Genius loci (32) – Dom na Záhoráckej ulici č. 7

Medzi charakteristické domy centra Malaciek patrí nenápadný dvojpodlažný dom vedľa hotela Tatra, ktorý na konci medzivojnového obdobia postavil neskorší starosta Martin Spusta. Na prízemí sú obchodné priestory, poschodie je vyhradené bývaniu.

Pred postavením súčasného domu

V 19. storočí vlastnila pozemok s pôvodným prízemným domom rodina Kuklovských. V pozemkovej knihe z roku 1858 je uvedený Juraj Kuklovský, od roku 1870 v matrikách nachádzame Pavla Kuklovského a jeho manželku Máriu, rodenú Osuskú. Podľa matrík tam bývali minimálne v období 1870-1889. Malacká pozemková kniha ich eviduje aj v roku 1909.

V roku 1913 dom kúpil sused František Dötzl s manželkou Teréziou. Po smrti F. Dötzla dom v roku 1928 kúpil Martin Spusta s manželkou Pavlinou. Istý čas bývali v domčeku vo dvore, nakoľko existuje zápis o komisionálnom otvorení domu M. Spustovi z roku 1932. V rodine sa predpokladá, že Spusta bol v nejakom zmluvnom vzťahu s p. Dötzlom, bližšie informácie však nemáme. Zmena nastala až v roku 1936.

Záhorácka ulica v Malackách v 30. rokoch 20. storočia
Záhorácka ulica v 30. rokoch 20. storočia. Vedľa Tatry stál ešte pôvodný prízemný dom
(Foto archív Martina Macejku)

Stavba domu

Spustovci sa rozhodli postaviť nový dom. Proces bol veľmi rýchly. V marci 1936 bol vyhotovený projekt, v júli bolo vydané stavebné povolenie a následne sa začalo so stavbou.

Samotný dom je murovaný z tehál, rozmery sú 11×20 metrov. Súčasťou domu je pivnica, obchodné priestory a prejazd na prízemí, na poschodí šesť izieb, dve kuchyne, kúpeľňa, dve predsiene, špajzy a toalety.

Tehly pochádzaju z hodonínskej tehelne, ostatní dodávatelia boli väčšinou z Malaciek: omietač Zúbek a murár Taraba, pokrývač Kvaššay, klampiar Semmel, štrk doviezli z Jakubova a Kiripolca, formanky vybavoval Blažíček, inštalatérske práce p. Kohútek  a zámočnícke firma F. Ulm.

Stavbu prevádzala veľká miestna staviteľská firma Stern a Blaško, tesárske práce vykonával Rudolf Blažíček, ktorý bol autorom projektu domu. Na jeseň bol dom dokončený a v októbri 1936 prebehla kolaudácia. Náklady na stavbu boli vyše 180 tisíc korún. Za práce Stern a Blaško 32 tisíc paušál a doplatky murárom, palierom atď.

Dom na Záhoráckej ulici č. 7, Malacky
Martin Spusta s manželkou a dvoma dcérami vo dvore svojho domu, okolo roku 1937
(Foto archív rodiny Blažíčkovcov)

Rodina

Dokončovacie práce ešte pokračovali niekoľko mesiacov, kachle namontovali koncom roka 1937, odkvap na dažďovú vodu bol pripojený na ulicu až začiatkom roka 1938. V tom čase sa rodina Spustovcov nasťahovala na poschodie. Obchodné priestory boli v prevádzke už skôr.

Rodina užívala dom do začiatku 50. rokov, v roku 1951 bola nútene vysťahovaná do Plaveckého Štvrtka, v rámci tzv. Akcie B. Dom bol skonfiškovaný a aj keď sa doň mohli Spustovci v roku 1955 vrátiť, boli vo vlastnom dome len nájomníkmi. Až po roku 1989 sa vlastníctvo previedlo späť na príbuzných Martina Spustu, ktorí dom vlastnia dodnes.

Dom Martina Spustu, Malacky
Dom vedľa Tatry na pohľadnici zo 60. rokov 20. storočia
(Foto archív Martina Macejku)

Vývoj domu v nasledujúcich rokoch

Vzhľad hornej časti domu zo strany ulice sa za desaťročia prakticky nezmenil. Prízemie si posledné generácie pamätajú s bránou uprostred, drogériou vľavo a potravinami po roku 1989 vpravo.

