Dr. Gustáv Košík, delegát Slovenskej ligy v Amerike

Rodina a začiatky v USA

Gustáv Košík sa narodil 8.6. 1887 v Malackách v dome č. 84 murárovi Matejovi Košíkovi a jeho žene Karolíne rodenej Gregošovej. Bratia František (* 1885) a Konrád (* 1894) zomreli nedlho po narodení. Ako študent nastúpil 14.8. 1909 v Hamburgu na parník Graf Waldersee do New Yorku a po zastávke v Boulogne-sur-Mer sa dostal do NYC. Plavba trvala 14 dní.

V roku 1910 sa živil ako predajca v obchode. Býval ako stravník u rodiny barmana Josefa Dušeka na adrese 291 East 155th Street, NYC. Tu bola vedená ako stravníčka aj Matilda Rišková (* 12.3. 1888 Kúty), s ktorou sa 5.6. 1910 v rímsko-katolíckom kostole na Manhattane oženil. Matilda, dcéra Martina Rišku a Anny Kovarovičovej, prišla do USA v roku 1907 a učila sa vyšívaniu.

Košík sa stal členom Slovenskej ligy v Amerike a usadil sa s manželkou v Newarku (NJ). Študoval v rokoch 1914 – 1915 na Columbijskej univerzite v NYC a následne na právnickej škole v New Jersey. Od roku 1915 viedol noviny aj pobočku krajanskej organizácie Slovenský katolícky Sokol (Slovac Catholic Sokol), ktorá bola založená v r. 1905 v Passaic. Ako vedúci člen Sokola v Newarku uvítal poslanca uhorského parlamentu a rodáka zo Skalice Dr. Pavla Blaha (* 1867), ktorý mal 27.1. 1913 prednášku o postavení Slovákov v Uhorsku v krajanskej budove Bohemian National Hall.

Zisk amerického občianstva a kontakty s exulantmi

Košík sa v roku 1913 s manželkou vrátil do Malaciek, kde bývali Košíkovi rodičia. Gustáv sa vracal do USA cez Rotterdam, kde nastúpil na rovnomenný parník do New Yorku, kam dorazil 13.10. 1913. Ako cieľ cesty uviedol Newark a ako kontaktnú osobu svojho suseda, manažéra továrne spracovávajúcej kožu Petra Barana (* 1874), ktorý bol tiež členom Slovenskej ligy. Matilda prišla za manželom v marci 1914 (do NYC dorazila z Hamburgu na lodi Amerika 14.3. 1914).

Gustáv dostal v Newarku americké občianstvo 5.9. 1914 (Matilda sa stala americkou občiankou v r. 1915). V rokoch 1915 – 1917 žili Košíkovci v Newarku v prenájme na adrese 364 Bergen Street. Deti nemali. Opis Gustáva z r. 1916: výška 5 stôp 6 palcov, hnedé vlasy, šedohnedé oči, vysoké čelo, plná tvár, jazva na pravom líci, okuliare.

Vo februári 1916 sa Košík zúčastnil 9. kongresu Slovenskej ligy v Chicagu (Ill), kde bolo dohodnuté nadviazať spoluprácu s českým a slovenským exilom v Európe. Na následnom stretnutí užsieho vedenia amerických Slovákov, ktoré sa konalo 12.4. 1916 v Pittsburgu (Pa), bolo rozhodnuté, že okrem evanjelického delegáta, ktorým sa stal Štefan Osuský (* 1889) mal katolíkov zastupovať Gustáv Košík.

Do Londýna cestovali Osuský a Košík zvlášť. Košík si vybavil cestu na americký pas, ktorý mu bol vydaný 23.5. 1916 (v žiadosti o cestu bol Košík vedený ako vojenský korešpondent pre krajiny Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Rusko) a v júni 1916 opustil brehy New Yorku na lodi St. Louis do Liverpoolu. Osuský americký pas nemal a musel si vybavovať povolenie na vycestovanie cez britskú ambasádu. Z Anglicka potom cestovali spoločne do Paríža. Na rokovanie do Ruska cestoval Košík bez Osuského, ktorý zostal vo Francúzsku. V Srbsku bol Košík dokonca oficiálne zaradený do armády s hodnosťou poručíka.

