmanuela Emmlera a učiteľa Fridricha Boreckého. Minimálne v období 1891-1905 bol funkcionárom malackej ľudovej banky. 

V marci 1905 oslávil 50. výročie v pálffyovských službách. Udalosť zdokumentoval novinový článoček, ktorého autor hovorí o vyše 70-ročnom Krupičkovi ako o sviežom na tele i na duši. Zrejme to nebolo zveličené, keď adresát článku žil ďalších takmer dve desaťročia.

Rodinný hrob Krupičkovcov

Josefova manželka Barbara zomrela 5. augusta 1913 v podvečerných hodinách po dlhej chorobe vo veku 80 rokov. Manžel Josef ju prežil o vyše desať rokov, zomrel 19. februára 1924 vo veku nedožitých 90 rokov. Oboch pochovali do spoločného hrobu na starom cintoríne v Malackách v sektore D neďaleko niekdajšej márnice. V rodičovskom hrobe je pochovaný aj syn Jozef Krupička mladší (1874-1948), ktorý bol učňom svojho otca a neskôr bol záhradníkom u Károlyiovcov v Stupave. Hrob je zachovaný dodnes a je zaradený medzi pamätné hroby mesta. 

Za pomoc s poskytnutím materiálov ďakujem Milanovi Gregušovi.

Zdroje:

• ŠABA, Zbierka cirkevných matrík, Malacky
• DÉRER, Ivan. Politika v Prešporku a na Záhorí v rokoch 90-tych a iné vzpomienky. Nepublikované. Literárny archív SNK, Martin.
• GREGUŠ, Milan. Skleník grófa Károlyiho v Stupave. In Stupava. História, pamiatky, osobnosti, príroda. 1/2005.
• 50jähriges Dienstjubiläum. In Westungarischer Grenzbote. 24. 3. 1905, s. 3.
• Danksagung. In Pressburger Zeitung. 25.2.1888, s. 3.