V rubrike história sú zaradené články týkajúce sa minulosti Malaciek a regiónu Záhoria. Prípadne aj súčasnosti s väzbou na minulosť (historické objekty, osobnosti a podobne). Súčasťou tejto rubriky sú podkategórie Genius loci, Osobnosti, Pálffyovci, Pamiatky, Stroj času a iné.

Severínek – sv. František Xaverský

Sme svedkami historickej udalosti – presunu sochy sv. Františka Xaverského v Malackách. Po reštaurovaní sa socha, ľudovo označovaná ako Severínek, vráti na námestie, v porovnaní s pôvodným miestom sa však presunie o niekoľko metrov južným, resp. juhozápadným smerom. V článku zhrnieme dostupné informácie o soche, čím nadväzujeme na informácie publikované na našich stránkach v minulosti

Pôvod sochy

Nemáme žiadne presné informácie týkajúce sa dátumu, autora alebo iných okolností o vytvorení a umiestnení sochy na námestie pri kláštore. Najstarší možný dátum bol rok 1622. V tomto roku bol František Xaverský (1506-1552) vyhlásený za svätého. Zhodou okolností práve vtedy sa stali Pálffyovci malackými zemepánmi. Môžeme predpokladať, že k rozšíreniu sôch svätca na naše územie prišlo o niekoľko desaťročí neskôr. Na Morave začali vznikať sochy Františka Xaverského koncom 17. storočia. Najneskôr bola malacká socha vytvorená v roku 1740, keď ju už spomína kláštorná kronika františkánov. Predpokladáme, že k tomu prišlo ku koncu 17. storočia (z toho obdobia je napríklad zachovaná socha sv. Antona pri Čiernom kláštore a ochodza na veži farského kostola) alebo v prvých desaťročiach 18. storočia, keď sa za éry Mikuláša V. Pálffyho realizovalo v kláštore i v meste veľa umeleckých a stavebných diel. 

Balustrády Malacky
Porovnanie balustrád v Malackách. Hore zachovaná na ochodzi farského kostola Najsvätejšej Trojice z roku 1672. Dole zrejme o niekoľko desaťročí neskoršia, ktorá bola v minulosti pri soche Severínka.
Záhorácka ulica v Malackách
Časť námestia a dnešná Záhorácka ulica v Malackách okolo roku 1900
(Foto archív autora)

Svätec a pomenovanie sochy

Napriek istým pochybnostiam o tom, ktorý svätec je zobrazený na soche (tieto pochybnosti boli vznesené okolo roku 1990 a následne uvedené na pravú mieru), pramene v kombinácii so stvárnením sochy jednoznačne hovoria, že ide o sochu sv. Františka Xaverského. Malačania ju po istom čase začali ľudovo nazývať Severínek. Pravdepodobne nové označenie vychádzalo z podobnosti slov Xaver a sever, pričom postava na soche sa pozerá severným smerom. Nie je možné zistiť, kedy sa nové pomenovanie ujalo, ale používa sa dodnes. 

Pomenovanie Severín, ktoré sa príležitostne používa (napríklad na označenie nového polyfunkčného komplexu na námestí, ale aj na pomenovanie lekárne v medzivojnovom období), je až následnou odvodeninou (Xaverský – Severínek – Severín). Faktom je, že existoval aj sv. Severín, resp. niekoľko nositeľov tohto mena bolo vyhlásených za svätých. Je však zrejmé, že sv. Severín s malackou sochou nesúvisí.

Severínek, sv. František Xaverský, Malacky
Severínek
(Foto Martin Macejka)

Je zaujímavé, že v tesnej blízkosti františkánskeho kláštora sa nachádza socha jezuitského svätca. Prečo bol na ústredné miesto námestia vybraný práve František Xaverský? Pamiatkárka Eliška Kováčová píše, že „bývala osadzovaná skôr na vysokých stĺpoch ako dominanta v centre osídlení, čím sa zdôrazňoval jeho význam ako jezuitu pri upevňovaní katolíckej viery, spoluzakladateľa Tovarišstva Ježišovho a jedného z najväčších misionárov 16. storočia.”