Stretnutie so Štefánikom

Začiatkom septembra 1916 sa stretol v Moskve s Milanom Rastislavom Štefánikom (* 1880), s ktorým pripravil reč určenú pre slovenských zajatcov v Rusku, aby vstupovali do légií: „Naša slobodná československá krajina bude siahať od Užhorodu až po západné hranice Čiech…Rozbíjať sa bude Uhorsko, náš žalár, naše okovy!“ Počas pobytu v Petrohrade boli Štefánik aj Košík sledovaní cárskou tajnou políciou ako to nariadilo ruské ministerstvo zahraničných vecí 26.9. 1916.

Štefánik mal pri jednaniach v Rusku z Košíka rozporuplné pocity. V októbri 1916 písal Benešovi  o situácii na rokovaniach toto: „Slováci v Moskve strečkujú, vinu nesie, a to veľkú, Košík, človek dosť prázdny a nesmierne túžiaci po sláve. Nie je zlý, ale nie je stály.“  

Košík sa napokon dal Štefánikom presvedčiť, aby pridal podpis pod Kyjevský zápis, kde sa hovorí o podriadení všetkých slovenských a českých organizácií a spolkov československému vedeniu odboja v Paríži. V zápise sa spomínal „jednotný československý národ“. Americkí Slováci za podpis neskôr Košíka kritizovali, pretože sa hlásili skôr za autonómiu Slovenska, a pojem československý národ im prišiel neprípustný. Štefánik si však dobre uvedomoval, že pre slovenský národ bude politicky nepriechodné, aby taký malý štát so značnou maďarskou menšinou vtedajšie mocnosti uznali.

Košík, ktorý býval v Petrohrade na adrese Nevski prospekt 51, zažil aj revolúciu z februára 1917, ktorú Štefánik privítal, keďže s cárskou vládou sa mu ťažko jednalo o podporu Čechov a Slovákov za ich oslobodzovací boj. Košík napokon odišiel z Petrohradu do Murmanska vlakom spolu so Štefánikom. Kvôli zlej trati sa cesta natiahla na týždeň a zažili vďaka tomu aj cestovanie sobím záprahom do mesta Kandalakša pri Bielom mori. Z prístavu Murmansk cestovali na palube anglickej zásobovacej lodi Umtali do Veľkej Británie, kam šťastne dorazili začiatkom apríla 1917.

Štefánik zakrátko odcestoval do Paríža a Košík krátko na to dostal v Londýne inštrukcie od Eduarda Beneša (* 1884), aby šiel za Štefánikom a zistil ako majú postupovať  pri jednaniach so spojencami, ktorým Rakúsko-Uhorsko ponúklo separátny mier. V Paríži sa Štefánik zveril Osuskému aj Košíkovi, že pokiaľ do konca roka 1917 nevybudujú československý armádny zbor vo Francúzsku, tak československý odboj politicky prehrá.

Štefánik bol presvedčený, že podporu vo Francúzsku získa, ak ho podporia Spojené štáty americké. Veril, že nájde dostatok Čechov a Slovákov žijúcich v Amerike, ktorí by nastúpili na francúzsky front. V tom ho utvrdzoval aj Košík a Štefánik na základe toho optimisticky veril, že zverbuje v USA pre Francúzsko 20 000 dobrovoľníkov.

Návrat do USA, nábor legionárov

Košík sa do USA vrátil spolu so Štefánikovým pobočníkom Ferdinandom Píseckým (* 1879) dňa 9.5. 1917 na parníku St. Louis, ktorý vyplával 28.4. 1917 z Liverpoolu. Podľa vlastných Košíkových slov loď počas plavby pri anglických brehoch ohrozovali dve nemecké ponorky, pričom jedna bola posádkou lode úspešne potopená a druhá sa stiahla.

