Prípad policajného dôstojníka Skopeka

V roku 1933 v USA tragicky zahynul policajný dôstojník John Skopek, pôvodom Záhorák. Podarilo sa odhaliť jeho korene a tiež okolnosti smutnej udalosti.

Rodičia Johna Skopeka pochádzali zo Záhoria. Otec Ján Škopek sa narodil 10. marca 1874 v Kostolišti v dome č. 132 robotníkovi Martinovi Škopekovi a Anne Reichnerovej. Pokrstili ho v Malackách. Matka Tereza Vilémová prišla na svet 27. augusta 1877 v Gajaroch v dome č. 357 domkárovi Štefanovi Vilémovi a Márii Vicenovej.

Rodičia a príbuzní v Amerike

Ján odišiel za zárobkom do USA v roku 1892 a neskôr sa vrátil domov. Najneskôr v roku 1901 sa oženil s Terezou. V máji toho roku sa v Brémach nalodili aj s Tereziným bratom Štefanom (* 12.4. 1869 Gajary) na parník H. H. Meier do New Yorku a odtiaľ pokračovali do Chicaga (Illinois). Ján sa v Chicagu živil ako umývač a neskôr i plnič fliaš v miestnom pivovare Monarch. V roku 1905 žil so ženou a synom Johnom na chicagskej adrese 1090 – 19th Street. Ján dostal americké občianstvo 7.10. 1910 (za svedkov mal Williama Fischera a Aloisa Reisa).

Možno bol identický s barmanom Johnom (Jánom) Skopekom, ktorého v júni 1914 v Chicagu zatkli za predaj alkoholu bez licencie. Tereza sa starala o domácnosť. V rokoch 1910 – 1920 bývala rodina v prenájme na adrese 2637 West 21st Place, Chicago. Susedov predstavovali rodiny migrantov z Rakúsko-Uhorska či Nemecka. Ján bol v roku 1918 opisovaný ako stredne vysoký, korpulentný muž s hnedými očami a šedivými vlasmi.

Terezin brat Štefan Vilém sa oženil s Katarínou Buchtovou (* 4.9. 1873 Gajary), dcérou roľníka Juraja Buchtu a Márie Hujsovej, ktorá prišla za Štefanom do Chicaga v marci 1903. Mali spolu štyri deti. Americké občianstvo dostal v Chicagu v decembri 1928.

John Skopek

John Skopek prišiel na svet 10. augusta 1904 v chicagskej nemocnici. Ako prvorodený dostal meno po otcovi a doma mu hovorili Jan. Po ňom sa narodili brat Stephen David (* 1906) a sestry Anna (* 1908) a Helen (* 1914).

Očakávalo sa, že ako najstarší bude matke vypomáhať pri dozore mladších súrodencov. Ako šestnásťročný pracoval vo fabrike pri ručnom stroji. Neskôr sa oženil s istou Rózou Antoncovou či Aba(?) (* 1906), ktorá mala prísť ako dieťa do Ameriky v r. 1910 z Poľska. Odsťahoval sa od rodičov a so ženou si prenajal bývanie (22 dolárov mesačne) na adrese 2431 South Turner Avenue, Chicago.

Brat Stephen sa oženil s Agnes Pucel (*1906) z Minnesoty, odišiel so ženou do prenájmu na ulicu Saint Louis Avenue a 5.9. 1927 sa im narodila v Chicagu dcéra Agnes. Zakrátko nato prišiel na svet aj Johnov syn Richard (* 17.12. 1927).

John v apríli 1930 pracoval ako nočný strážnik v továrni na výrobu telefónov. Rok 1930 nebol pre rodinu dobrý. Terezinmu bratovi Štefanovi zomrela 18.4. 1930 manželka a v septembri toho roku zomrel v nemocnici po operácii štítnej žľazy aj jeho syn Rudolf (* 1907). Johnov otec Ján zomrel 11.11. 1930 v Cicero (Ill) a matka Tereza bola odvtedy finančne závislá od svojich pracujúcich detí. Do akej miery jej vypomáhal John, nie je známe.

