Rozhovor Malackých pohľadov s Milanom Ondrovičom

Rozprávali sme sa s viceprimátorom mesta Malacky Milanom Ondrovičom. O vývoji mesta Malacky v minulosti, o súčasnosti a o plánoch do budúcnosti. Hlavnými témami boli urbanizmus, architektúra, doprava.

Ako vnímaš Malacky z pohľadu urbanistického vývoja v uplynulých desaťročiach? Aké sú silné stránky a kde sú podľa teba slabiny?

Vrátim sa ešte trochu viac späť. Malacky sa vyvíjali ako kompaktné sídlo s rastlou urbanistickou štruktúrou, okolo významných obchodných ciest. Postupne sa vytvárali centrá a subcentrá v okolí aristokratických a cirkevných sídiel, a neskôr železnice. Tieto centrá boli logicky poprepájané a tvorili urbanistické osi, ktoré možno pozorovať dodnes: Záhorácka, Mierové námestie, Radlinského, Štefánikova, a trošku ťažšie identifikovateľná Zámocká ulica.

Vždy sme mali vhodnú polohu a dnes Malacky ležia v tzv. “Zlatom trouholníku” Praha – Viedeň – Budapešť, len 38 kilometrov od Bratislavy, z ktorej to je do Viedne aj Budapešti ozaj na skok, je to bohatý región s nesmiernym potenciálom, poloha Malaciek je v tom najširšom urbanizme ich najväčšou výhodou.

Ja vnímam urbanizmus ako vedu o tom, ako vytvárať priestor pre spokojný život ľudí v zastavanom prostredí. Samotný priestor vždy reflektuje hodnoty, ktoré jeho tvorcovia vyznávajú a naopak, formuje celé ďalšie generácie.

Nemyslím si, že zodpovední v minulosti konali primárne proti ľuďom, ale netvrdím, že z dnešného pohľadu sú ich niektoré rozhodnutia správne. Ťažko zazlievať Pálffymu, že nechal železnicou preťať Zámockú ulicu, ale len ťažko si mohol predstaviť, že raz tade budú vlaky jazdiť 200km/h a pomaly každých 20 minút a že za železnicou vyrastie celá priemyselná štvrť a diaľnica. Ťažko zazlievať komunistom, že zbúrali staré domy a ľuďom dali bývanie a prácu, a mesto priamo napojili na diaľnicu, také boli vtedy hodnoty. Ťažko im vtedy mohlo napadnúť, že v rodine budú 2-3 autá a že ľudia sa potrebujú identifikovať so svojou minulosťou. To bolo práve niečo, čo nechceli, mysleli, že ich svet bude trvať na večné časy a minulosť by najradšej vymazali. Ak by tak bolo, možno by sme nečelili takému problému s dopravou, rovnako ako ten problém nemajú na Kube.

Hodnoty sa po revolúcii zmenili a zrazu priestor nereflektoval požiadavky ľudí na spokojný život. Zrazu chýbal priestor pre slobodnú sebarealizáciu, a to od najmenších až po dôchodcov. So slobodou pohybu a dostupnosťou automobilu vyvstal problém s parkovaním a kolónami.  Ľudia dnes túžia po kultúre, chcú športovať, užívať si život a len tak sedieť na terase. Aj keď sa vždy nájdu takí, ktorí to poprú, dnes sa máme ďaleko najlepšie, lepšie, ako sme sa kedy mali. Či už v miere osobnej slobody, tak i kvality života a urbanizmus musí na to reflektovať a poskytnúť ľudom kvalitné bývanie, dostupnú prácu, kvalitné verejné priestory, ale aj priestor pre sebarealizáciu. Inak nám budú ľudia odchádzať za lepším.

Takže ak to zhrniem, výhody: jednoznačne poloha. Ďalej je to kompaktnosť, vysoká koncentrácia obyvateľstva, dopravná napojiteľnosť, blízkosť prírody a Zámocký park. A nevýhody: rozdelenie mesta železnicou a prieťahmi štátnych a regionálnych ciest. Výrazné priestorové obmedzenia pre ďalší rozvoj. Absencia pobytových plôch, námestí, nedostatok priestoru pre sebarealizáciu vo voľnom čase.

Milan Ondrovič
Milan Ondrovič (vpravo) na preberaní cien Enviromesto v sekcii udržateľná mobilita (Foto archív M. O.)