V lete 1917 prišiel do USA aj Štefánik, aby tu pomohol organizovať nábor českých a slovenských legionárov. Ešte pred jeho príchodom Slovenská liga v Amerike menovala dvojčlenný vojenský výbor, ktorého členmi sa stali Gustáv Košík a Milan Getting (* 1878) a ktorí mali koordinovať verbovanie Slovákov a Čechov do Štefánikových légií.

Americká vláda 20.7. 1917 súhlasila s náborom československých dobrovoľníkov, no podmienkou však bolo okrem dobrého zdravotného stavu aj to, že dobrovoľníci nesmeli mať ešte americké občianstvo a tak sa podarilo naverbovať len okolo 3000 mužov. Štefánik navštívil aj mesto Passaic, kam ho osobne pozval Košík. Za aktivity v československom odboji bol Košík v Uhorsku v neprítomnosti odsúdený k smrti.

V auguste 1917 mal Košík ako kontrolór na starosti pravidelné týždenné cvičenie domobrancov vo Wallingtone (NJ). Košík bol vo Wallingtone vlastníkom miestnych novín International Press.

Mediálne vyhlásenia

Pre americké noviny Newark Sunday Call  v auguste 1917 uviedol: „S Rusmi teraz bojuje asi 40 000 Čechov a Slovákov. Velia im vlastní dôstojníci. Keď ich poslali v rakúsko-uhorských armádach proti svojim blížnym Slovanom, Rusom a Srbom, celé pluky dezertovali so svojou výbavou. A teraz, akí sú to bojovníci – najodvážnejší z odvážnych. Rusko prijalo ich ponuku slúžiť v jej armádach a nedávno sme dostali správu, že česko-slovenská divízia bola v prvej línii pri útoku na rakúskych Nemcov. Ruský vrchný veliteľ generál Brusilov sa kábelogramom vyjadril profesorovi Masarykovi, prezidentovi Česko-slovenskej légie, poďakovaním za účasť našej divízie v bojoch a vyhlásením, že si svojou udatnosťou získala nehynúcu prestíž.Takže vidíte, že sme už uprostred svetového boja za slobodu a demokraciu. My americkí občania slovenského pôvodu sme ešte viac pripravení bojovať za hviezdy a pruhy (USA). Nie je pre Ameriku cenné, že máme ďalší stimul stáročného útlaku našich krajanov pod jarmom Teutónov (Germánov) a Maďarov? Náš zápal bude o to väčší, že v boji za víťazstvo Dohody bojujeme za slobodu, nezávislosť a demokraciu pre milióny ľudí v Rakúsko-Uhorsku. Sme pripravení slúžiť Spojeným štátom akýmkoľvek spôsobom. Prirodzene by sme však mali vedieť bojovať horlivejšie a efektívnejšie a mohli by sme narukovať s väčším nadšením, keby sme mohli byť organizovaní ako samostatný česko-slovenský kontingent. Myslím si, že by Amerika urobila dobre, keby to umožnila, ako to urobili Francúzsko, Rusko, Veľká Británia a Kanada.A čo sa týka našich ľudí slovenského pôvodu, ktorí ešte americké občianstvo nemajú, myslím si, že ak ich Spojené štáty nebudú chcieť naverbovať, nájdu si spôsob a možnosť dostať sa do vojny, pretože chcú bojovať za svoj ľud proti Nemcom a Maďarom.“

