Genius loci (9) – Malý kaštieľ

Jednou z dominánt Malaciek bola aj budova tzv. Malého kaštieľa nachádzajúca sa na ulici Na brehu, v miestach dnešného supermarketu Billa. Bolo to neďaleko zámockého parku. Pred kaštieľom tiekla Malina, resp. jedno koryto potoka. Druhé prechádzalo v záhradách kaštieľa. Dnes už po Maline nie je stopy, rovnako ako po samotnej budove. Rozsiahle záhrady boli rozparcelované na stavebné pozemky. Zostal len názov ulice, ktorý dnes mnohým nakupujúcim nedáva zmysel. Pôvod budovy nie je presne známy, rovnako ako okolnosti jej konca.

Bola to poschodová stavba, pochádzajúca podľa literatúry z polovice 17. storočia – teda z obdobia prvých malackých Pálffyovcov. Do toho času sa datujú tiež začiatky františkánskeho kláštora a pálffyovského zámku.

Stavba slúžila Pálffyovcom a podľa prameňov ju v roku 1888 manželka Mikuláša XIII. kňažná Margita Zichy darovala sestričkám z kongregácie rádu sv. Vincenta. Ich kláštor, ktorého plný názov znel Kláštor Milosrdných sestier svätého Vincenta, bol založený o rok neskôr. Sestričky v ňom od roku 1890 viedli Rímskokatolícku dievčenskú ľudovú školu, jej zakladateľom bol knieža Mikuláš XIII. Pálffy. Sestričky v priestoroch svojho kláštora tiež ubytovávali študentky z okolia a pre siroty. Podľa záznamov mali v rámci internátu k dispozícii učebňu, dve spálne, refektár a kúpeľňu. Rovnako tu bola tzv. Óvoda (Úvoda) – materská škola pre deti od troch rokov, do ktorej okrem dievčat chodili aj chlapci. Materská škola bola umiestnená v novšom prízemnom krídle, vpravo od vchodu. Tam sa podľa pamätníka nachádzala aj miestnosť, v ktorej sa hrávali divadlá.

Ešte počas prvej svetovej vojny bol v Malom kaštieli, v priestoroch internátu, zriadený vojenský lazaret. V kronike františkánskeho kláštora Historia domus sa zachovala zmienka o divadelnom predstavení pre vojakov v roku 1916. „Malacký kňazský seminár a jeho samovzdelávací krúžok D. K. SKOT naštudoval a predviedol divadelnú hru „Boj o Kapitolium“ – drámu v štyroch dejstvách, ktorá mala veľký úspech. Hrala sa na Vianoce a opakovala sa 27. septembra. Hralo sa v budove milosrdných sestier, kde bol umiestnený vojenský lazaret a pre ktorých ranených sa vlastne hralo.“

Koncom druhej svetovej vojny boli cirkevné školy poštátnené, o niekoľko rokov neskôr boli likvidované kláštory. Dievčatá z malackej katolíckej školy preto museli odísť do meštianky (Základná škola dr. Jozefa Dérera). Žiačky tejto školy, ale vôbec Malačania na sestričky spomínajú len v dobrom. Pamätníčka spomína: „Sestry nás učili pracovitosti, slušnosti a úctivému správaniu ku každému.“ Kláštor okrem Pálffyovcov podporovali zámožnejšie malacké rodiny, boli akýmisi sponzormi kláštora.

Po likvidácii kláštora tu bola od roku 1955 osobitná (špeciálna) škola a neskôr ľudová škola umenia (základná umelecká škola). V 70-tych rokoch minulého storočia sa kompetentní rozhodli, že nový diaľničný privádzač v Malackách bude postavený teste pri Malom kaštieli, čo odštartovalo úpadok budovy.

Pred budovou stála socha sv. Jána Nepomuckého z pol. 18. storočia. Táto socha bola zničená v súvislosti s budovaním nadjazdu. V záhrade Malého kaštieľa sa nachádzala socha Panny Márie a neskôr i Lurdská grota, ktorá je dodnes zachovaná a ako jediná naznačuje, akému účelu táto lokalita kedysi slúžila.

Po páde komunizmu sa v rámci reštitúcie vrátil Malý kaštieľ do rúk Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. V roku 1995 bol objekt predaný spoločnosti MAREKA, s. r. o. Niekoľko rokov objekt chátral a neskôr za záhadných okolností vyhorel, čo prispelo k jeho zbúraniu. V krátkom čase na jeho mieste vyrástol supermarket.

Podľa niektorých Malačanov sa niekde v okolí Malého kaštieľa nachádzala križovatka tajných podzemných chodieb. Samotný Malý kaštieľ mal len malú pivnicu, ktorá bola klenutá. Ako to bolo, sa dnes nedozvieme.