Ako vnímaš socialistickú výstavbu v meste? Myslím nielen stavby, ale aj urbanizmus a jeho dopady.

Možno som to už zodpovedal. Veľa toho zničili a veľa toho postavili. Samozrejme, že nikto nemôže byť nadšený z likvidácie centra mesta, ale všetci sa tešia z toho, že sú za 10 minút, ako opustia diaľnicu, doma. V blízkosti Bratislavy je bežné, že ľudia cestujú celé hodiny, aby sa z diaľnice dostali domov. Ťažko sa tešiť z vyrúbaných lesov a ťažkého priemyslu, ktorý sem doviedli, ale všetci sa tešia z nízkej nezamestnanosti. Za najhorší počin socialistického urbanizmu vnímam to, že cielene potláčal historickú identitu, podporoval monotónnosť, neposkytoval priestor pre slobodnú neorganizovanú sebarealizáciu a trávenie voľného času. Preto nám stále chýbajú ihriská, námestia, parky, otvorené športoviská, kultúrne a komunitné centrá. Tých 40 rokov sa nedá len tak dobehnúť.

A ako vnímaš postsocialistickú výstavbu?

Na postsocialistickú výstavbu mám možno ešte ťažšie srdce. Mám pocit, že zodpovední urbanizmus neriešili, riešili rozvoj podnikania, ale urbanizmus nemožno nechať na voľný trh, to jednoducho nefunguje. Likvidácia zvyšku verejných priestorov pre výstavbu svätostánkov obchodu a podnikania, neriešenie zhoršujúcej sa dopravnej situácie a chátranie toho, čo nám vo verejnom záujme nechali naši predkovia – školy, škôlky, cesty, ihriská, športoviská. Tak to vyzerá, keď namiesto urbanizmu necháte rozvoj mesta diktovať voľnému trhu. Malacky nie sú Kowloon City, ale akosi mi to vždy vzíde na um, keď sa ma niekto pýta na postsocialistický urbanizmus, je to zaujímavý príklad neregulovaného rozvoja, odporúčam si o Kowllon City pozrieť nejaký dokument. Postsocialistický urbanizmus tu podľa mňa nebol.

Čo sa ti na minulom vývoji páči a čo nepáči?

Páči sa mi, že Malacky majú dobrú polohu, pracoval som 10 rokov v Bratislave, a vôbec ma to neobťažovalo. Páči sa mi, že Malacky sú kompaktné mesto, kde viem všetko vybaviť aj pešo, nieto na bicykli. Páči sa mi, že je tu vysoká koncentrácia ľudí a vždy niekoho stretnem. Ďakujem, že za socializmu dali do Zámockého parku športoviská, a nie napríklad motodrom. Som rád, že hneď za mestom sú rozsiahle lesy, množstvo jazier a Karpaty sú takpovediac za dverami.

Nepáči sa mi, že sa autám dovolilo zabrať takmer všetok verejný priestor, že namiesto parkov mame parkoviská, že namiesto širokých chodníkov a cyklotrás máme parkoviská, a namiesto námestí máme parkoviská tiež. Nepáči sa mi, že máme v centre supermarkety a ich parkoviská. Nepáči sa mi, že sa v minulosti neinvestovalo do škôlok, škôl, ihrísk, vnútroblokov či námestí, teda do priestorov, kde ľudia, ktorí sa formujú, trávia toľko času. Nepáči sa mi, že sme mesto pred piatimi rokmi prevzali s tak obrovskými modernizačnými dlhmi takmer vo všetkom. Nepáči sa mi, že deti vyrastali v otrasnom prostredí. Nepáči sa mi, čo z nášho mesta spravil “postsocialistický urbanizmus riadený voľným trhom”. Zmeniť to je ozaj výzva.

Čo sa podarilo zlepšiť v tomto smere, odkedy si v zastupiteľstva a tiež v pozícii viceprimátora?