Na otázku o socialistoch v Rusku povedal: „V čase revolúcie som bol v Petrohrade. Bola to len menšina, ktorá sa dožadovala mieru, v skutočnosti menšina menšiny. Som presvedčený, že Rusko porazí svojich vnútorných nepriateľov a bude bojovať až do konca. A som presvedčený, že slobodné Rusko urobí maximum pre všetkých jeho blížnych Slovanov .Pokiaľ  ide o nemeckých socialistov, pri vzniku vojny ukázali svoj čisto národný charakter tým, že naliehali na francúzskych a ruských socialistov, aby nepodporovali vojnu, pričom sami hlasovali za nemecké vojnové rozpočty.“

Dňa 30.5. 1918 sa zúčastnil v Pittsburghu stretnutia, kde sa zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov spolu s Tomášom G. Masarykom (* 1850) dohodli na zlúčení Slovákov a Čechov do samostatného štátu, v ktorom bude mať Slovensko vlastnú administratívu a snem.

Rozvod

V rokoch 1919 – 1920 boli manželia Košíkovci vedení na adrese 33 Elm Street, Newark. V máji 1920 presvedčil Gustáv manželku Matildu, aby navštívila príbuzných na Záhorí s prísľubom, že sa k nej čoskoro pripojí. Matilda prišla do Československa, ale o manželovi už nepočula a ani jej neposlal žiadne peniaze. Musela sa zamestnať, aby získala peniaze na cestu späť do Ameriky. Po návrate do Newarku ju muž odmietol vziať k sebe domov. Spor sa potom viedol súdnou cestou, Matildu zastupoval advokát J. Robert Rosenthal zo spoločnosti Weinberger & Weinberger. V žiadosti o rozvod Matilda uviedla ako dôvod opustenie spoločnej domácnosti.

V roku 1924 žila v Passaic na adrese 60 Dayton Avenue. Rozvedení boli zrejme až v roku 1925. Matilda sa vrátila k svojmu rodnému menu Riška (Riska). V marci 1928 sa na Manhattane v NYC vydala za vdovca Richarda Van Sand (* 1887), ktorého otec bol Holanďan a matka Nemka a pracoval ako správca bytového domu. Usadili sa v New Yorku, no deti tiež nemali.

Aktivity v 20. rokoch

Košík bol minimálne v rokoch 1920 – 1922 majiteľom spoločnosti Wallington Leather Manufacturing Company sídliacej na adrese 40 Kent Street, Newark, kde pravdepodobne zamestnával skúseného koželuha Petra Barana. Začiatkom septembra 1922 bol Košík v Európe. Vracal sa 13.9. 1922 do NYC cez Southampton na parníku Olympic. Dňa 18.11. 1922 spoluorganizoval Košík v Passaic (NY) zhromaždenie Slovenskej ligy, na ktorom bol jedným z rečníkov na tému Pittsburská dohoda a práva slovenského národa.

Koncom roka 1922 býval v Newarku, ale v nasledujúcom roku sa natrvalo presťahoval do menšieho asi 63-tisícového mesta Passaic. Tu žil na adrese 125 Westerwelt Place  a neskôr bol vedený na adrese 205 Madison Street, kde je v súčasnosti centrála Slovenskej ligy v Amerike. V Carteret (NJ) v miestnej Poľskej škole na Pershing Avenue dňa 25.10. 1924 usporiadal Slovenský katolícky Sokol tanečné a gymnastické vystúpenie, ktorého hlavným rečníkom bol Košík.

Znova bol v Európe v auguste 1925 a do Ameriky sa mal vracať z francúzskeho Cherbourgu na parníku Majestic začiatkom septembra toho roku.

V januári 1926 vypukla vlna štrajkov v Passaic a okolí. Odpor odštartoval nemecký textilný závod Botany Worsted Mill znížením už aj tak nízkych platov zamestnancov (800 až 1200 USD ročne, pričom vtedajší americký štandard bol minimálne 1400 USD ročne), ktorými boli najmä prisťahovalci z Poľska, Talianska, Ruska a bývalého Uhorska. Štrajk v počiatočnej fáze viedol Výbor zjednoteného frontu organizovaný Odborovou výchovnou ligou robotníckej (komunistickej) strany.

