Štefan a Júlia Merešovci

Dnes sa pozrieme na príbeh manželov Štefana Mereša z Trstenej a Júlie Zúbkovej z Malaciek, ktorí strávili časť života na začiatku 20. storočia v Spojených štátoch amerických, neskôr sa Merešovci usadili v Malackách, kde prevádzkovali až do polovice 20. storočia reštauráciu America. Dnes už historická budova stojí dodnes na Radlinského ulici.

Merešovci a Zúbkovci v USA

Štefan Mereš sa narodil 20.8. 1889 v Trstenej na Orave Štefanovi Merešovi a Helene Vorčákovej a ešte v ten deň bol pokrstený. Z jeho súrodencov sú známi Mária (* 1891), Jozef (* 1893) a Karol. V Hamburgu sa 25.10. 1907 nalodil na parník President Grant do New Yorku. Ako cieľ cesty uviedol New York, kde mal žiť jeho brat Karol, o ktorom chýbajú ďalšie informácie. Mereš sa mal živiť v USA spočiatku ako kuchár. Dňa 16.5. 1911 si v New Yorku podal žiadosť o americké občianstvo. Vtedy býval na adrese 2 Carlisle Street, Manhattan, New York a mal za svojich svedkov predajcov likérov Samuela Bilu a Juraja Marečka, ktorí pochádzali z obce Vrbovce.

Na Manhattane v New Yorku sa 29.1. 1913 oženil s Malačiankou Júliou Zúbkovou. Pravdepodobne sa tak stalo v rímsko-katolíckom kostole Panny Márie Ustavičnej pomoci (Our Lady of Perpetual Help), ktorý navštevovali českí i slovenskí imigranti a nachádzal sa na adrese 321 East 61st Street, NY.

Júlia Zúbková prišla na svet 5.1. 1890 v Malackách v dome č. 43 murárovi Jánovi Zúbkovi a Márii Veselej známej aj ako Lebotkovej. Júlia mala nevlastnú sestru Paulínu Lebotkovú (* 1875, vydatá Pullmanová) a vlastných súrodencov Jozefa (* 1880 † 1909), Františka (* 1882), Antona (* 1885), Terezu (* 1887, vydatá Ivanová), Jána (* 1892), Magdalénu (1894 † 1899), Máriu ( 1897, vydatá Obselková), Alžbetu (* 1899, vydatá Gellingerová).

Do Ameriky odišla v roku 1909. Pracovala na Manhattane na adrese 58 East 96th Street ako slúžka v nemeckej rodine výrobcu farieb Abrahama Liedekera (* 1870). Kontakty medzi Slovákmi v New Yorku boli veľmi živé, čo súviselo s potrebou nájsť prácu, lacné ubytovanie a ľahko sa dorozumieť. Najužšie kontakty sa udržiavali medzi príbuznými a rodákmi z rovnakých obcí či krajov.

Bratia Ján a Anton prišli za Júliou do NYC v januári 1910 na parníku Finland (minimálne Antonovi kúpila Júlia lodný lístok). Ján sa zamestnal v miestnych lodeniciach. Nedlho po Júliinej svadbe sa ženil v kostole aj brat Ján 2.8. 1913, keď už jeho nastávajúca Matilda Gajdárová (* 4.2. 1894 Malacky) bola vo vyššom štádiu tehotenstva. Anton mal o trinásť dní neskôr na Manhattane civilný sobáš s Kristínou Žilavou (* 1.3. 1888 Malacky), ktorá prišla do New Yorku v decembri 1907. Anton býval najprv v prenájme u obuvníka Jána Vávru (* 1878 Borský Sv. Jur, príslušný do Malaciek) na adrese 151 Clinton Street, Binghamton (NY) a pracoval v miestnej garbiarni.

V rokoch 1913 – 1914 žili novomanželia Merešovci na adrese 65 Greenwich Street, Manhattan, NY, pri ktorej viedla dráha metra. Americké občianstvo dostal Štefan na newyorskej radnici (New York City Hall) 3.9. 1913. Za svedka pri získavaní občianstva mal Mereš slovenského predajcu likérov Štefana Polačeka (* 1885), ktorý zrejme zásoboval jeho hotel a býval v tom čase tiež na ulici Greenwich Street.

Štefanovi a Júlii sa narodili v New Yorku deti Stephen /Štefan/ (* 30.4. 1913), Rosie /Mária Rozália/ (* 24.5. 1914), Joseph /Jozef/ (* 2.1. 1916). V roku 1915 bývala rodina na Brodwayi v dome č. 2783 a Štefan mal pracovať s nehnuteľnosťami (Real estate). V júni 1917 vypisoval do úradných formulárov, že je majiteľ hostinca, o tri roky sa uvádzal ako majiteľ hotela. Júlia sa starala o domácnosť. Americké občianstvo dostal Štefan na newyorskej radnici (New York City Hall) 3.9. 1913. Najneskôr od roku 1917 bývali Merešovci na adrese 105 Van Pelt Avenue, Mariners Harbour, New York. Išlo o ulicu lemovanú stromami a s veľkými domami, kde bývali zámožnejší ľudia a nehrozil tu hluk od metra.