Myslím si, že veľa. Podarilo sa zabezpečiť dostatočnú kapacitu a zrekonštruovať všetky škôlky. Deti vyrastajú v kvalitnom prostredí. Teraz sa naplno rekonštruujú školy a verím, že než vyjde súčasná najmladšia generácia zo škôlok, zrekonštruujeme všetky školy a ihriská. A než vyjdú zo školy, budú v Malackách krásne námestia, kultúrny dom aj nová športová hala. Prijali sme generel cyklodopravy a pri každej zásadnejšej rekonštrukcii sa zaoberáme bezbariérovým vedením chodcov a cyklodopravou. O chvíľu sa začne budovať aj nosná sieť cyklotrás. A keď spomínaná generácia skončí školu, bude tu veľa dostupného nájomného bývania, v ktorom budú môcť zakladať svoje rodiny. Obnovili sme hromadnú dopravu. Budujeme záchytné parkovisko. Zmenili sme koncept odklonu tranzitnej dopravy na diaľnicu, prešli sme procesom EIA a sme pred vypracovaním projektovej dokumentácie na novú diaľničnú križovatku. Opravili sme toľko vnútroblokov a ulíc, že by to vydalo na samostatný rozsiahly rozhovor.

Milan Ondrovič
Deň zeme a podpis dohody na vzniku lesoparku Šťuvík s vojenskymi lesmi (Foto archív M. O.)

Čo sa nepodarilo?

Áno, sú veci, v ktorých sme sa príliš nepohli. A to je regulácia parkovania. Zatiaľ sme riešili zvyšovanie počtu parkovacích miest, primárne reorganizáciou parkovísk a efektívnejším využitím priestoru. Ako príklad možno uviesť parkovisko na Záhoráckej ulici alebo tam, kde to neznamenalo zásadnejší zásah do zelene ako napr. na Veľkomoravskej ulici. Nedostatok parkovacích miest bol naozaj alarmujúci. Teraz sa buduje veľké záchytné parkovisko na Píle, a tým sa kapacita zvyšovania počtu parkovísk pomaly vyčerpá. Ďalšie miesta je podľa mňa možné získať len postupným zjednosmerňovaním ulíc, ktoré sa v pri súčasnej obojsmernej premávke stávajú ťažko prejazdné, len samotní vodiči si zatiaľ túto potrebu neuvedomujú.  A ďalej už inú cestu ako reguláciu parkovania nevidím. Ľudia si musia uvedomiť, že s kúpou auta nezískavajú nárok na parkovacie miesto pri svojom byte a v cieli cesty. Parkoviská zaberajú verejný priestor, na ktorý majú mať rovnaký nárok všetci –  aj tí, ktorí sa rozhodli auto nepoužívať alebo ho nemajú. Nepodarilo sa spustiť do realizácie veľké projekty, pretože sme stále odstraňovali modernizačné dlhy, ale to sa čoskoro zmení.

Aké sú plány v týchto oblastiach? Aké projekty sú rozpracované?

Veľkým projektom bude výstavba športového komplexu na Píle. Mesto kúpilo pozemok a sme pred obstaraním dodávateľa projektovej dokumentácie. Bude to jedinečný komplex, ktorý spojí hokejovú tréningovú halu s veľkou multifunkčnou športovou halou a malou telocvičňou. Veľkým projektom bude výstavba podzemnej garáže na Mierovom námestí a vybudovanie krásnej terasy, ktorá spolu s foyer Inkubátora vytvorí v centre jedinečný verejný priestor. Tu sme pri dopracovaní víťazného návrhu na základe pripomienok obyvateľov. A ďalším veľkým projektom bude výstavba cyklotrasy naprieč mestom, kde sme v procese výberu dodávateľa, a pripravujú sa ďalšie.

Aký je predpokladaný časový harmonogram realizácie cyklocesty pozdĺž hlavnej osi mesta?

Po vyše ročnej komunikácii s riadiacim orgánom sme pred pár dňami dostali zelenú. Ak sa neskomplikuje proces verejného obstarávania, optimistický termín začatia prác je jeseň 2019. Verím, že budúce leto už bude v plnej prevádzke.

Milan Ondrovič
Prednáška o cyklistickej doprave na Malackej šošovici (Foto Miroslav Konečný)

Občas sa diskutuje téma potoka Malina a o možnostiach aspoň na niektorých úsekoch opäť potok „vytiahnuť“ na povrch. Ako to vidíš?

Áno, mestá, cez ktoré tečie potok, si ho chránia, vytvárajú okolo neho oddychové zóny. V rámci regulácie tokov skončila Malina v zastavanom území v potrubí. To je jedna z vecí, ktorú som možno mal spomenúť v tom, čo sa mi nepáči. Keďže Malacky donedávna vo veľkej časti nemali kanalizáciu, kvalita vody v Maline bola žalostná a o revitalizácii toku nemohlo byť ani reč. Situácia sa však zlepšila a v súčasnosti pracujeme s myšlienkou obnovy Jursovho rybníka a vodnej plochy pri Richtárskom dome. Sú to veľké témy, ktoré konzultujeme s externistami, pretože to je veľmi špecifická téma.