V máji 1926 sa v Garfielde zišiel Zjednotený slovanský konvent, zložený so zástupcov ruských, poľských, maďarských a slovanských cirkví, ktorý prijal rezolúcie odsudzujúce komunistov vedúcich štrajky, no zároveň aj nemeckých vlastníkov textilných závodov. Jedným z hovorcov tohto konventu bol práve Gustav Košík. Samotné štrajky formálne skončili až 1.3. 1927 podpísaním zmluvy so štrajkujúcimi.

V lete 1926 sa Košík stretol aj s Msgr. Andrejom Hlinkom, ktorý prišiel pre amerických Slovákov prednášať do štátu Ohio. Košík nechýbal ani na schôdzi Slovenskej ligy v Pittsburgu z 30.3. 1927, kde bolo rozhodnuté založiť v kanadskom Montreale kanceláriu pre kanadských Slovákov. Košík sa stal riaditeľom City Trust Company v Passaic, členom nezávislej neziskovej organizácie City Club of New York, prezidentom Združenia slovenských novinárov v USA (Slovak Journalists Association), pokladníkom školskej matice Slovenskej ligy.

Od 31.5. do 1.6. 1928 bol prítomný na kongrese Slovenskej ligy v Lorain (OH). Ako vedúca osobnosť slovenských novinárov zaslal začiatkom júna 1928 telegram guvernérovi štátu New York a vtedajšiemu kandidátovi na prezidenta Alfredovi E. Smithovi (* 1873), že sa Združenie slovenských novinárov dištancuje od neznášanlivosti a náboženských treníc v politike. Na schôdzi slovenských novinárov v Harrisburgu (Pa) z 8.11. 1928 predložil Košík otázku osídľovania Floridy Slovákmi a nabádal k poučovaniu Slovákov v hospodárskych otázkach a zakladaniu slovenských obchodov a podnikov v Amerike.

V auguste 1929 zrejme navštívil Československo a v Cherbourgu nastúpil na parník Leviathan do NYC, kam prišiel 2.9. 1929. Do slovenčiny preložil román Alfreda Clarka „Soľný stĺp“ a v r. 1929 ho na svojej adrese predával americkým Slovákom. V Youngstownských slovenských novinách z 10.5. 1929 o Košíkovi napísali: „Na čele K. Sokolstva, ako hlavný správca, stojí nám všetkým dobre známy youngstownský Slovák, p. Anton M. Palkovič, za ktorého správcovstva organizácia vzrástla o 25,000 členov, čo je iste úctyhodný rekord. Avšak lvý podiel na neobyčajnom vzraste K. Sokolstva v Amerike má jeho redaktor, Dr. Gusto Košík, ktorý stojí v službách jeho už okolo 20 rokov, zastupujúc úrad buď redaktora, buď hl. správcu. On je, musí uznať každý, jedným z hlavných duševných vodcov K. S. a že to vodcovstvo bolo správné, dokazuje najlepšie nielen číselný a hmotný vzrast organizácie, ale aj jej neobyčajná pilnosť v telovýchovnej a vzdelavateľnej práci. K. Sokol má dnes 45,000 všetkého členstva a jeho solventnosť je 116,59-percentová, úmrtnosť len 77-percentová. Z vysokej solvencie a nízkej úmrtnosti K. S. videť, že je to organizácia mládeže.“