Predtým tam brána nebola, prejazd uzatvárala skladacia mreža. V ľavej časti bolo minimálne v 50. rokoch hračkárstvo a drogéria. V pravej časti bol obchod s textilom Vesna, predtým tam bol obchod  pána Křeneka (preukázateľne v období 1937-1944). Na poschodí mal istý čas ambulanciu zubný technik Štefan Šefčík. Po roku 1950 dostal pridelený byt zubný technik Rudolf Javorek.

Podrobnosti uvádza dcéra Martina Spustu Danka Blažíčková: „Hlavný obchod bola Drogéria p. Mešťana z Čiech, na druhej strane bolo hračkárstvo p. A. Osuského, ďalšia predajňa bola Modistka, po Modistke tam bolo pánske holičstvo Ecker, a posledná predajňa bol textil firmy Křenek a spol. – túto časť pravdepodobne  neskôr prevzala Vesna. Krátke obdobie tu bola aj elektro firma p. Turečka z Čiech, ale priebehalo ešte dlhšie obdobie vyrovnávanie pohľadávok, lebo p. Tureček skrachoval. Do tej miestnosti išiel p. Osuský. Vo dvore bolo sklenárstvo, ktoré prevádzkoval p. Cigánek, neskôr ho prevzal jeho zať p. Falát. Vo dvore býval p. Anton Osuský s rodinou.“

Vzadu vo dvore bola veľká drevená stodola s kamennými múrmi z vápenca, vyhorela okolo roku 1948. Bola v nej stolárska firma p. Bernhausera.

Dom Martina Spustu, obchody
Počas prvomájového sprievodu
(Foto archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)

Zmeny v 50. rokoch

„V roku 1950 boli obchodné priestory znárodnené, časť prevádzky prešla pod „Drogéria a Drobný tovar“, a časť pod „Obchodné domy Bratislava, n.p.“ , kde bolo pro forma v marci 1950 určené nájomné 300 korún na rok a zmluva na neurčito do roku 1960, následne došlo k vyvlastneniu,“ dopĺňa Andrej Blažiček, vnuk Martina Spustu.

„Drogéria  koncom 50. rokov zbúrala malý domček vo dvore (sklenárstvo) a urobila si tam väčšie sklady a kanceláriu vedúceho, nakoľko tam boli Farby Laky. Pamätám si sudy na dvore s riedidlami, acetónom, a kvantom farieb, a mechmi na chemické poľnohospodárske hnojivá. Vedúcim bol dlhé roky pán Chamrad. Predpokladám, že pôvodné rozdelenie na malé obchodíky bolo zrušené v tomto období. Ostali  len Drogéria – Farby Laky vľavo a vpravo Textil a bavlna. Zároveň dom vo dvore, využívaný predtým rodinou Osuských, bol čiastočne používaný ako ďalší sklad pre Drogériu, ako aj sklad pre Hračky, ktoré mali predajňu na rohu ulice (vedľa Floriána), kde sa nachádzajú doteraz. Zároveň zrušili voľný priechod zatváraný len na mrežu (Gitter) a nahradili ju uzamykacou bránou, nakoľko vo dvore boli zložené farby, sudy s petrolejom a iné. Keďže už nebol prístup do brány, tak pôvodné bočné vchody do obchodov zrušili a používali sa len zo strany ulice,“ spomína ďalej A. Blažiček.

Spomínanie uzatvára informáciou o nájomníkoch: „Obytné poschodie v 50. rokoch obýval p. Panis, bývali tam aj učiteľ Nagl, učiteľka Chamrazová, štátny úradník Križan, bola tam aj zubná ambulancia Šefčík a podľa spomienok  babky – už nebohej  P. Spustovej – tam mal krátko bývať aj jeden z posledných katov, čo chodil realizovať rozsudky smrti do Prahy.“

Dom Martina Spustu
Dom na Záhoráckej ulici č. 7, stav v roku 2015
(Foto Martin Macejka)

Autor ďakuje Andrejovi Blažičkovi za spoluprácu pri príprave textu.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.