Doprava v Malackách sa každým rokom zahusťuje. Aké sú najväčšie problémy v tejto oblasti a aké riešenia máme k dispozícii?

Malacky sú významný dopravný uzol. Križujú sa nám tu štátne aj regionálne komunikácie a mesto je napojené na diaľnicu, čo je logicky spojené s veľkým podielom tranzitu, t. j. dopravou, ktorá cez mesto len prechádza. Ďalším faktorom komplikovanej dopravnej situácie je to, že mesto je prestupným terminálom medzi individuálnou automobilovou dopravou – autobusovou dopravou – a železničnou dopravou, to zvyšuje podiel zdrojovej a cieľovej dopravy a dopyt po veľkom počte parkovacích miest. A takú bodku tvoria úrovňové priecestia cez železnicu, ktoré v cca v 20-minútových intervaloch vytvárajú v meste malé kolóny, ktoré sa iba pomaly rozpúšťajú. Toto vynikajúce dopravné napojenie mesto robí na jednej strane mesto atraktívne a na strane druhej je to spojené s veľkým objemom dopravy. Tak čo s tým? Aj keď možno výsledky toho, na čom pracujeme v podstate dennodenne, ešte nevidieť, naša vízia riešenia problémov spojených s dopravou je jasná a dá sa zhrnúť do nasledovných bodov.

●       Odklon tranzitnej dopravy na diaľnicu pomocou nových diaľničných križovatiek Rohožník a Studienka a vybudovanie severného prepojenia cesty I/2 od Levár na II/590 zo Studienky.

●       Výstavba záchytného parkoviska pre prestupný terminál cyklistickej, osobnej automobilovej, autobusovej a železničnej dopravy. Podpora využívania autobusovej, cyklistickej a pešej dopravy na dochádzanie do mesta z regiónu a na železnicu zavedením MHD, a spoplatnením dlhšieho parkovania mimo záchytného parkoviska.

●       Výstavba mimoúrovňových priecestí v rámci projektu modernizácie železničnej trate.

●       Výstavba nosnej siete cyklotrás.

●       Zatraktívnenie pešieho pohybu.

Ku každému z opatrení by sme mohli viesť samostatný rozhovor.

V akom štádiu je aktuálne projekt severného obchvatu mesta? Kedy by mohol byť zrealizovaný?

Keby si sa ma pýtal ako technika, tak ti poviem, že severný obchvat pozostáva z novej križovatky na ceste I. triedy, nadjazdu nad železnicou, diaľničnej križovatky Studienka a prepojnej komunikácie. Proces prípravy takéhoto veľkého projektu pozostáva z technickej overovacej štúdie, ktorá trvá tak pol roka. Následne, ak technická štúdia potvrdí realizovateľnosť projektu a jeho ekonomickú opodstatnenosť, nasleduje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ten na diaľničnú križovatku Rohožník trval dva roky. Ak úspešne prebehne EIA, môže sa obstarať projektová dokumentácia na územné konanie a stavebné povolenie. Pri takto veľkej investícii hovoríme o státisícoch eur, proces obstarávania je minimálne pol roka, a samotné spracovanie projektovej dokumentácie a získanie potrebných povolení na realizáciu minimálne rok. Následne pol roka na obstaranie dodávateľa a 2 roky stavba. Takže ak som to dobre zrátal, severný obchvat môže byť realitou za 6 rokov, pretože technická štúdia realizovateľnosti je za nami.

Treba si však uvedomiť, že tak ako my v meste vyberáme priority z priorít, tak aj štát, v ktorého kompetencii sú všetky tieto kroky, si vyberá z veľkého množstva obdobných projektov. Posúvať sa cez jednotlivé kroky v príprave takéhoto projektu, ktorý nemáte v kompetencii, si vyžaduje obrovské úsilie. O tom by vedel rozprávať primátor, iné by to bolo, ak by bol ministrom dopravy. Takže sme po technickej štúdii, ktorá potvrdila realizovateľnosť projektu, ale odpoveď na druhú časť tvojej otázky nepoznám.