Z tohto pohľadu mohla byť silným motívom rekatolizácia, ktorú presadzovali Pálffyovci. Je pravdepodobné, že objednávateľom sochy bol priamo tento šľachtický rod alebo niekto z ich vyšších úradnikov.

František Xaverský je dodnes patrónom misionárov, ale aj patrónom proti moru. Tento fakt mohol byť tiež dôvodom umiestnenia jeho sochy v Malackách. Možno aj prvoradým dôvodom, pretože svätec nie je zobrazený ako kazateľ (s vystretou rukou s krížom), ale ako kajajúci sa (s krížom pri tele a jednou rukou na hrudi). 

Severínek
Severínek
(Foto Martin Macejka)

Podoba sochy

Samotná socha predstavuje stojaceho svätca približne v životnej veľkosti. Pamiatkar Marian Havlík píše, že „upokojená kompozícia postavy s výrazom hĺbavosti a vnútornej sústredenosti je dielom zatiaľ neznámeho sochára spájajúceho barokovu tradíciu s novým klasicistickým názorom”. Postava má oblečenú reverendu, superpelíciu a okolo krku štólu. V jednej ruke drží kríž. 

Socha je umiestnená na vysokom kamennom stĺpe ukončenom korintskou hlavicou. Stĺp stojí na kamennom podstavci v tvare kvádra. Okolo sochy bola v minulosti kamenná ohrada – balustráda. Tá bola v druhej polovici 20. storočia odstránená. Symbolicky na mieste jej rohov zostali kamenné gule, neskôr umiestnené na stĺpikoch spojených reťazami. Podstavec s ochodzou boli umiestnené nad úrovňou terénu, dokladajú to historické fotografie a dodnes zachované dva kamenné stupne. Tieto schody, ktoré lemovali miesto bývalej balustrády zo všetkých štyroch strán, sa dostali pod úroveň terénu ostrovčeka križovatky.

Schody okolo Severínka
Kamenné schody okolo Severínka, január 2023
(Foto Martin Macejka)

Celé dielo vrátane schodov má pôdorys v tvare štvorca, ktorého čelná strana je (v pôvodnej polohe) rovnobežná s hlavnou, dnes Záhoráckou ulicou. Z hľadiska svetových strán nie je orientované na sever, ale otočené približne o 45 stupňov. Napriek tomu samotná socha pozerá severným smerom, keďže hlava je mierne otočená v porovnaní s telom.

Sv. František Xaverský, Malacky
Severínek a križovatka v Malackách, jeseň 2022
(Foto Martin Macejka)
Križovatka Malacky, Severínek
Schéma hlavnej križovatky v Malackách. Červenou farbou je zvýraznená línia cesty, zelenou pôvodná poloha Severínka
(Autor Martin Macejka)

Eliška Kováčová uvádza, že havarijný stav sochy, ktorej hrozilo zrútenie, bol impulzom na jej reštaurovanie v roku 1989. Na stĺp sa v roku 1990 vrátila kópia z umelého kameňa, kým pôvodná vápencová socha bola neskôr umiestnená v lapidáriu v pálffyovskej krypte Čierneho kláštora, kde je dodnes prístupná verejnosti.  

Dôvody presunu

V 70. rokoch 20. storočia sa vybudoval diaľničný privádzač do centra mesta. V rámci úpravy križovatky pri kláštore do dnešnej podob sa rátalo s presunutím Severínka do parku pred kláštorom. K realizácii vtedy napokon neprišlo. Presun sa stal témou opäť o takmer 50 rokov neskôr.

O plánovanom presune sochy bola verejnosť informovaná v marci 2022. Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, bolo potrebné súhlasné stanovisko pamiatkového úradu: “Mesto navrhlo jeho premiestnenie na dôstojnejšie miesto, konkrétne na pripravované nové pešie námestie. Pamiatkový úrad s týmto návrhom súhlasil. Severín sa teda presunie o pár metrov ďalej a bude súčasťou námestia, ktoré vznikne nad podzemnou garážou v centre mesta,“ píše sa v správe na mestskej webstránke. Okrem uvedených dôvodov k rozhodnutiu zrejme prispelo plánované budovanie cyklotrasy, ktorá by mala prechádzať práve v časti ostrovčeka, kde sa nachádzal Severínek.