Vyjadrenie k Pittsburskej dohode a politické aktivity

V novembri 1929 kandidoval za Demokratickú stranu do parlamentu štátu New Jersey za okres Passaic (NJ). Počas 8. kongresu Združenia slovenských novinárov z 3.6. 1930 v hoteli Ohio v Youngstowne (OH) sa Košík vyjadril o Masarykovom spochybňovaní Pittsburskej dohody: „Než by som bol zanechal tento predmet, za nutné považujem zdôrazniť, že v záležitosti Pittsburghskej Dohody a hlavne prehlasu prez. Masarykovho, ktorý ju vyhlásil za falzifikát, sa od nás vyžaduje rozhodný krok. Našou národnou povinnosťou je zavrátiť výpoveď prez. Masaryka a nevyhnutne povedať pred celým svetom bez akýchkoľvek ústupkov, ohľadov a vypočítavosti: „Potiaľ a ďalej nie!“ Masarykovým vyhlásením Pittsburghskej Dohody sme sa dostali na rozcestie s našimi bratmi Čechmi, ktorí slovenský národ podobne našim odvekým nepriateľom Maďarom, chcú vytrieť z análov svetovej historie, nedoprajúc mu svojského života a ubíjajúc ho v jeho existencii. Tento stav vecí od nás žiada nie slová, ani nie prosby a plač, ale rázne a smelé zakročenie!“ 

Podľa sčítania obyvateľstva z apríla 1930 býval vtedy Košík sám v prenájme na adrese 170 Bloomfield Avenue (Broodway), Passaic a platil za ubytovanie mesačne 55 dolárov (mal aj rádio). V júni 1930 bol Demokratmi znova nominovaný ako kandidát za okres Passaic. V predvolebnom rozhovore pre rozhlasovú stanicu WODA v Patersone (NJ) z 27.10. 1930 obvinil republikánsku administratívu z extravagantných výdavkov zo štátneho rozpočtu v čase, keď treba žiť hospodárnejšie a riešiť nezamestnanosť a prohibíciu. 

Uviedol, že on a ďalší demokratickí kandidáti sa zaviazali predchádzať nadmerným výdavkom a podporovať zákony na ochranu žien a detí. O príklone niektorých republikánskych politikov k zákazu prohibície sa vyjadril, že to robia z čistého pokrytectva, aby získali hlasy voličov. Do parlamentu sa dostal, keď získal 25 848 hlasov.

Koncom roku 1930 znova navštívil Európu a cez osvedčený prístav v Cherbourgu dorazil do New Yorku na parníku Leviathan dva dni pred vianocami. Pre rok 1931 zostavil „Sborník Rímsko a Grécko Katolíckej Telocvičnej Slovenskej Jednoty Sokol“. Ako tajomník Slovenskej ligy sa zúčastnil kongresu Združenia slovenských novinárov v USA 28.9. 1932 v Pittsburghu, kde sa rokovalo o zlučovaní slovenských organizácií s podobným záujmom.

Cesty po Európe a svadba

Stále cestoval aj do Európy. V júli 1933 sa nachádzal v Taliansku, kde si v Janove kúpil lodný lístok na palubu lode Rex do New Yorku, kam priplával 19.7. 1933.

Košík bol 26.11. 1933 ceremoniárom banketu v Cliftone, kde Slovenský katolícky Sokol oslávil 20. výročie vzniku miestneho kostola Sv. Cyrila a Metoda.  Dňa 11.2. 1934 bol jedným z rečníkov v hoteli Fort Pitt v Pittsburgu, kde zasa oslavovali miestneho hráča amerického futbalu Josepha „Muggsy“ Skladaneho (* 1911).

V marci 1935 bol v Nemecku a 29.3. 1935 sa nalodil v Brémach na parník Europa do NYC, kam cestoval v turistickej triede. Medzi rokmi 1934 a 1935 sa oženil s kaderníčkou Terezou rodenou Reichardt (* 1894(?)), ktorá mala z predchádzajúceho manželstva s Johnom Pandym dcéru Dorothy (* 20.2. 1918 Passaic) a syna Johna Michaela (* 21.11. 1921 Passaic). Deti prevzali priezvisko otčima. Tereza sama prišla do USA z Uhorska, kde získala základné 8-ročné vzdelanie a v Passaic viedla vlastný kozmetický salón. V salóne zamestnala aj svoju dcéru, ktorá navštevovala strednú školu v Rutherforde (NJ). Gustáv prijal nevlastného syna ako pomocníka do novín. V júli 1935 sa Košík oficiálne vzdal funkcie redaktora týždenníka Katolícky Sokol a ako dôvod uviedol zhoršujúci sa zrak.