John si podal žiadosť do chicagského policajného zboru a bol prijatý ako strážnik na policajnú stanicu v ulici Warren Avenue, kde bol náčelníkom kapitán Danner. Nosil ako odznak hviezdu s číslom 6614. V roku 1933 žil so svojou rodinkou na adrese 2532 South Trumbull Avenue. Pravdepodobne sa zúčastnil svadby svojej sestry Helen, ktorá sa v Chicagu 29.6. 1933 vydala za syna poľských imigrantov Vincenta Wasielewského (* 18.8. 1911 Chicago), keďže už s ním bola tehotná.

Osudná noc

V sobotu 22.7. 1933 mal John Skopek nočnú hliadku s kolegom Elmerom Richardom Ostlingom (* 6.6. 1899, odznak číslo 1189). Sediac v policajnom aute s číslom 175 spozorovali rýchlo idúce auto americkej značky DeSoto. Netušili, že išlo o kradnuté auto, ktorého posádka v ten večer vykradla krčmu na ulici Clark Street. Policajtom sa podarilo zatlačiť auto ku krajnici pri dome na 2838 Washington Boulevard. Skopek prešiel na stranu vodiča auta a Ostling obišiel na pravú stranu k spolujazdcovi. Za volantom sedel Edgar Moorehead (* 23.1. 1909), ktorý sa pôvodne živil ako taxikár, no finančne si vypomáhal ozbrojenými lúpežami. Vedľa Mooreheada sedel mladý komplic Samuel Turriano (* 26.12. 1914) a na zadnom sedadle sa nachádzal James Matheson (* 1905) alias James Pogue.

Ostling nariadil Turrianovi vystúpiť. Ten vyhovel a začal vystupovať z auta. Moorehead v tom momente začal strieľať na Skopeka. Z tesnej blízkosti dostal Skopek dve strely do hlavy a jednu do krku. Na mieste bol mŕtvy. Ostling v reakcii na streľbu schytil Turriana. Použil ho ako štít a začal cúvať k neďalekému stromu. Matheson sa natiahol zo zadného okna a vystrelil po Ostlingovi guľku, ktorá prešla telom Turriana nad srdcom. Ostling odhodil Turriana, stihol raz vystreliť, no vzápätí bol zasiahnutý Mathesonom a Mooreheadom do brucha a končatín.

Matheson a Moorehead vtiahli Turriana do auta a odviezli ho do dvojizbového bytu Sama Ciccioneho, kde bola zranenému poskytnutá lekárska starostlivosť. Na mieste streľby bolo viacero svedkov, ale páchatelia boli s konečnou platnosťou identifikovaní až v roku 1937. Elmer Ostling mal šesť strelných rán a zomrel krátko po prevoze do nemocnice. Zostala po ňom vdova Blanche (* 1900) a deväťročná dcéra Corinne. Kradnuté auto sa našlo na druhý deň a policajti z neho odobrali tri odtlačky prstov.

Vyšetrovanie prípadu

Do celého prípadu sa vložil aj starosta Edward Joseph Kelly (* 1876), ktorý nastúpil na tento post v apríli 1933 po zastrelenom Čermákovi. Sľuboval vyšetriť, kto boli páchatelia. Osobne navštívil manželky zabitých policajtov. Skopekovu ženu Rózu správa o smrti muža veľmi vzala, ležala bezvládne v posteli a na príchod starostu reagovala hystericky. Prišla ju podporiť Skopekova matka Tereza aj s jej deťmi, ktorí boli v tej dobe vedení na adrese 6210 South Massosoit Avenue, kam ich prichýlil Terezin brat Štefan. Smrť syna Terezu zdrvila viac ako smrť manžela, no potešilo ju, že starosta prišiel osobne kondolovať.