V decembri 2022 pred vianočnými sviatkami bola demontovaná socha a stĺp, podstavec spolu so schodmi bol dočasne uložený začiatkom januára 2023.


Zábery z demontáže sochy Severínka v Malackách v decembri 2022 (Zdroj: FB Múzeum Michala Tillnera)

Čo bude ďalej?

Podľa aktuálnych plánov zverejnených na novej webstránke venovanej námestiu je umiestnenie Severínka na nové miesto spolu s kolaudáciou námestia naplánované na jar 2023. Socha by mala stáť na severnom okraji námestia a od cesty by ju mali oddeľovať stromy. 

O presunutí Severínka teraz nemá zmysel veľmi polemizovať, rozhodnutie už padlo. No bolo by potrebné poučiť sa a v budúcnosti postupovať tak, aby nebolo výsledkom debaty úzkej skupiny ľudí, ale naopak širšej (odbornej) diskusie. Je zrejmé, že vždy budú proti sebe stáť dva protichodné pohľady – či presunúť sochu na dôstojné miesto alebo ju ponechať na historickom mieste a prispôsobiť okolie tak, aby vynikla. Nech už bude potom výsledné rozhodnutie akékoľvek, jeho váha bude väčšia.

Severínek a križovatka

Zdroje:

  • HALLON, Pavol. Z dejín malackej farnosti. Malacky, 1993, s. 78.
  • HAVLÍK, Marian. Súčasnosť pamiatok v meste. In BELLAN, Stano, Vladimír ŠÍP a Vladimír YURKOVIC. Malacky: 1206-2006. Malacky: Mesto Malacky, 2006.
  • KOVÁČOVÁ, Eliška. Kamenné skulptúry a drobná sakrálna architektúra v Malackách, in: Malacky a okolie 4, Malacky 2011, str. 83-84.
  • KOS, Lukáš. Ikonografické zobrazení Františka Xaverského v barokní kamenné skulptuře na území střední a jižní Moravy. Bakalárska práca. Olomouc: Univerzita Palackého, 2010. Dostupné online https://theses.cz/id/7tnkxi/126127-719508841.pdf
  • -lp-. Severínek dostane dôstojnejšie miesto. 21. 3. 2022. Dostupné online:   https://malacky.sk/severinek-dostane-dostojnejsie-miesto/
  • Sv. František Xaverský, dostupné online: https://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Xaversk%C3%BD
Jozef Šelc

Malačan Jozef Šelc

Jozef Šelc sa narodil v Malackách na Vianoce roku 1891 v dome č. 227 pastierovi dobytka a želiarovi Štefanovi Šelcovi a Rozálii Blažíčkovej. Jozef mal bratov Michala (* 1.2. 1880), Mateja (* 4.2. 1881), Františka (* 2.10. 1882), Štefana (* 29.9. 1884), Jána (* 11.4. 1886), Martina (* 3.11.1888). V rodisku absolvoval osem rokov základnej školy a tým jeho štúdium skončilo.

Brat Štefan zomrel štyri dni po narodení na vrodené mentálne postihnutie a Martin skonal 1.11. 1893 na záškrt. Ján odišiel za prácou do Ameriky v januári 1906 a usadil sa v Hobokene (New Jersey), kde si našiel prácu pri budovaní lodeníc. Písal domov, že býva na adrese 210 Willow Avenue, Hoboken. Ďalší bratia Michal a František ho nasledovali a v marci 1907 nastúpili v Rotterdame na loď Statendam do New Yorku. Jozef ovplyvnený bratmi a zrejme aj aby sa vyhol odvodu do rakúsko-uhorskej armády, odišiel do Francúzska na prelome rokov 1911/1912. V prístave Le Havre sa nalodil na parník Caroline do New Yorku, kam dorazil 28.1. 1912. Ako kontaktnú osobu uviedol brata Jána, ktorý v tej dobe žil na adrese 102nd Jefferson Street, Hoboken.

