Martin Spusta

Príležitostne sa na Malackých pohľadoch budeme venovať malackým richtárom, starostom, primátorom. Začíname Martinom Spustom. Názov jeho funkcie znel: vládny komisár. Pôsobil totiž v období Slovenskej republiky. Prednedávnom uplynulo 120 rokov od jeho narodenia. Základom pre napísanie článku sú informácie od jeho potomkov.

Martin Spusta sa narodil v Gajaroch 30. októbra 1894 Jurajovi a Márii Spustovcom. Jeho otec Juraj bol roľník, onedlho po vzniku Československa sa stal starostom Gajár.

Martin Spusta v období 1907-1911 študoval na strednej vojenskej škole (kadetke). Počas prvej svetovej vojny bol poddôstojníkom 11. husárskeho pluku, bojoval na území Balkánu. Jeho brat Michal padol v prvých rokoch vojny.

V roku 1923 sa Martin Spusta presťahoval do Malaciek. Onedlho sa stal pokladníkom v malackej filiálke Slovenskej ľudovej banky, v banke pracoval na iných pozíciách aj v 30. rokoch.

V roku 1927 sa oženil s Pavlínou Polákovou z Jakubova. Mali päť detí. Do roku 1935 sa im narodili tri dcéry, ďalšia dcéra sa narodila v roku 1941 a syn v roku 1944.

V roku 1936 dostal povolenie na zbúranie domu na Záhoráckej (vtedy Masarykovej, neskôr Hlinkovej) ulici vedľa hotela Tatra, kde si následne nechal postaviť polyfunkčný dom (na prízemí komerčné priestory – dnes drogéria a potraviny, na poschodí byty). Dom stavala renomovaná malacká firma Stern a Blaško.

Koncom 30. rokov sa M. Spusta stal členom okresného zastupiteľstva. Vstúpil tiež do Hlinkovej gardy a do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS).

V roku 1940 bol menovaný za vládneho komisára pre Malacky (obdoba starostu), túto funkciu vykonával popri práci v banke. Bližšie informácie o jeho politickom pôsobení v tejto chvíli nepoznáme. Je zrejmé, že bolo v súlade s vtedajším režimom.

Pri prechode frontu v apríli 1945 v dome M. Spustu dočasne sídlili sovietske vojská. Skonfiškovali aj jeho osobné auto.

V 50. rokoch bol vzhľadom na predchádzajúce politické pôsobenie perzekvovaný. Bol predčasne penzionovaný ako nevhodný pre štátnu službu, v rámci akcie B ho s rodinou presťahovali do Plaveckého Štvrtka, neskôr skonfiškovali dom na vtedy už Širokého ulici. Po niekoľkých rokoch sa rodina vrátila do vlastného domu – ako nájomníci. Jeho deti nemohli študovať na vysokých školách, ako politicky nespoľahliví.