Podľa nakúpených lodných lístkov sa mal Mereš v New Yorku 12.10. 1919 nalodiť s tromi deťmi a tehotnou manželkou na parník do Francúzska, aby ďalej pokračovali do vlasti za rodičmi. Do NYC sa navrátili parníkom New York z francúzskeho prístavu v Cherbourgu 23.3. 1920. Syn Frank /František/ prišiel na svet 5.6. 1920 v okrese Richmond v newyorskom obvode Staten Island, kde bývali aj Júliini bratia Ján a Anton. Ján mal v tej dobe s Matildou v domácnosti už päť dcér (Tilie, Marie, Helene, Joan, Lizzie) a Anton s Kristínou sa starali o deti Johna (* 1914), Tonyho (* 1917) a Christine (* 1920).

Opis Štefana Mereša z roku 1920: výška 5 stôp 9 palcov (v tej dobe išlo o mierne nadpriemernú výšku), svetlá pleť, hnedé vlasy a oči, podlhovastá tvár, krátky nos, špicatá brada. V novembri 1920 vybavoval Štefan Mereš cestovný pas, aby mohol s celou svojou rodinou vycestovať do Československa s cieľom navštíviť rodičov. Jeho matka zomrela v roku 1920 a pravdepodobne už bola mŕtva, keď došiel na Slovensko. Aké vzťahy mal s otcom, ktorý zostal na Orave, nie je známe.

Návrat domov, prevádzkovanie reštaurácie

Dňa 4.12. 1920 sa mala Merešova rodinka v newyorskom prístave nalodiť na parník Lapland do Európy. Nie je isté, kedy sa manželia rozhodli natrvalo ostať na Slovensku, ale toto rozhodnutie zrejme uzrelo v priebehu roku 1921 a rozhodujúce slovo mala pravdepodobne manželka Júlia, keďže sa usadili v Malackách. Júlia bola zrejme aj na svadbe sestry Alžbety, ktorá sa v Malackách vydávala 23.1. 1921 za Mikuláša Gellingera (* 1894 Malacky). Júliina matka Mária zomrela 21.1. 1923 v Malackách. Júliin brat Anton sa v 20-tych rokoch 20. storočia tiež vrátil so ženou a deťmi Tonym a Christine do Malaciek, kde sa narodil ďalší syn Štefan (* 1929). Antonov syn John sa natrvalo usadil v New Yorku a Tony zomrel v Malackách už 21.12. 1930.

Ešte v roku 1922 kúpil Štefan Mereš dom malackého hlavného slúžneho Gustava Karnera na Nádražnej ceste (Radlinského ulica), ktorý mali v prenájme Československé státní dráhy (ČSD). K vile dal postaviť prístavbu, kde v prednej časti vznikol výčap a v zadnej časti sála na prenájom. S vedením hostinca mal už svoje skúsenosti pri podnikaní v Amerike a s ČSD zrušil nájomnú zmluvu. Blízky vzťah k svojej druhej domovine v USA vyjadril nielen tým, že pomenoval hostinec Reštaurácia America, ale aj tým, že zvykol mať na dome zavesenú americkú vlajku.

V Merešovej sále hostinca (v ponuke alkoholu bolo pivo, víno, likéry) sa konávali rôzne spoločenské akcie, zábavy, divadlá. V 20-tych rokoch tu mala sídlo Sokolská jednota. Samotný Mereš bol jedným z miestnych funkcionárov telovýchovnej jednoty Sokol. Členovia Sokola cvičili v Merešovom hostinci, no priestory na cvičenie nepostačovali nárokom cvičencov, čo podnietilo výstavbu Sokolovne, ktorá vznikala v rokoch 1930 – 1931. V hostinci sa konali aj schôdze malackej pobočky Československej obce legionárskej (ČsOL) minimálne v rokoch 1931 – 1935.

Júlia zomrela v Malackách 11.1. 1936. Manžel ju pochoval o deň neskôr na miestnom cintoríne. Júliin otec Ján sa pominul nedlho potom 14.12. 1937. V roku 1939 pracoval v hostinci u Mereša ako čašník osemnásťročný Maximilián Kopiar, ktorý v marci 1950 utiekol cez Petržalku do Rakúska. Štefan Mereš si za podpory železnice dal vybudovať na svojom pozemku betónový kryt, v ktorom sa rodina za vojny počas náletov ukrývala. V poslednom roku 2. svetovej vojny poškodila letecká bomba strechu s mansardkou.

Štefan Mereš zomrel 26.5. 1952 v Malackách a bol pochovaný na starom cintoríne. Najstarší syn Štefan, ktorý zrejme viedol hostinec ešte pred otcovou smrťou, prišiel zoštátnením o podnik a sám skončil vo väzení. Rodina mohla zostať bývať v časti ich domu, do ktorého sa nasťahovali ďalšie dve rodiny, no musela platiť nájomné.

Zdroje:

• familysearch.org,
• arolsen-archives.org,
• digitalcollections.nyhistory.org,
• ancestry.com,
• myheritage.cz,
• malackepohlady.sk.