V rubrike história sú zaradené články týkajúce sa minulosti Malaciek a regiónu Záhoria. Prípadne aj súčasnosti s väzbou na minulosť (historické objekty, osobnosti a podobne). Súčasťou tejto rubriky sú podkategórie Genius loci, Osobnosti, Pálffyovci, Pamiatky, Stroj času a iné.

John Skopek

Prípad policajného dôstojníka Skopeka

V roku 1933 v USA tragicky zahynul policajný dôstojník John Skopek, pôvodom Záhorák. Podarilo sa odhaliť jeho korene a tiež okolnosti smutnej udalosti.

Rodičia Johna Skopeka pochádzali zo Záhoria. Otec Ján Škopek sa narodil 10. marca 1874 v Kostolišti v dome č. 132 robotníkovi Martinovi Škopekovi a Anne Reichnerovej. Pokrstili ho v Malackách. Matka Tereza Vilémová prišla na svet 27. augusta 1877 v Gajaroch v dome č. 357 domkárovi Štefanovi Vilémovi a Márii Vicenovej.

Čítať ďalej
Majer Vinohrádek, Malacky

Vinohrádek v Malackách

Lokalita a názov Vinohrádek

Dnes sa väčšine ľudí označenie Vinohrádek spája s objektami hospodárskeho charakteru (majer a liehovar), ktoré sa nachádzajú pri starej ceste do Plaveckého Štvrtka a pri kanáli Malina na okraji Malaciek, južne od intravilánu. (Tento kanál, na rozdiel od pôvodného koryta potoka vedúceho cez mesto, bol inou vetvou zrejme vybudovanou umelo.) V minulosti pomenovanie Vinohrádek alebo Vinohrady označovalo rozsiahlejšiu lokalitu medzi spomenutou cestou a dnešnou cestou I. triedy (I/2) vedúcou do Bratislavy.

Táto lokalita bola, ako dokladujú archeologické nálezy, osídlená už v 8. storočí. V tých časoch sa tam preukázateľne vo veľkom pestoval vinič. Kontinuitu a súvislosť s označením Vinohrádek zatiaľ nevieme preukázať.

V Malackách a na Plaveckom panstve sa vinič pestoval aj neskôr, z novoveku sme našli konkrétnu zmienku o ročnom výnose panstiev, ktorá zahŕňa aj produkciu vína. V roku 1725, v ére palatína Mikuláša V. Pálffyho, produkcia vína na Plaveckom panstve predstavovala vyše 8 percent výnosov všetkých panstiev tohto šľachtica. Pre porovnanie uvedieme, že to bolo neporovnateľne menej ako pri panstvách na opačnej strane Malých Karpát. Pezinské panstvo spolu s červenokamenským panstvom produkovali spolu 54 percent vína zo všetkých panstiev Mikuláša V. A to ešte dobové výkazy zahŕňali len časti (nevieme, aké veľké) oboch panstiev. Stupavské panstvo malo v tom roku produkciu vína približne 7,5 percent z celkového objemu.

Lokalita Vinohrádek na mapách a v prameňoch

V mape zo záveru 18. storočia, ktorá bola súčasťou prvého vojenského mapovania, v tejto lokalite nie je uvedený žiaden názov. Druhé vojenské mapovanie z polovice 19. storočia lokalitu označuje ako Vinohrad (Winohrad). 

Vinohrady (Vinohrádek, Malacky)
Lokalita Winohrad južne od intravilánu Malaciek na mape z konca 18. storočia

Pozemková mapa z roku 1860 pozná lokality Horné vinohrady (Horni Winohradi) a Dolné vinohrady (Dolni Winohradi). Situované boli na rovnakom mieste ako sme uviedli v úvode tohto článku. Severne od Balážovho potoka medzi oboma cestami vedúcimi južne od intravilánu Malaciek, pričom horné boli na západe, dolné na východe. 

Pálffyovský súpis pozemkov z roku 1812 obsahuje názov Vinohrádky (Vinohradki), čo je v tejto chvíli najstaršia známa zmienka o názve lokality. Nepochybne je však pomenovanie staršie. Rovnaké meno lokality uvádza aj pozemková kniha z roku 1835. 

Vinohradki (Vinohrádek Malacky)
Súpis z roku 1812 je zatiaľ najstaršou zmienkou o názve lokality
(Zdroj: archív MCK Malacky – Múzea Michala TIllnera)

Dodnes známe pomenovanie Vinohrádek sa na mapách objavuje až koncom 19. storočia ako označenie rovnomenného majera. V prameňoch sme našli najstaršiu zmienku obsahujúcu túto verziu názvu z roku 1870 – v matrike zosnulých. 

Poznámka na okraj

Lokalita sa dnes oficiálne volá Vinohrádok a nie Vinohrádek. V článku používame historickú podobu vychádzajúcu zo záhoráckeho dialektu, ktorá je dodnes v Malackách rozšírenejšia. Podobne ako Rádek, zámek atď. Viac o tejto téme nájdete v inom článku.

V budúcnosti sa budeme v samostatných článkoch venovať majeru a liehovaru na Vinohrádku.

