Genius loci (6) – Bersón
Jedna z najstarších známych stavieb a jedna z prvých poschodových budov v Malackách spoluvytvárala „ducha miesta“ až do začiatku 80-tych rokov minulého storočia. Takzvaný pokrok tých čias spôsobil jej zánik, napriek protestu Malačanov. Prostredníctvom množstva fotiek si budovu známu ako Bersón, pomenovanú podľa posledného nájomcu Karola Bersóna, pripomenieme.
Na obrázku z pohľadnice poslanej v roku 1909 vidíme budovu spred sto rokov. Pôvodne išlo o pálffyovskú stavbu a podľa niektorých legiend k nej viedla jedna z tajných chodieb zo zámku.
Detailný pohľad a maďarský nápis nad vchodom hovorí o tom, že táto stavba plnila úlohu hostinca. Nachádzala sa pri hlavnej ceste na kraji vtedajších Malaciek a plnila tiež úlohu prepriahacej stanice pre kone. Hostinec sa tu nachádzal aj v časoch, keď sa už začali pomaly rozširovať automobily. Dnes by sme Bersón označili ako multifunkčnú budovu. Hrávalo sa tu divadlo, premietali sa filmy. Od roku 1948 do roku 1957 tu mali ambulancie lekári Straka, Mardiak, Laffers a dvaja dentisti Šefčík a Javorek, tiež zubný lekár Brechtl a detská lekárka Ohrivalová. Od roku 1966 tu sídlila materská škola. Okrem toho sa tu nachádzala sobášna miestnosť, obchod, zberňa Športky…
Zrejme najstarší zachovaný obrázok, na ktorom sa nachádza Bersón. Je ešte z 19. storočia a dnešné budovy nachádzajúce sa na Mierovom námestí vedľa kláštorného múru na ňom ešte nie sú.
Tieto dve fotky by mohli byť zaradené do rubriky Stroj času.
Z novšieho pohľadu zachytávajúceho križovatku a v pozadí hotel si tí neskôr narodení dokážu predstaviť, kde Bersón stál. Za budovou neskôr vyrástol červený obchodný dom.
Keď sme nedávno písali, že po Záhoráckej ulici prechádzali v 20. storočí mnohé sprievody, platilo to aj o budove Bersóna, ktorú pochodujúci tiež míňali, ako vidíme na ďalších fotkách.
Na fotografii z roku 1925 je nad vchodom napísané: „Zájazdný hostinec Márie Christenovej – K jeleňovi“. V literatúre sa uvádza, že v istej dobe sa používal aj názov „U zlatého jeleňa“. Vľavo je tabuľa pozývajúca na futbalový zápas.
Jeden z prvomájových sprievodov. Tabuľa vľavo oznamuje, že sa v tej časti nachádzala predajňa Budúcnosť.
Na ďalšej sérii fotiek sú pohľady na Bersóna z veže kláštorného kostola. Najskôr v časoch, keď ešte na dnešnom Kláštornom námestí nebol park.
A neskôr aj s novozaloženým parkom. Bersón bol vraj pamiatkovými zdrojmi charakterizovaný ako jednoposchodový dom trčiaci z radu zástavby ulice. O tom, že naozaj vyčnieval z radu, svedčia nasledujúce fotografie.
Pohľad z Radlinského ulice pred 50 rokmi.
Záber spred sto rokov zo Záhoráckej ulice.
Ešte jeden, neskorší pohľad, zachytávajúci Záhorácku ulicu z veže kostola Najsvätejšej Trojice.
Podľa pamiatkarských zdrojov mal Bersón 7-osovú širokú fasádu. Vchod tvoril kamenný portál, okná mali štukovité a pásové štambrány. Prejazd bol zaklenutý pruskými klenbami. Aj stropy v interiéri boli klenuté, ako vidíme na fotografii. Rovnako boli klenuté aj pivnice.
Pohľad do dvora Bersóna.
Neskôr začali Malacky meniť svoju podobu a bolo otázkou času, kedy podľahne aj Bersón.
Rekonštrukcia hlavnej križovatky a vybudovanie diaľničného privádzača do mesta zlikvidovali najskôr okolie tejto starej budovy.
Postavil sa červený obchodný dom a Bersón mu zavadzal, tak musel ustúpiť, hoci bol evidovaný ako kultúrna pamiatka…
Ako vyzeralo a vyzerá okolie bývalého Bersóna, vidíme v článku z rubriky Stroj času. Zdroj: Šíp, V. – Trebišovský, J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta. 2. časť. Malacky, 1996 Foto: archív MCK Malacky, archív autora, eM TV
Budem sa opakovat ,ale super clanok,super stranka!!! pokracujte chalani v min. ako doteraz:)
Som 50. ročník a tento článok ma príjemne oslovil. Vrátil som sa v duchu do čias mladosti, keď sme sa v Srdiečku občerstvili a čakali na autobus.
jej umiestnenie jasne naznacovalo jej skazu – krizovatka, obchodny dom
Za mojich čias tam bola škôlka do ktorej som chodil a z boku sa podávala športka
Krásne spomienky na ďaleké detstvo. Škoda, a nielen tejto budovy.