Tréner dorasteniek Pavlík ml: Hádzaná je v mojom živote stále, aj tak je trénovanie náhoda

Vladimír Pavlík mladší je trénerom hádzanej už tretí rok a spolu s Patrikom Walterom tvoria trénerskú dvojicu mladších dorasteniek v Malackách. S Vladimírom sme sa porozprávali o jeho začiatkoch s hádzanou, trénerstve či o psychike hráčok a trénerov.

Ako si sa dostal k hádzanej?

Cestu k tomuto športu mi ukázal otec (Vladimír Pavlík starší pozn. red.), ktorý ešte pred približne dvoma rokmi hrával aktívne hádzanú a dnes trénuje staršie dorastenky v Malackách. Otec začal hrať hádzanú v desiatich rokoch, kariéru ukončil ako 52-ročný. Čiže som s hádzanou vyrastal celý môj život. Chodieval som na jeho tréningy a zápasy a naša rodina sa točila okolo tohto športu. Aj preto ma hádzaná chytila naplno.

My sa poznáme niekoľko rokov a viem, že sme ako deti spolu hrávali futbal v Malackách. Kedy v tebe nastal ten zlom?

Je to tak. Tá otočka nastala, keď som mal 12 rokov. Vtedy som skončil s futbalom nadobro a začal som sa venovať stolnému tenisu, ktorý ma držal tri roky. V maturitnom ročníku na strednej škole som sa však dostal náhodou k trénovaniu hádzanej a drží ma to stále.

Čo znamená náhodou?

Sledoval som zápas starších žiačok a môj kamarát si ma prizval pomáhať na turnaj ako akási morálna podpora. Tak som absolvoval spolu s ním celý turnaj, po ktorom mi navrhol, či by som sa nechcel trénerstvu venovať naplno. A ako trénerská dvojica pôsobíme už takmer tri roky.

Aká bola tvoja cesta k tomu, aby si získal trénerskú licenciu?

Absolvoval som dva dni prednášok všeobecnej prípravy. Napríklad o výžive, biochémii, ale aj teórii hádzanej, teda technika, stratégie a psychológia trénerstva. To zabezpečovala Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Po dvoch dňoch programu sme mali komplexný test. Neskôr ma čakala praktická časť, kde nám tréneri vysvetľovali priebeh tréningu a spôsoby, ako viesť tréningový proces a cvičenia, ktoré používam pri tvorbe plánu tréningu. Dôraz bol dávaný na interakciu s hráčmi a spätnú väzbu, ktorá je kľúčová.

Trénerstvu sa často venujú hráči, ktorí skončili s aktívnu kariéru, no ty si túto fázu preskočil. Cítiš nejakú nevýhodu?

Nevnímam to ako problém. Od piatich rokov som vnímal život hádzanára a videl som ten každodenný kolobeh. Každý tréning či každý pohyb trénera som sledoval už od mala. Myslím si, že je to plynulý prechod a skúsenosti som mal. Možno nemám praktické skúsenosti, no teoretické určite áno.

Kto je spolu s tebou súčasťou trénerského tímu dorasteniek?

Sme dvaja tréneri mladších a dvaja tréneri starších dorasteniek. Ja som dnes už súčasťou mladšieho dorastu, minulý rok som trénoval ešte v žiactve. Mojím spolutrénerom je Patrik Walter, ktorý má licenciu pre dorast, ja na nej stále pracujem. Staršie dorastenkyne trénuje Vladimír Pavlík starší a tréner brankárov Dušan Roško. Obaja majú veľa skúseností a máme sa od nich čo učiť.

Vyrastá nám nejaká nová hádzanárska nádej Malaciek?

V doraste máme niekoľko reprezentantiek, napríklad brankárka Martina Bačová, ktorá je našou staršou dorastenkou. Taktiež Laura Walterová, ktorá bola pred viac ako rokom na majstrovstvách sveta v Macedónsku, kde bola najlepšou hráčkou Slovenska a patrí medzi talenty slovenskej hádzanej. Z mladšieho dorastu nemáme reprezentantky, no hráčky ako Adela Cormanová či Sofia Nemcová chodia na krajské výbery  pravidelne a prezentujú našu hádzanú. Pracujeme s nimi a snažíme sa pomôcť dostať aj iné dievčatá do reprezentácie.

Ako vyzerá tréning, ktorý absolvujú dorastenky?

Vždy sa to odvíja od počtu hráčok na tréningu. Staršie a mladšie dorastenky trénujú spolu, kde ich je 25 až 30.

Každý tréning ale začína nejakým príhovorom, kde si povieme, na čo sa budeme zameriavať. Dôležitá je rozcvička a plynulý začiatok. Preto sa začína nejakou jednoduchou hrou na rozbehanie a rozhýbanie. Táto časť trvá približne desať minút.

Neskôr sa sústredíme na rôzne cvičenia, či už sú nimi prihrávky, streľba, ale aj technické a taktické simulácie. Zväčša sa to robí v podobe riadenej hry – tréner teda počas tréningového zápasu zasiahne do hry a vysvetlí, čo treba zmeniť, samozrejme aj pochváli činnosť hráčok. Na záver tréningu je strečing a nejaké zhodnotenie priebehu.

Tréning samozrejme slúži aj ako príprava na najbližšieho súpera, a teda našu pozornosť na tréningoch pred zápasom venujeme slabinám súpera.

