Genius loci (29) – Sternov dom alebo Komunál
V strede hlavnej ulice Malaciek medzi oboma kostolmi stále stojí niekoľko historických, vyše storočných domov. Jedným z nich je aj dom patriaci od konca 19. storočia židovskej rodine Sternovcov. Neskôr v dome sídlili Komunálne služby mesta Malacky, preto sa dom ľudovo označoval ako „Komunál“. Dnes je dom sídlom banky.
Pôvodné budovy na mieste Sternovho domu
Súčasná budova bola postavená začiatkom 20. storočia. Predtým bol na jej mieste prízemný dom, ktorý mal v 19. storočí číslo 240. Pôvodný dom poznáme len z fotografických záberov ulice, zachytený z diaľky. Podľa pozemkovej knihy z roku 1858 dom vlastnil Simeon Spitzer. (Zakladateľ súčasnej synagógy alebo jeho otec.)
V dome žili aj iné rodiny, v matrikách nachádzame začiatkom 70. rokov 19. storočia tu bola podľa matrík rodina úradného sluhu Františka Grundského a niekoľko rokov neskôr viazačský majster Ján Otočka. Koncom 19. storočia v dome býval aj štátny úradník Aron Vajda.
Približne v tom čase sa vlastníkmi stali Sternovci. V roku 1909 je uvádzaný Jozef Stern s manželkou Annou, rodenou Pollákovou. Práve firma Jellinek, Stern a Pollák od roku 1895 prevádzkovala malacký liehovar, ktorý sídlil pri železničnej stanici. Prevádzka liehovaru bola aj v dome na Záhoráckej ulici, kde sa vyrábali likéry a boli tam sklady liehu.
Mapy z roku 1860 a 1866 ukazujú, že dom bol v tom čase rozsiahly. Pôdorys mal tvar písmena L. Dom bol najširší v tejto časti ulice a krídlo kolmo na cestu bolo najdlhšie na celej hlavnej ulici – siahalo až po potok Malina, ktorý tiekol v záhrade. Vedľa domu bol nekrytý vjazd. Parcela bola širšia ako dnes, zahŕňala aj priestor dnešného susedného domu (vpravo, s ružovou fasádou).
Podľa obrázku z obdobia okolo roku 1900 môžeme usudzovať, že po roku 1866 bol postavený nový dom. Ten bol na tú dobu moderný. Bol vyšší ako vtedajšie staré domčeky. V strede domu bol rizalit, ktorý predeľoval fasádu na tri približne rovnaké časti. Nad rizalitom bola atika, zrejme obsahujúca nápis s názvom prevádzky.
Na fotografii to nevidno, ale súčasťou domu bol zrejme prejazd do dvora. Vedľa, v rámci tej istej parcely, bol totiž nízky domček, zjavne starší, ktorý nemal prejazd ani vjazd vedľa domu. Dom obývala rodina záhradníka Veruzába.
Rozsah komplexu bol väčší ako predtým, spolu so spomenutým susedným domčekom pripomínal pôdorys tvar písmena U, pričom jedno krídlo bolo dlhšie (rovnako ako predtým) a druhé (Veruzábovci) bolo kratšie. Tak nám ukazuje oba domy katastrálna mapa z roku 1913.
Nová budova Sternovcov zo začiatku 20. storočia
Nevieme, či spomenutá mapa zachytáva ešte prízemný dom, alebo nový dvojpodlažný. Podľa fotografií vieme, že nový dom bol mladší ako Pölzmannov hostinec (Hotel Tatra), teda postavili ho najskôr okolo roku 1905.
Pri opise prevratu na konci 1. svetovej vojny v roku 1918 sa spomína rabovanie u Sterna na Záhoráckej ulici, nad Malackami sa vtedy vraj vznášal opar liehu. V roku 1919 Sternovci spolu so spoločníkmi predali liehovar. Tento dátum by sme mohli považovať za najneskorší termín výstavby budovy.
Ale nemáme podklady, ktoré by tento predpoklad potvrdzovali. S istotou môžeme konštatovať, že dom bol postavený najneskôr v 20. rokoch 20. storočia. Z tohto obdobia máme množstvo fotiek, ktoré vieme vďaka opravenej kostolnej veži farského kostola spoľahlivo datovať. A v tom období už súčasný dom stál.
V tom čase mal číslo 346, po prečíslovaní v roku 1929 bolo číslo domu 48. Približne v tej dobe sa novým vlastníkom domu stal syn Sternovcov Adalbert (neskôr si zmenil priezvisko na Srieň).
Opis domu
Nová budova bola dvojpodlažná, s prejazdom vpravo, podobne ako na iných poschodových budovách na tejto ulici. Na poschodí bolo do ulice deväť okien. Budova má zvýšené prvé nadzemné podlažie, pod ktorým je pivnica. Pôvodne bola spodná hrana prízemných okien vo výške okolo dvoch metrov. To sa zmenilo, vzhľadom na postupné zvyšovanie úrovne terénu je v súčasnosti pivnica úplne zapustená.
Dom bol od začiatku využívaný ako nájomný, okrem Sternovcov (neskôr premenovaných na Srieňovcov) v ňom bývalo viac rodín.
V polovici 20. storočia tam boli ordinácie niektorých malackách lekárov – dr. Mardiak a zubári dr. Lazarčík i dr. Brechtl.
Komunál
V roku 1957 zomrel vlastník domu dr. Adalbert Srieň. Budovu prevzal štát, ktorý v nej umiestnil Komunálne služby mesta Malacky. Na budove bol nápis Dom služieb.
“Potom tam bol Komunál – čistiareň, knihviazačstvo, vo dvore boli skleníky, cintorínska služba. Šefoval tam starý pán Mikuláš Stiftner. Bola tam cintorínsky voz, čo vozil mŕtvoly,” spomína pamätníčka.
O pestrosti ponúkaných služieb hovorili aj neónové reklamy na budove: ÚDRŽBA, SLUŽBY, OPRAVY, a pod tým Taxi, Autoservice, Kvetiny, Foto, Kúpele. Vo fotoateliéri pracoval aj Štefan Maryniak mladší a ďalší fotografi.
Súčasnosť
Do súčasnosti sa zachovala z najnovšej budovy časť rovnobežná s ulicou. Za budovou, v niekdajšom dvore, sú postavené dva bloky bytoviek Malého námestia. Podobne ako v dome Nehybovcov či Friedrichovcov.
Po roku 1989 sa budova stala sídlom banky, je tomu tak dodnes. V interiéri prebehli zásadné zmeny, ale fasáda bola obnovená do takmer pôvodnej podoby. Najväčšou zmenou bolo zrušenie balustrádovej atiky a naopak pribudli podkrovné vikiere.
Susednú budovu, v ktorej bývali Veruzábovci, nahradila nová budova, ktorá má tri podlažia a rovnakú výšku ako pôvodný dom Sternovcov.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!