Starosta Kelly sa k prípadu vyjadril nasledovne: „Policajti by nemali riskovať, keď zastavia auto, v ktorom sa vezú podozrivé osoby. Mali by mať svoje zbrane po ruke a pripravené na použitie. Dobrým občanom to nebude vadiť. Škoda, že musíme mať policajné hliadky zložené z dvoch mužov, keď by ich malo byť aspoň päť alebo šesť, ale máme málo policajtov.“

Šéf detektívov Schoemaker pre médiá povedal: „Zabitie policajtov bolo nepochybne spôsobené nedávnym príkazom, že polícia by mala byť pripravená strieľať, keď narazia na gangstrov, aby ich zabila. Gangstri sú pripravení zabiť ako byť zatknutí. Naši muži sa rozdelia a niektorí idú na každú stranu podozrivého auta. Takýmto spôsobom môžu byť niektorí z nás zabití, ale pred smrťou dostaneme niektorých banditov.“

Kapitán Danner o mŕtvych vyhlásil, že boli odvážnymi a výkonnými policajtmi a že ich kolegovia urobia všetko pre to, aby ich pomstili. Polícia zadržala ako podozrivých Vincenta Ferrandina (* 1906), Alberta Bruna (*1905) a Josepha Caduta (* 1909), ale svedkovia nepotvrdili ich účasť na streľbe.

Pohreby

Dňa 26.7. 1933 sa konal pohreb Johna Skopeka, na ktorom bola vdova Rose so synom, matka Tereza a jej deti a policajti zo stanice Warren Avenue. Ostatky preniesli policajti, ktorí tvorili aj eskortu rakvy, do kostola Nanebovzatia Panny Márie (Church of the Assumption) nachádzajúcom sa na uliciach 24th Street a California Avenue. Odtiaľ smeroval zástup trúchliacich na katolícky cintorín Ressurection Cemetery.

V rovnakom čase sa konal pohreb policajta Johna Sevicka (* 1900) na cintoríne Forest Home Cemetery, ktorého dva dni po smrti Skopeka zastrelil v budove chicagského súdu väzeň na úteku. Do konca júla 1933 bolo v Chicagu zastrelených deväť policajtov a miestne noviny Chicago Tribune založili fond pre pozostalé rodiny týchto policajtov. Do fondu prispel 50 dolármi aj okresný sudca Jarecki.

Terezina dcéra Helena tiež ovdovela, keď jej muž Vincent zomrel 25.8. 1936 v nemocnici St. Mary Hospital a pochovali ho na rovnakom cintoríne ako Johna. Helene zostali na krku dve malé dcéry Sophie (* 12.12. 1933) a Lorraine (* 23.1. 1936). Anna sa vydala za robotníka Franka Draba (* 1907) a v roku 1936 sa im narodila prvá dcéra Marlene.

Osudy páchateľov

Matheson a Moorehead si odpykávali tresty za lúpeže. V r. 1937 sa im donieslo, že vyšetrovanie vrážd policajtov pokročilo a oni sa stali podozrivými. Preto naplánovali útek. Začiatkom októbra 1937 utiekli z väznice Stateville severne od Joliet (Ill) spolu s ďalším trestancom Williamom Hanleym (* 1900). Dva dni po úteku sa ukrývali v dome Hanleyho tety, kde ich obkľúčilo 16 policajtov. Detektív Thomas O’Connel zasiahol brokovnicou Mooreheada do hrude, brucha a ruky. Ostatných väzňov sa podarilo zadržať bez zranení. Edgar Moorehead zomrel na následky strelných rán 11.10. 1937 v nemocnici Bridewell. Po rodákovi z Pittsburgu Mooreheadovi zostala dcéra Dorothy (*1924) a vdova Susie rodená Rohacik (* 15.9. 1907), ktorej matka Mária Šajdíková (* 1884) pochádzala z Plaveckého Petra a otec Ján z Turčianskych Kľačian.