Ráta sa s vnútorným mestským okruhom Cesta mládeže-Veľkomoravská-Partizánska-Kukučínova?

Počíta sa s ním už asi 20 rokov. On v podstate funguje už teraz. Stále viac a viac obchádzame preplnené centrum po Kukučínovej, Ceste mládeže, Veľkomoravskej, SNP či Ľuda Zúbka. Pre plnú funkciu vnútorného distribučného okruhu je potrebné prepojiť Partizánsku s Kukučínovou a už sa v centre mesta dostaneme ozaj všade bez toho, že by sme museli jazdiť po prieťahoch ciest, ktoré sú preplnené tranzitujúcimi vozidlami.

Máme spracovanú projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, ale projekt sme pozastavili z dôvodu pripravovanej modernizácie železničnej trate.

Aké problémy v oblasti dopravy a urbanizmu v meste očakávaš?

Ešte dlho sa budeme pasovať s pribúdajúcim počtom automobilov, tento trend na Slovensku ešte nejaký čas potrvá. To bude spojené s narastajúcimi problémami s dopravnými zápchami a zvyšujúcimi sa nárokmi na parkovanie. Uvidíme, ako sa nám podarí na tento trend zareagovať. My máme plán opatrení nastavený jasne, ale riešenie otázok dopravy a urbanizmu ďaleko presahuje jedno či dve funkčné obdobia. Zmeny v dopravnej infraštruktúre, v dopravnom správaní trvajú desiatky rokov. Je to pomalá, ale systematická cesta. Ani Kodaň pred 50 rokmi nebola cyklistickým mestom, dokonca ani Amsterdam nie.

V urbanizme nie sú problémy, sú tam výzvy. Podľa mňa najväčšou výzvou v urbanizme v nasledujúcich pár rokoch z hľadiska mesta bude jeho centrum. Mierové, Kláštorné námestie, Zámocká, Radlinského, Sasinkova – to sú miesta, ktoré ešte nie sú definované a vidím tam veľký priestor pre architektov. Citlivé, kvalitné návrhy môžu mesto posunúť výrazne vpred. Na Mierové a Kláštorné námestie prebehla súťaž a myslím, že výsledky sú naozaj dobré. Na Zámockú s plánovaným kultúrnym domom sa ďalšia architektonická súťaž pripravuje. Na Sasinkovu a priestor pod nadjazdom pripravujeme štúdiu interne a už čoskoro sa bude dať komunikovať ako ideový zámer. A to, ako bude vyzerať Radlinského po modernizácii železnice, ešte nechávame otvorené.

Ďalšími veľkými výzvami budú projekty výstavby bývania v lokalite Na majeri, urbanizácia Píly. K obom súkromným projektom sme ako samospráva pristúpili veľmi zodpovedne. K projektu bývania za diaľnicou sme sa pripojili hneď na jeho počiatku, keď si vlastníci pozemkov zorganizovali medzinárodnú architektonickú súťaž, v rámci ktorej boli členovia samosprávy v porote. Priebežne sa zúčastňujeme všetkých workshopov, ktoré súvisia s týmto projektom. Je to veľká lokalita, chceme, aby na jednej strane bola sebestačná a životaschopná, aby bola atraktívna aj pre zvyšok územia mesta, aby bola napojená na diaľnicu a bezbariérovo prepojená pre chodcov a cyklistov s mestom.

Do projektu urbanizácie Píly sme vstúpili ešte výraznejšie, a to kúpou časti pozemku a prípravou vlastných investícii. Už o pár týždňov bude časť pozemku Píly sprístupnená všetkým Malačanom a otvoríme tam veľké záchytné parkovisko. V dnešných dňoch sa už intenzívne pracuje na projekte mulitifunkčnej športovej haly s tréningovým hokejovým ihriskom. Takže tam urbanizáciu začíname my a sme pripravení dohliadnuť aj na jej zvyšok.

A ďalšou výzvou, aj keď je ešte ďaleko, podľa mňa bude zodpovedať si otázku: Keď už budeme mať tri diaľničné križovatky, severný obchvat, mimoúrovňové priecestia cez železnicu a vnútorný distribučný okruh, nie je privádzač z diaľnice, ktorý smeruje do úplného centra mesta, zbytočný? Nedá sa toto územie využiť úplne inak?

Silnie diskusia o klimatických zmenách. Reaguje alebo zareaguje na negatívne trendy mesto? Ako?