Čítať ďalej

Z otvorenia ZŠ Dr. Jozefa Dérera v Malackách

25. septembra 1932 sa v Malackách konala slávnosť otvorenia, resp. odovzdania verejnosti novej školskej budovy – dodnes nesúcej meno Dr. Jozefa Dérera. Pri tej príležitosti mal slávnostný príhovor vtedajší minister školstva a národnej osvety, malacký rodák a syn Jozefa Dérera Dr. Ivan Dérer. Text bol v roku 1934 publikovaný v zbierke Československá otázka, zostavenej z textov tohto politika a niekoľkonásobného ministra z obdobia prvej Československej republiky. Prinášame časť príhovoru, ktorá sa týka Malaciek.

Čítať ďalej
Legenda o Čiernom kláštore v Malackách

Legenda o Čiernom kláštore v Malackách

Poznáte legendu o založení Čierneho kláštora v Malackách? O samotnej čiernej farbe kláštora a súvisiacej legende sme už písali. Ale natrafili sme na príbeh, ktorý bol údajne impulzom na založenie samotného kláštora.

Čítať ďalej

Nová Športka – budova dnešného MCK

Budova dnešného Mestského centra kultúry Malacky (MCK) na Záhoráckej ulici bola postavená v 80. rokoch 20. storočia ako účelová budova reštaurácie nazvanej Nová Športka. Jej funkcia sa niekoľkokrát menila. Pozrieme sa na vývoj budovy a miesta, na ktorom stojí.

Čítať ďalej
Pálffyovský kríž

Pálffyovský kríž zo zámockej kaplnky v Malackách

Pálffyovci vlastnili mnoho väčších či menších sídel, vo väčšine mali aj súkromné kaplnky. V tomto článku sa venujeme pálffyovským zámockým kaplnkám v Malackách a Marcheggu a oltárnej plastike Ježiša Krista, ktorá zrejme bola v priebehu času v oboch mestách. 

Čítať ďalej

Výnimočná slávnosť v Malackách v roku 1856

Príležitostne prinášame texty vychádzajúce zo starých novinových článkov. Dnes sme si vybrali vyše 160-ročný článok publikovaný v periodiku Katolícke noviny pre obecní ľud z 4. októbra 1856, v rubrike Věstník Cirkevný. Bol sviatok sv. Františka Assiského a v Malackách sa konala veľká slávnosť pri príležitosti primícií novokňaza Františka Šilhánka (uvádzaného v podobe Schilhanek) a 50. výročia kňazstva malackého farára a dekana Imricha Ostrovského.

Čítať ďalej

Plavecké panstvo v roku 1622

Malacky boli v minulosti do polovice 19. storočia súčasťou Plaveckého panstva, istý čas jeho centrom. V rokoch 1621/1622 nastala výmena zemepánskych rodov, novým zemepánom sa stal Pavol IV. Pálffy. Od tejto udalosti uplynulo 400 rokov. Pálffyovci potom vlastnili panstvo, neskôr transformované na veľkostatok až takmer do polovice 20. storočia.

Čítať ďalej

Genius loci (33) – Vila doktora Rosináka

Jedným zo starších domov v Malackách je niekdajšia prvorepubliková vila, ktorá pôvodne patrila lekárovi dr. Alexandrovi Rosinákovi. Slúžila ako ambulancia a byt. Neskôr v nej sídlili detské jasle, knižnica a naposledy predajňa elektroniky. Dnes už budova nepripomína svoj pôvodný vzhľad a účel. Pozrieme sa na ňu bližšie.

Čítať ďalej

Malacky v roku 1911

Pred prvou svetovou vojnou vrcholili národnostné spory v rámci Uhorska. Niekde prichádzalo aj k násilnostiam. Zároveň vychádzali viaceré noviny, niektoré v slovenskom jazyku, ale aj v češtine. Vďaka tomu sme sa dostali aj k reportáži z jedného politického zhromaždenia, ktoré bolo v Malackách na začiatku jesene 1911. Je zaujímavé sledovať pohľad českého novinára niekoľko rokov pred vznikom Československa.

Čítať ďalej