Na pamiatku 18. výročia tragickej smrti Štefánika bola za podpory Košíka v Passaic 9.5. 1937 zasadená lipa a odhalená pamätná Štefánikova tabuľa. Krátko nato navštívil Európu a vracal sa cez prístav v Hamburgu 1.7. 1937 do NYC, kam dorazil o osem dní neskôr.

Košík žil v rokoch 1935 – 1940 s rodinou vo vlastnom na adrese 161 Mineral Spring Avenue, Passaic (hodnota domu z r. 1940 bola 10 000 dolárov). V máji 1939 navštívil Československo a vracal sa cez Brémy, kde si kúpil lístok v turistickej triede na parník Columbus.

Dňa 16.6. 1940 sa v Passaic zúčastnil so ženou svadby dcéry Doroty, ktorá sa v presbyteriánskom kostole vydala za tenorového speváka Gordona Gudmundsona zvaného „Goodman“ (* 1911) z orchestru Freda Waringa. Syn John sa oženil 21.6. 1941 v Delawanne juhovýchodne od Passaic s Minnou rodenou Negele (* 1922). V štyridsiatych rokoch 20. storočia Košík politicky presedlal k republikánom.

Posledné roky života

V rokoch 1947 – 1955 býval so ženou na adrese 69 Madison Avenue, Hasbrouck Heights (NJ). Večer 7.6. 1947 oslávil vo svojom dome šesťdesiate narodeniny s rodinou a priateľmi ako bol jeho kolega od novín John C. Sciranka (* 1902) so ženou, Albin Stolarik (* 1915) so ženou, Ted A. Gottry (* 1910), kapitán Dochen a pani Van Winkle. V sobotu 17.6. 1950 oslávil so Scirankom v hoteli New Yorker v NYC 25. výročie Scirankovej editorskej práce slovenských novín Slovák v Amerike.

Košík neprestal sledovať dianie v Československu. K prípadu Johna Hvastu (* 1928), ktorý bol v Československu odsúdený za údajnú špionáž, no napokon sa mu podarilo utiecť do USA, Košík pre médiá vo februári 1954 povedal: „Hvastova schopnosť unikať zatknutiu 21 mesiacov po úteku z väzenia v Leopoldove je najlepším dôkazom sily odboja v Československu. Slováci v Spojených štátoch môžu nabrať odvahu z tohto dôkazu sily a vynaliezavosti hnutia odporu.“

V septembri 1954 pozval Košík do Passaic Jana Sýkoru (* 1896), predsedu československých odborov v exile a člena exilovej Československej sociálnej demokracie, ktorý sa s rodinou usadil v USA v r. 1951. Zastavili sa aj pri Štefánikovej pamätnej tabuli. Gustáv Košík zomrel v nedeľu 28.10. 1956 vo svojom dome na 85 Pennington Avenue v Passaic. Zádušná omša za mŕtveho sa konala 31.10. 1956 v rímsko-katolíckom kostole Our Lady of Mount Carmel v Passaic a ostatky boli pochované na cintoríne Calvary Cemetery. V záveti odkázal všetok majetok manželke Tereze, ktorá sa v januári 1961 vydala za Nicholasa Donata z Little Falls (NY). Prvá Košíkova žena Matilda zomrela v roku 1959 a je pochovaná na cintoríne v Baltimore (MD).

Zdroje:

• Juríček J. : M. R. Štefánik, Bratislava 1990;
• ancestry.com,
• myheritage.com,
• newspapers.com,
• heritage.statueofliberty.org,
• findagrave.com,
• loc.gov,
• en.wikipedia.org.