Zdroje:

  • ŽUDEL, Juraj. Pramene k dejinám rakúskych panstiev v pálffyovských archívoch na Slovensku. In Slovenská archivistika 1/1967, s. 67
  • ŠABA, Zbierka cirkevných matrík, Malacky
  • ŠABA, Pozemková kniha Malaciek 1835
  • Mapy – 1. a 2. vojenské mapovanie, katastrálna mapa 1897 a 1914

Stvorenie sveta v Malackách

Monumentálna plastika s názvom Stvorenie sveta zdobí Záhorácku ulicu v Malackách už 35 rokov. Jej autorom je významný sochár Alexander Trizuljak, ktorého najslávnejším dielom je Víťazný vojak na na bratislavskom Slavíne.

Čítať ďalej
Malacky, Bersón, Severínek

Národnostná situácia v Malackách v roku 1885

Dnes sa vrátime do Malaciek z konca 19. storočia. Pozrieme sa na sériu článkov publikovaných začiatkom roka 1885 v týždenníku Svornosť, ktorý vychádzal každý piatok v Trenčíne. Vydavateľom periodika s podtitulom „Časopis pre politiku, školstvo a hospodárstvo“ bol Karol Kubányi. Išlo o promaďarsky orientovaný časopis určený pre slovenské publikum. 

Čítať ďalej

Hrob Pölzmannovcov na starom cintoríne v Malackách

Starý cintorín v Malackách v minulosti siahal od vstupu po hlavný kríž. Rozšírenie severným smerom nastalo v druhej polovici 19. storočia. Táto časť sa zapĺňala postupne a ľudí z “lepších” rodín pochovávali pri hlavných cestičkách, ktoré vychádzali od hlavného kríža. Dodnes je zachovaných veľa pôvodných náhrobkov, jedným z nich je hrob niekdajšieho malackého hostinského a staviteľa dnešného Hotela Tatra Jozefa Pölzmanna. 

Čítať ďalej

Severínek – sv. František Xaverský

Sme svedkami historickej udalosti – presunu sochy sv. Františka Xaverského v Malackách. Po reštaurovaní sa socha, ľudovo označovaná ako Severínek, vráti na námestie, v porovnaní s pôvodným miestom sa však presunie o niekoľko metrov južným, resp. juhozápadným smerom. V článku zhrnieme dostupné informácie o soche, čím nadväzujeme na informácie publikované na našich stránkach v minulosti

Čítať ďalej
Jozef Šelc

Malačan Jozef Šelc

Jozef Šelc sa narodil v Malackách na Vianoce roku 1891 v dome č. 227 pastierovi dobytka a želiarovi Štefanovi Šelcovi a Rozálii Blažíčkovej. Jozef mal bratov Michala (* 1.2. 1880), Mateja (* 4.2. 1881), Františka (* 2.10. 1882), Štefana (* 29.9. 1884), Jána (* 11.4. 1886), Martina (* 3.11.1888). V rodisku absolvoval osem rokov základnej školy a tým jeho štúdium skončilo.

Brat Štefan zomrel štyri dni po narodení na vrodené mentálne postihnutie a Martin skonal 1.11. 1893 na záškrt. Ján odišiel za prácou do Ameriky v januári 1906 a usadil sa v Hobokene (New Jersey), kde si našiel prácu pri budovaní lodeníc. Písal domov, že býva na adrese 210 Willow Avenue, Hoboken. Ďalší bratia Michal a František ho nasledovali a v marci 1907 nastúpili v Rotterdame na loď Statendam do New Yorku. Jozef ovplyvnený bratmi a zrejme aj aby sa vyhol odvodu do rakúsko-uhorskej armády, odišiel do Francúzska na prelome rokov 1911/1912. V prístave Le Havre sa nalodil na parník Caroline do New Yorku, kam dorazil 28.1. 1912. Ako kontaktnú osobu uviedol brata Jána, ktorý v tej dobe žil na adrese 102nd Jefferson Street, Hoboken.

Čítať ďalej

Z otvorenia ZŠ Dr. Jozefa Dérera v Malackách

25. septembra 1932 sa v Malackách konala slávnosť otvorenia, resp. odovzdania verejnosti novej školskej budovy – dodnes nesúcej meno Dr. Jozefa Dérera. Pri tej príležitosti mal slávnostný príhovor vtedajší minister školstva a národnej osvety, malacký rodák a syn Jozefa Dérera Dr. Ivan Dérer. Text bol v roku 1934 publikovaný v zbierke Československá otázka, zostavenej z textov tohto politika a niekoľkonásobného ministra z obdobia prvej Československej republiky. Prinášame časť príhovoru, ktorá sa týka Malaciek.

Čítať ďalej
Legenda o Čiernom kláštore v Malackách

Legenda o Čiernom kláštore v Malackách

Poznáte legendu o založení Čierneho kláštora v Malackách? O samotnej čiernej farbe kláštora a súvisiacej legende sme už písali. Ale natrafili sme na príbeh, ktorý bol údajne impulzom na založenie samotného kláštora.

Čítať ďalej