Pri výsluchu Mathesona sa potvrdili podozrenia, že sa spolu s Turrianom a Mooreheadom zúčastnil streľby na strážnikov Skopeka a Ostlinga. Trestancov (okrem Hanleya, ktorý sa vrátil do väznice) čakal nový súdny proces pre vraždu Olsinga. Vrahom Skopeka bol Moorehead, ktorý zomrel a tak sa táto vražda viac súdne neriešila. Turriano sa v tej dobe nachádzal v polepšovni Pontiac.

Napriek tomu, že sa Turrianovi nepreukázala streľba na policajtov, dostal trest odňatia slobody na 199 rokov rovnako ako James Matheson, ktorý sa k vražde Elmera Ostlinga priznal. Výkon trestu nastúpili v roku 1938. Expert na balistiku vypovedal, že jedna z guliek nájdených v tele Ostlinga bola vypálená zo zbrane, ktorú vlastnil Moorehead a druhá zo zbrane Mathesona. Turriano bol svedkom identifikovaný, že bol prítomný prestrelky a Mathesona spoznala pokladníčka vykradnutej krčmy. Samuel Turriano vypovedal, že svoj revolver (kaliber 38 španielskej výroby) vyhodil z auta pri vystupovaní. Z opisu Turriana z apríla 1947 vyplýva, že mu bola amputovaná ľavá noha pod kolenom, meral 5 stôp 10 palcov, vážil 210 libier a mal hnedé oči a vlasy. Zomrel ako 36-ročný v júni 1951 vo väzenskej nemocnici v Lockporte (Ill) na meningitídu.

Osudy príbuzných a ďalších aktérov príbehu

Kapitán Max Danner (* 1867) známy pod prezývkou „Iron Man“ odišiel v roku 1937 po 47 rokoch policajnej služby v Chicagu do dôchodku.

Helena sa v máji 1938 znovu vydávala ako tehotná. Otcom dcéry Dolores (* 11.10. 1938) bol úradník James Abbott (* 1918). Helenina prvá dcéra Sophie zomrela ako pätnásťročná v marci 1949.

Johnova matka Tereza zomrela po dlhej chorobe v októbri 1966 na predmestí Chicaga v Cicero (Ill) a pochovali ju pri hrobe syna.

Johnov syn Richard sa usadil v Kalifornii a mal so ženou Libby Kalas rodenou Kubicka (* 1916) syna Kennetha (* 1953) a nevlastnú dcéru Libby (* 1936). O smrti svojho otca svojim potomkom nehovoril, no uchovával si výstrižky z novín o jeho tragickej smrti. Zomrel v apríli 2001.

Mike Skopek, jeden z potomkov rozvetvenej rodiny slúžil v roku 2010 ako seržant na policajnej stanici v Glendale Heights (Ill) a vyjadril sa na margo Johnovej pamiatky: „Naša práca pokračuje… Myslím, že to máme v krvi.“

Dcéra Anny Skopek (vydatej Drab) Marlene Peterson spomínala na pamiatku svojho strýka v júli 2010: „Nikdy som svojho strýka Johna nepoznala, pretože zomrel v roku 1933 a ja som sa narodila o tri roky neskôr, ale jeho matka Theresa Skopek a jeho sestry, Anna (moja matka) a Helen (moja teta) a Steve (jeho brat), hovorili o ňom a o obeti, ktorú priniesol, obzvlášť pre jeho vdovu a mladého syna Richarda.  Moje sestry, ja a môj syn sme boli pri pamätníku na policajnom riaditeľstve v Chicagu, aby sme si ho uctili. Moja stará mama mala ťažký život pri výchove štyroch detí, keď jej manžel zomrel v skorom veku, a potom mala ešte väčší žiaľ, keď jej zomrel syn. Bolo úžasné, že si vybral také čestné povolanie.“

Zdroje:

• ancestry.com,
• casetext.com,
• myheritage.com,
• newspapers.com,
• odmp.org,
• familysearch.org