Genius loci (34) – Dom na Kozej ulici

Jedným z najstarších a architektonicky najcennejších rodinných domov v Malackách je typický sedliacky dom z polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza na Dolňím konci. Dom na Kozej ulici, ktorý súsedí s hlavnou cestou, má na štíte nápis naznačujúci, že dom bol postavený v roku 1858. Unikátny je komín, asi jediný zachovaný svojho druhu v meste.

Pôvodný dom

O pôvodnom dome, ktorý stál na tomto mieste, máme málo informácií. Mapa z konca 18. storočia naznačuje, že bol postavený pozdĺž niekdajšej Vŕbovej, dnes Družstevnej ulice, so štítom do Kozej ulice. Samozrejme treba brať do úvahy, že najstaršia známa mapa nie je presná. 

V malackej katolíckej matrike sa uvádzajú čísla domov od roku 1853. Najstarší záznam o rohovom dome je z roku 1854, keď tento dom obývali dve rodiny Hortinovci (číslo domu 139) a Janíkovci (140). Dvom súrodencom Jozefovi a Anne Hortinovcom sa v tom roku narodili deti, tretím prírastkom bolo dieťa Štefana Janíka. 

Nový dom

Na základe nápisu vyrytom na štíte predpokladáme, že v roku 1858 bol na mieste pôvodného domu postavený nový dom. Pôvodne mal tento dom, postavený celý alebo aspoň sčasti z nepálenej tehly, veľký pozemok, situovaný rovnobežne s hlavnou cestou. Bývalo tam viac rodín (podľa matrík v tom roku a nasledujúcich desiatich rokoch: Kuračka, Hortin, Janík, Hortin, Mráz, Havlík).

Vlastníkmi boli rovnako ako v predchádzajúcom období Jozef Hortin a Štefan Janík. Rovnobežný dom pri hlavnej ceste, ktorý stál na tej istej parcele (a dodnes stojí pri ceste)  vlastnil Samuel Wertheimer (číslo domu 141). V ďalšej generácii do konca 19. storočia sa s číslom 139 spájajú mená Šmida, Dobrovodský a a s číslom 140 Maxian, Jursa. Uvedené mená nájdeme aj v sobášnej matrike a v matrike zomrelých. Podľa matrík v dome bývalo viac rodín, väčšinou želiarskych. 

20. storočie a súčasnosť

V roku 1909 mal rohový dom po prečíslovaní číslo 225, vlastnili ho Ján Šmida s manželkou Alžbetou, rodenou Dobrovodskou. Susedný dom pri ceste mal už vlastnú parcelu, vlastníkom bol Herman (Armin) Wertheimer. Neskoršími vlastníkmi po roku 1918 boli Michal Šmida a manželka Mária, rodená Králová. Tieto mená sú uvedené aj v súpise obyvateľstva z roku 1938, dom mal v tej dobe číslo 1031.

Pamätníci sa zhodujú, že Šmidovci bývali v tom dome aj neskôr, minimálne do 60. rokov 20. storočia. Potom dom údajne predali pánovi, ktorý neskôr emigroval do zahraničia a dom prešiel do vlastníctva štátu. Dnes je vlastníkom mesto Malacky, ktoré dom prenajíma na bývanie. Z domu zostalo len jedno krídlo s rozmermi 18×7 metrov. Podľa našich informácií krov a strecha potrebujú väčšiu investíciu, okrem toho by mal byť dom v dobrom stave. 

Zdroje:

• ŠABA, Pozemková kniha Malacky 1858
• Pozemková kniha Malacky 1909
• ŠABA, Zbierka cirkevných matrík, Matriky Malacky
• ŠABA, pracovisko modra, OÚ Malacky, Súpis obyvateľstva 1938
• Mapy – 1. vojenské mapovanie, mapa k pozemkovej knihe 1860 a 1866, katastrálna mapa 1913