Štandardne už navrhujeme vsaky dažďových vôd z komunikácií a ak to hydrogeológia dovoľuje, neodvádzame vodu preč z územia. V súčasnosti sa zaoberáme myšlienkou zachytávania dažďových vôd z budov v správe mesta a následne ju chceme používať na zavlažovanie verejných priestorov.

Sadíme ozaj veľa stromov, až to je na hranici toho, čo sme schopní upolievať. Druhovú skladbu prispôsobujeme tomu, aby prežili extrémne suchá a nočný mráz. Pretože to je to, čo nás v tomto geografickom pásme v horizonte desiatok rokov čaká. Vôbec ma tá myšlienka neteší, je to jeden z najzávažnejších globálnych problémov, ktorý sa ale vôbec nedarí riešiť. Bez zmeny postoju k neustálemu rastu ekonomiky a zodpovednosti voči ďalším generáciám sa toho asi ani príliš nezmení. Je fajn, ak aj všetci prestaneme používať plastový riad a mikroténové tašky, ale to na fakte, že chceme každých cca 25 rokov zdvojnásobiť ekonomiku, nič nezmení. Neriešiť adaptáciu mesta na zmenu klímy by bola veľká chyba.

Milan Ondrovič
Prezentácia návrhu Mierového a Kláštorného námestia (Foto archív M. O.)

Koncom roka 2018 prebehla veľká diskusia o budúcnosti námestia pri kláštore (Mierové i Kláštorné námestie). Najväčšia nespokojnosť sa týkala zelene, najmä absencie trávnatých plôch. Ako sa ti páčia navrhované riešenia? Kedy sa očakáva realizácia oboch častí? Zapracujú sa pripomienky, ktoré odzneli zo strany verejnosti?

S návrhom, ktorý sme opäť pripravení predstaviť verejnosti, som nadmieru spokojný. Je to niečo, čo Malackám veľmi chýba a posunie ich vpred. Už sa nebudeme musieť hanbiť za centrum mesta, ale s dobrým pocitom prevedieme cez centrum svojich známych a verím, že tam všetci radi budeme tráviť svoj voľný čas.

Trávnaté plochy sú na dlhú diskusiu. Trávnatá plocha je z hľadiska údržby a spotreby vody ten najnáročnejší povrch. Z hľadiska biodiverzity je nízko kosený, hnojený trávnik hotová katastrofa. Okrem toho, neposkytuje priestor pre pohyb ľudí a nedáva tieň. A ak sa nám tu ešte trochu oteplí, tak to bude ešte horšie.

Pre mňa je oveľa lepší navrhovaný zatienený, spevnený, pochôdzny povrch, ktorý zachytáva dažďovú vodu a odvádza ju ku koreňovému systému vzrastlých stromov, z ktorých korún sa voda odparuje a vytvára príjemnú mikroklímu. Tam, kde pre podzemnú garáž nie je možné vysadiť stromy, sme navrhli systém plošného tienenia. Dažďová voda sa z garáže aj samotného polyfunkčného objektu Severín bude zachytávať a pomocou fontány sa bude vracať späť a bude spríjemňovať mikroklímu a používať na zavlažovanie. Takže mne v časti Mierového námestia trávnaté plochy ozaj nechýbajú.

Otvorenou otázkou zostáva v časti Kláštorného námestia, ktoré sa ale teraz nerieši a nepokračuje sa s prípravou ďalších stupňov projektovej dokumentácie. Takže z pripomienok verejnosti sa do ďalších stupňov dokumentácie na Mierové námestie premietli najmä doplnenie vzrastlej zelene a plošné zatienenie námestia. Rovnako architekti upravili vstupy k maximálnej debarierizácii. S realizáciou Mierového námestia by sme chceli začať budúci rok. Kláštorné námestie si bude musieť ešte počkať.

Ako sa ti páči navrhovaná stavba Severín na námestí? Keby bolo možné  to je na ešte vstúpiť do projektu, čo by si navrhoval zmeniť?

Nie som architekt, ale mne subjektívne sa veľmi páči. Na to, aká je to veľká hmota, ju architekt citlivo rozbil na menšie časti. Pekne akcentoval nárožie v križovatke a vtipne vyriešil prestrešenie vjazdu do podzemnej garáže. Je to moderná architektúra, ktorá má svoj výraz a netreba sa za ňu hanbiť, práve naopak, dúfam, že to bude nový štandard pre ďalších developerov. Možno by som volil iný spôsob napojenia na hotel Tatra, buď by som sa mu snažil viac prispôsobiť alebo naopak, výrazovo sa od neho úplne oddeliť, toto je také “ani-ani”.