Ako to majú dorastenky  s dochádzkou? Nevnímaš stereotyp, že dnes sa decká už nevenujú toľko športu?

Malé deti a ešte aj mladšie, resp. staršie žiačky sa tešia na každý tréning či zápas. Chcú hrávať a ten zápal je v nich vidieť. Od dorastu to už trochu pokuľháva.  Dievčatá sú v puberte, čomu rozumiem, všetci sme tam boli. Je vidno, že niektorým dievčatám nevadí, keď neprídu na tréning a ako tréneri sa stretávame s miernou ľahkomyseľnosťou.

Ale snažíme sa s tým pracovať. Máme tréningy s mentálnym koučom Rasťom Tesárom približne raz do mesiaca, kde sa venuje nielen dievčatám, ale aj nám, čo nám pomáha k lepšej komunikáci, motivácii a morálke.

Vnímaš zapálenosť medzi hráčkami, že bojujú o svoje miesto v zostave?

Áno, určite. Máme pravidlo a to súvisí aj s predošlou otázkou, jednoducho keď niekto netrénuje a nevenuje sa samému sebe, nemôže hrať. Samozrejme, nie je to vždy ten dôvod, prečo niektoré z dievčat nehrá. Aj s tým nám pomáha mentálny kouč, ktorý hovorí dievčatám o tom, že ak sa tréner rozhodne pre niekoho iného, nech to berú ako motiváciu zlepšiť sa.

Akú dôležitú úlohu zohráva psychika? Obzvlášť ak sa bavíme o starších dorastenkách.

Poznám to za tie tri roky. Myslím si, že chalani dokážu lepšie prijať ostrú kritiku, možno aj zvýšenie hlasu, tu musíme pracovať opatrne. Ak počas zápasu, obzvlášť ak sú vybičované emócie, zvýšime hlas, dievčatá sa dokážu uraziť alebo ich to demotivuje. Pri nich treba byť viac tréner psychológ než ako tréner autorita.

Rodičia a ich prístup sú tiež dôležitým faktorom v psychike?

Stretávame sa s kritikou rodičov nielen na našu osobu, ale aj na hráčky a na ich dcéry osobne. Pokladáme za dôležité sa tomu vyvarovať, pretože to má dopad na celkový výkon tímu. Niektoré hráčky dokonca nemajú rady, ak ich rodičia alebo rodina chodí sledovať zápasy. Sú potom nesvoje a v strese. Hovoríme im, aby mali hlavu na palubovke a nie v hľadisku. Úlohou nás trénerov je ich chrániť od vonkajších vplyvov.

Ako veľmi náročné je pre trénera zvládať prehru či vypäté situácie v zápase?

Nesmieš dať najavo či už akékoľvek zaváhanie, ale aj stres alebo nervy. Snažíme sa držať hráčkam hlavy hore, povzbudzovať ich a myslieť pozitívne. Hlavne keď sa prehráva, dá sa to stále otočiť a práve tá jedna môže rozhodnúť o zápase. Ale je to náročné, ak to v tebe vrie a si sám v koncoch. Práve v tom je to remeslo pekné a ten pocit, keď tvoj tím vyhrá, stojí za to.

Po šiestich zápasoch v novej sezóne máte prehľad, s kým budete bojovať o lepšie pozície a kto je váš rival?

Dopredu sa nedá určiť ani favorit ligy, nieto náš rival. Tá súťaž je vyrovnaná, zápasy sú náročné po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Trpeli sme aj maródkou v tíme, čiže povedať, kto má aké šance, je nemožné. Naším cieľom je však uhrať čo najlepšie výsledky a dostať sa čo najvyššie.

Aké postavenie má hádzaná v Malackách?

Čo sa týka hádzanej, myslím si, že sme na tom dobre. V popredí je stále futbal, to je vždy asi najčastejším športom u mladých. Teraz ide dopredu florbal, ktorý, by sa dalo povedať, nám konkuruje, ale aj basketbal. Ale myslím si, že hádzaná je zaujímavým športom a v Malackách sa isto nestratí. Ľudia totiž chodia na  zápasy a robia atmosféru.

Môže nová športová hala pomôcť k rozvoju športu v Malackách? Bude aj malacká hádzaná využívať tieto priestory?

Určite môže a áno, mali by sme ju využívať. Beriem to tak, že bude viac miesta na trénovanie, a teda viac tréningov, čo považujem za pozitívne. A aj nám hádzanárom, keďže my s dorastenkami máme iba dvakrát do týždňa k dispozícii halu a cítime, že je to málo. Verím, že otvorenie novej haly pomôže aj hádzanej.

Nedá sa mi neopýtať na to, ako sa darí Záhorákom v extralige?

Záhoráci hrajú už tretiu sezónu a popravde nik nečakal, že tento projekt vydrží tak dlho. V tejto sezóne získali 11 bodov, čo je už teraz o bod viac ako v minulej sezóne. Prišli dvaja staronoví, skúsení hráči a tím nabral skúsenosti nielen hráčske, ale aj ligové.

Je s odstupom času spojenie Stupavy a Malaciek dobrým krokom?

V tíme na začiatku s tým nikto poriadne nesúhlasil, boli sme skeptickí. V prvej sezóne získali Záhoráci jeden bod, čo dopomohlo k viacerým zmenám v štruktúre. V druhej sezóne sa vymenil tréner, bola nastavená nová filozofia klubu a výsledky začali prichádzať. Dnes už o tom nik nepochybuje.