12 komentárov
  1. Albert Sofian
    Albert Sofian hovorí:

    K tomuto príspevku som chcel vzniesť pár pripomienok. Aj by som ich vzniesol, ale nedopatrením sa mi zmazali. V tomto prípade platí, že opakovanie nie je matkou múdrosti, ale napriek tomu sa pokúsim svoj príspevok vtesnať do predchádzajúcich zmazaných myšlienok. Začnem od začiatku. Tak, ako by som začal na začiatku – okolnosti konca budovy by mali byť známe každému, kto chce, aby mu boli známe – . Autor síce dáva do medzipriestoru dosť času všetkým, aby zabudli na začiatok, ale celkom jasne píše – Po páde komunizmu sa v rámci reštitúcie vrátil Malý kaštieľ do rúk Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. V roku 1995 bol objekt predaný spoločnosti MAREKA, s. r. o. Niekoľko rokov objekt chátral a neskôr za záhadných okolností vyhorel, čo prispelo k jeho zbúraniu. V krátkom čase na jeho mieste vyrástol supermarket. –
    Supermarket síce nevychováva študentky z okolia, tak ako ich vychovávali sestričky, ale tiež sa podieľa na skvalitnení výchovy Malačanov. Každý ako vládze.
    O vojenskom lazarete som nepočul, ale je to pochopiteľné, pretože Malačania neboli počas jednej ani druhej vojny v centre bojov, ale ak sme mali lazaret, tak je to v poriadku. Je len zaujímavé, prečo bol lazaret na tomto mieste. Ak to niekoho prekvapuje, nuž odpoveď je jednoduchá – a kde inde?
    K divadelnej hre – Boj o Kapitolium- Vlado Zetek má svojich predchodcov a možno sa dočkáme obnovenej premiéry. Hambálkoci do toho!!!!!!! Sestry učili deti tomu, čomu číme deti i teraz, len sa nám to akosi nedarí. Pamätníčka spomína:Sestry nás učili pracovitosti, slušnosti a úctivému správaniu ku každému.“ Kláštor okrem Pálfiovcov podporovali zámožnejšie malacké rodiny, boli akýmisi sponzormi kláštora. – Koho sponzorujú zámožnejšie malacké rodiny teraz, by sme tiež radi vedeli, ale možno sa to dozvieme o sto rokv z podobných článkov. Po likvidácii kláštora tu bola osobitná škola /paralela z obchodnými reťazcami je obdivuhodná/ a neskôr Základná umelecká škola /tu to už trocha pokulháva/. No a blížime sa k perle Malaciek, k diaľničnému privádzaču. Už som to tu raz napísal, ale nedá mi to nezopakovať. Bol by som veľmi rád, ak by boli zverejnené mená ľudí /pos/r/lancov, ktorí za tento nadjazd hlasovali. A na konci, ak sa naozaj nachádza tajná križovatka podzemných chodieb, prečo ju nevyužívali ľudia, ktorí by nám občas pomohli dostať sa z toho srabu?! Možno o nej nevedeli. Škoda.

  2. Albert Sofian
    Albert Sofian hovorí:

    A ešte som chcel napísať, že článok o Malom kaštieli ma strašne moc potešil. Vďaka Maťo

  3. Maria
    Maria hovorí:

    Okrem osobitnej skoly, tam bola dlhe roky aj skolka, do ktorej som chodila spolu s mnohymi dalsimi Malacanmi, ktori si tento objekt tiez takto pamataju. Uzasnu velku zahradu, kde sa dalo aj sankovat. S altankom a preliezackami a hojdackami. Dnes uz z toho nic nezostalo.

  4. Hubert Kaffka
    Hubert Kaffka hovorí:

    Ak si dobre pamätám, niekedy koncom minulého tisícročia „malý kaštieľ“ dostal novú strechu, ktorá následne zhorela do tla. Za zmienku stojí aj fakt, že hasičská stanica je v podstate v susedstve priestoru na ktorom stál „malý kaštieľ“ i keď už za železnicou. Autorovi zasielam dve fotografie z predsmrtnej agónie „malého kaštieľa“ z marca roku 2000, kedy už na „malom kaštieli“ „pracovala partia rómskych spoluobčanov a paletovala použiteľné tehly.

    Nechávam na autorovom zvážení, či fotografie stoja za doplnenie k článku.