Milan Ondrovič
Workshop CityandTraffic Malacky – spolupráca s ôsmimi európskymi univerzitami (Foto archív M. O.)

Mesto nadviazalo spoluprácu s moravským architektom Zdeňkom Trefilom a jeho študentmi z ostravskej univerzity. Čo bolo zámerom? Sú už nejaké výsledky? Aké sú ďalšie plány?

Nie je to jediná spolupráca s vysokými školami, ktorú mesto má. Veľmi podporujem takéto spolupráce. Keďže som desať rokov pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, viem, aká prínosná je spolupráca pre učiteľa, žiakov aj pre mestá. Mestá takmer zadarmo môžu získať nezaťažený názor, možno od budúcich svetoznámych architektov a inžinierov. Často sú mnohé návrhy nevyzreté, často úplne ulietavajú z reality, ale často sa pri takýchto projektoch objaví jeden-dva nápady, pri ktorých si poviete: “Takto som sa na to ešte nepozeral, túto myšlienku treba rozpracovať.”

Študenti architekta Zdeňka Trefila v rámci ateliéru urbanizmu riešili koncepčný rozvoj mesta a následne návrh vybraných objektov. Predpokladáme, že po septembri by sme mohli ich návrhy verejne odprezentovať.

Aká tvoja je vízia vzhľadu Malaciek o 20-30 rokov

Malacky v budúcnosti vidím ako moderné mesto s krásnym zrekonštruovaným centrom a dobre vyriešeným nosným systémom automobilovej dopravy. Mesto, kde podstatný podiel na deľbe dopravnej práce v rámci zastavaného územia bude tvoriť cyklistická doprava. Mesto s množstvom vzrastlej zelene. Mesto, kde ľudia budú chcieť, bývať, pracovať a tráviť svoj voľný čas.

Aké sú tvoje obľúbené miesta v meste? Prečo?

Zámocký park, ten ma vie preniesť do úplne iného sveta, rád cezeň chodím pešo do práce aj z práce, rád si tam zabehám, rád tam zoberiem rodinu. Veľmi rád mám Ruské rybníky a prírodu okolo nich, chodíme tam celý rok na prechádzky a kúpať sa. Mám rád Rádek, bývam tam a mám pocit, že tam plynie čas tak trochu inak, pomalšie, ľudia sa poznajú a pomáhajú si. Je veľa miest, ktoré mám v Malackách rád, ale tieto tri sú asi top.

A skoro som zabudol na skejtpark, vždy mi pripomenie, že ak si presvedčený, že to čo robíš, je správne, a robíš to pre ľudí, oplatí sa vydržať. Prešli sme si odporom bývalého primátora, nepochopením v zastupiteľstve, petíciou proti výstavbe, odvolaniami sa v procese povoľovania. A dnes tam skejtpark stojí, nikomu neprekáža a navštevujú ho ľudia z celého Slovenska, dokonca tam môžete stretnúť ľudí z Čiech či Rakúska. Skejtpark mám naozaj rád. 

Milan Ondrovič
Milan Ondrovič pred lekciou jogy (Foto archív M. O.)

Ing. Milan Ondrovič, PhD. sa narodil v roku 1979 v Malackách. Mestské inžinierstvo študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, tam získal aj doktorát z bezbariérových dopravných stavieb. Následne pôsobil ako výskumný pracovník a pedagóg v oblasti mestskej mobility a dopravného urbanizmu. Bol členom Svetovej cestnej spoločnosti, a pracoval na medzinárodných výskumných projektoch v oblastiach: navrhovanie ekologických sídlisk, úspory energie v doprave, bezpečnosť dopravy a modelovanie dopravného správania. Verejnosť ho pozná najmä ako zástupcu primátora, ktorý zakladal a riadi útvar strategického rozvoja mesta, ktorého úlohou je dohliadať na urbanistický rozvoj mesta, získavať externé zdroje z grantov a implementovať investičné akcie mesta. Je ženatý, má dve deti a psa, rád fotografuje, cestuje, otužuje sa a je certifikovaným učiteľom jogy.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.