  5. Lucia Vidanová
    Lucia Vidanová hovorí:

    Maťo, super článok, pripomenul mi časy, kedy som robila rozhovor s jednou pamätníčkou, žiačkou Rímskokatolíckej dievčenskej ľudovej školy u sestričiek Na brehu.
    Koho by to zaujímalo, príspevok nájde v archíve Malackého hlasu (www.malackyhlas.sk), číslo 1/2006 na 11. strane.
    S odstupom času má výpovednú hodnotu aj príspevok o odpredaji Pálfiovského kaštieľa v tom istom čísle na 1. a 3. strane

  6. Martin Macejka
    Martin Macejka hovorí:

    Ďakujem za reakcie. Táto budova bola kedysi naozaj pre Malacky a Malačanov výnimočná. K článku som doplnil dve fotky, ktoré mi poslal Hubert. Vďaka.

  7. fireman
    fireman hovorí:

    Ten kaštieľ nevyhorel za záhadných okolností bol úmyselne zapálený. Otázkou zostáva, len kto ho zapálil a prečo.

  8. Peťo
    Peťo hovorí:

    …požiar bol „dielom“ nezodpovedného zaobchádzania mládeže so zápalnými látkami (údajne zápalky a montérky)

  9. Gabriela
    Gabriela hovorí:

    Neviem, prečo sa niekto čuduje, že v Malackách bol lazaret. Veru bol a mnohé malačanky tam ošetrovali zranených. Bol preto, že v okolí Malaciek sú predsa Kartapy a z nich zvážali zranených . A bolo tomu aj v druhej svetovej vojne, viem to z rozprávania mojej starenky, ktorá právala partizánom zakrvavené bundy.
    No a to, že v Malackách boli poničené všetky významné budovy, ktoré pripomínali slávnu minulosť – napr. budova konskej železnice, Pálfiovský lovecký kaštiel a pod. tak tomu bolo hlavne za minulého režimu za neskonalej podpory vtedajšieho červeného starostu pána Janečka.

  10. jaro
    jaro hovorí:

    Gabriela – nepáči sa mi veta: „za minulého režimu“. Vopred upozorňujem, že s komunistickou stranou som mal ja a celá moja rodina len to spoločné, že sme žili v socializme. Ale nedá mi, abych sa zaň nepostavil: 40 rokov mu nestačilo na to, aby narobil škody, aké robí tento režim. Treba vychádzať z toho, že socializmus sa budoval na starom meste. Teraz buádujeme staro-nový systém a čakali by sme, že budeme chrániť to, čo nám ešte ostalo. Padajú však stále hodnotnejšie artefakty. Vážení kresťania! Koho z vás blízki ležia pod náhrobným kameňom zo židovského cintorína ? Je to hanebné a morbídne. Posledná hrobka , čo ešte stojí bude čoskoro zavadzať… aspoň keby sme ju presťahovali z vykradnutého cintorína k synagóge .
    Konská železnica tiež čaká na zbúranie …
    Kedy padne tých posledných pár budov ?

    j@

  11. Renáta Adamovičová Tésiová
    Renáta Adamovičová Tésiová hovorí:

    Do budovy Malého kaštieľa chodila aj moja mama….na mníšky, ktoré tam vyučovali…na niektoré nemá dobré spomienky. Neboli až také láskavé, ako by človek očakával vzhľadom na ich poslanie. Možno preto, že mamka bola sirota, vychovávaná v ďalšom kaštieliku pri zámockej bráne. Možno k takýmto biednym deťom mali ten vzťah, ktorý by nemali mať.
    A čo sa týka sponzoringu bohatých rodín, je to pravda. Sponzorovali. Neviem, do akej miery a ako často, ale pomáhali. Mamka mi hovorievala, že deti z bohatších rodín občas nosili do školy týmto sirotám jedlo /desiatu/….pre siroty to bolo veľmi dobré, pretože to bolo niekedy jedlo na celý deň. Prečo? Lebo sirotinec bol sponzorovaný síce, ale asi nie pravidelne…pretože sa dosť často v jedálni tohto sirotinca otvorilo okienko a zavolalo sa do miestnosti, že večera dnes nebude….boli tam deti vo veku 6-14 rokov…Viem, že v čase vojny to malo veľmi veľa rodín ťažké, ale tieto siroty asi najťažšie.
    No a budova Malý kaštieľ, do ktorej som aj ja chodila do škôlky, neskôr do Ľudovej školy umenia a na záver…som v tejto škôlke aj pracovala ako učiteľka….preto mi je veľmi ľúto ako táto budova dopadla. Môj názor- vec biznisu, ktorý ničí všetko. Niekto dostal veľa peňazí, aby budova zhorela, lebo už boli plány na supermarket vypracované vrátane jeho umiestnenia.

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.